Archív článkov

A. Vynorí sa nám všeličo: literárne (napríklad Čapkove texty, Thomasov Mannov, Baudelairova báseň ), lebo literatúra vyvoláva psíky a mačičky zo snového sveta do rovnako snového sveta textov, aj osobné, neliterárne, príhody a príbehy, na ktoré pre dôvody, ktoré poznáme aj nepoznáme, nemôžeme zabudnúť. Pre mestského človeka psík a mačka už nie sú „len“ zvieratá: Nadobudli...

A Som bastard, uličná zmes, odpočul a odpozeral som z tohto, z tamtoho, verejne, tajne, zámerne, nevedomo, mojimi vzormi sú malí aj veľkí, nie, nie som čistokrvný, hoci rád bývam medzi čistokrvnými, voniam ich pýchu a oblizujem ich krásu. Napodobniť je veľké umenie, napodobňujem tak neobratne, že moja imitácia často vyzerá originálna. Videli ste niekoho, kto sa mi podobá? Ako...

A. Vraj prvý kameň má hodiť, kto je bez hriechu. Ľudia stáli okolo hriešnice, ktorá si zaslúži ukameňovanie podľa božského zákona, a zrazu boli nesmelí. Ešte pred chvíľou si mysleli, že budú s chuťou kameňovať. A zrazu im bránila pochybnosť. „Som bez hriechu?“ Žijeme, akoby sme boli bez hriechu. Byť bez hriechu je dôležitá časť zdravia. Keby som nebol bez hriechu, musel by...

Osvietení Ľudia sú hlúpi a ľahkoverní. Ubezpečujú nás, že v jaskyni býva dvanásťhlavý drak. My osvietení neprijímame povery. Povery sú smiešne. Vieme, že v jaskyni býva sedemhlavý drak. Dulcinea Počestné dievča, Dulcinea sa volalo, doplatilo na bludy akéhosi bláznivého tuláka. Namýšľal si, že je rytier a Dulcinea že je jeho „dáma“. Chlapci na ženenie sa dievčaťu smiali,...

1. Analógia vyjadruje podobnosť. Vtáčie pierko sa pomaly vznáša, blíži sa k zemi. List, ktorý sa uvoľní z halúzky, pohybuje sa vznášavo ako vtáčie pierko. Aj krídlo mŕtveho motýľa. Pohyby troch ľahkých entít sú analogické. Analogické sú, lebo pierko, lístok a krídlo „musia“ poslúchať rovnaké zákony. Aha. „Zákon“ je ratio essendi analógií, analógie sú ratio cognoscendi „zákonov...

1. Pán I rozmýšľa. Priamka je najkratšia spojnica dvoch bodov. Majú dva body „najkratšiu“ spojnicu? Majú: najkratšiu v danom priestore. Niet privilegovaného priestoru. Teda niet privilegovanej priamky. Azda si môže fyzikálna entita „vybrať“ priestor? My ľudia si vyberáme niektoré priestory: napríklad priestory svojich motívov. Azda môže fyzikálna entita vybrať „najkratšiu...

„Neviem, či som si vymyslel alebo som vyčítal z knihy príbeh.“ 1. Samonavádzací stroj príjemného (príjemné zvyšuje pravdepodobnosť budúceho príjemného a zmenšuje pravdepodobnosť budúceho nepríjemného) pracuje, pracuje, od prírody máme hedonický motorček, ktorý melie rozkoš, varí rozkoš. Pripomíname si rozprávky o zázračnom mlynčeku alebo o zázračnom hrnčeku. Melie, melie,...

1. Sartre nám napovedal, že peklo sú iní. Opakovalo sa to papagájsky aj tvorivo, ale viac papagájsky. Myslím si, že aj Sartre, keď písal, že peklo sú iní, počúval papagájsky vnútorný hlas. Teda: osvojme si názor: peklo sú iní. Ale „ja“ (napríklad ja, keď píšem, čo píšem) som zlepenec všeličoho, čo je iné ako ja, napríklad zlepenec dispozičných premenných, zvykov, túžob atď. „Ja...

1. Stretli sa vysoký politik a hlboký mysliteľ. Keď sa pozeráte z výšky do hĺbky, zakrúti sa vám hlava. Keď sa pozeráte z hĺbky do výšky, oči sa vám oslnia. Vysoké a hlboké sa nemôžu dohovoriť. Ako je v krajine protinožcov? Nepopletú sa hĺbky s výškami? Šírka nášho vzdelania nestačí na vyriešenie. Preboha, ešte aj šírka. 2. Predstavme si, hovorím si, keď slobodne, snívavo...

1. Heine napísal očarujúcu báseň, v ktorej prirovnal ženské telo k básni. Možno napodobniť jeho myšlienky: prirovnáme k básni mesto. Báseň má svoju faktickú štruktúru, začiatkom sú slová, koncom je celok, báseň ako množina slov. Členenie je zložité: napríklad slová a ich komplexy sa môžu chápať ako hudobné útvary vo Verlainovom zmysle. Slová a ich komplexy majú svoj doslovný...

Každé čítanie knihy je investícia: času a práce. Každé čítanie knihy si nárokuje (akýsi, občas zreteľný, občas neurčitý, až dodatočne sa vyjasňujúci) zisk. Každé čítanie je osobné, teda nejestvuje všeobecne platné pravidlo, ktoré čitateľa zaväzuje. Čítať znamená prijať rabelaisovský postoj: „rob, čo chceš.“ Čitateľ teda nemusí (napríklad) „uhádnuť“ autorov zámer. Veď ani autor...

1. Povedal som si, že vymyslím bájku. Stretne meňavka črievičku. Bývajú v teplej kaluži. Dobre sa im žije, ale nevie sa o nich. Iba v učebniciach prírodopisu sa možno o nich dočítať, ale koho zaujímajú učebnice prírodopisu? „Na svete je veľa nespravodlivosti,“ hovorí meňavka, „vlk je mediálna hviezda. O psíkovi a o mačičke sa povedalo oveľa viac, ako si zaslúžia. Dokonca mravce...

Peter Macsovszky má nehynúcu zásluhu: „krčmovú reč“ povzniesol na úroveň vznešeného spôsobu písania. V jednej zo svojich „krčmových rečí“ (vznešene povznesenej) zničil „post-modernizmus“ a postmodernistov a rôznorodé mody ich účinkovania. Trafenej husi sa chce zagágať: lebo aj mne sa pritrafilo gágať aj spôsobom, ktorý som považoval za „post-moderný“. Zagáganie, ktoré sa...

Profesor Ladislav Kováč má vynikajúci cit pre otázky. Otázka je predpoklad odpovede. Ak odpoveď nemôže prísť, občas na ňu čakáme dlho, celoživotne, pokusmi a omylmi ju nútime prísť, a márne: ani vtedy otázka nie je zbytočná. Je ako kamienok v perlorodke, dráždi, a občas sa okolo kamienka urobí perlička. Ba občas zistíme, že otázka sama je odpoveďou. Slovo nám predstavilo dve...

Pobyt v krčme môže byť užitočný. Myšlienky lietajú, ako sa im zachce, o nič nejde. Aj keď človek nesedí v krčme, môže si predstaviť, že sedí v krčme a slobodne pozoruje výlety a prelety myšlienok. Krčmovou metódou som pozoroval kŕdlik svojich myšlienok a niečo som si zapísal: tiež len krčmovo. Urobme malý pokus. Opýtajme sa ľudí, s ktorými sa stretneme, aké noviny čítajú....

1. Čudujem sa ľuďom, ktorí „filozofujú“: napíšu článok o „substancii“, hoci vedia, že „substanciu“ nemožno pochopiť. Alebo ľuďom, ktorí sú hvezdári: lámu si hlavy, prečo Venuša rotuje opačne ako ostatné planéty. „Problém“ Venušinej rotácie je dôležitý ako „problém“ vodnej hladiny v nádobke, kde si varím polievku. Aké sú zákony deformít hladiny pri vare? Prvočísla sa zjavujú v...

1. Knihy sa nebezpečne hromadia. Sú nečitateľné, lebo ich je priveľa. Sú ako vrcholy pohoria, na hociktorý môžeš vyjsť, namáhavo a so sústredením rozptyľujúcich sa síl, ale: nemôžeš vyjsť na všetky. Čím väčšia je knižnica, tým viac je kníh, ktoré neprečítaš. „Literatúra“ je rast nečítaného, nečitateľného. Čerstvá kniha je nádejná ako dievča. Azda vzruší, azda sa bude zjavovať v...

Prosím čitateľa, aby prijal tento text nie ako odborný výklad, ale ako poznámky, ako neusporiadaný produkt „zmiešaných pocitov“ pri pozorovaní všeličoho, čo sa deje s lekármi a pacientmi a s ich vzájomnosťou. 1. Lekár a pacient úzko súvisia. Ako osoba, ktorá sa chce stať „otcom“, musí nadobudnúť „dieťa“, lekár, ktorý chce byť nielen titulárne lekárom, musí mať pacienta. Chorý,...

Ako? Čakal som dôvody? Aké dôvody? Dôvody sú verejné, súkromné, intímne, nevedomé. Sú dôvody rozumu a dôvody srdca a dôvody tela (žalúdka, svalov, pudov). Sú dôvody pravdivé, klamné a sebaklamné, poctivé a nepoctivé. A tak ďalej. KEĎ SA CHCE PES BIŤ, PALICA SA NÁJDE, hovorí ľud. Toto je základná veta o dôvode. Keď sa má niečo odôvodniť, dôvod sa nájde. Keď niečo nechcem prjať,...

Musíte dobrovoľne písať, alebo dobrovoľne musíte písať? - Slovo „musím“ je zákerné, zákerné je aj slovo „dobrovoľne“. Keď niečo NAOZAJ chcem, keď chcem „z celej duše“, chcenie je musenie. Presne to vyjadril Luther: „...tu stojím, nemôžem ináč.“ Písať teda chcem aj musím, musenie a chcenie splývajú a podmieňujú sa. Čo robíme preto, lebo musíme a chceme zároveň, robíme „...

Medicína je rozčesnutý odbor ľudskej činnosti. Nemožno jej uprieť jej „umenie“, ale nevyhnutne musí stáť na pevnom fundamente „vedy“. Ako rozumieme jej „umeleckosti“. Výstupom umelcovho usilovania je „dielo“, teda jedinečný, neopakovateľný produkt. Pre tvorbu „diela“ nie je recept. Keby sa kvázi - dielo urobilo podľa receptu, nebolo by dielom, ale výrobkom. Lekárovým „dielom“...

Frieda Fromm-Reichmannová: Principy intenzivní psychoterapie. Preklad Kristina a Jan Černí, Triton, 2003, 214 strán, 479 Sk Anton Heretik, sr., Anton Heretik, jr., Vladimír Novotný, Ján Pečeňák, Alojz Ritomský: EPID, Epidemiológia depresie na Slovensku. Psychoprof, 2003, 200 strán J. Allan Hobson, Jonathan A. Leonard: Out of Its Mind: Psychiatry in Crisis: A Call for Reform....

Stránky

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984