Archív článkov
Môj pobyt v Anglicku sa priblížil k záveru. K môjmu skorému odchodu prispel fakt, že tu v Anglicku ďalej vytrvalo zúri banková kríza. V skratke – nepodarilo sa mi nájsť si prácu (s ktorou by som bol spokojný – rozumej vo fachu) a prácu, čo som si našiel – rozumej ako nádenník za minimálnu mzdu – som vzhľadom na svoje vzdelanie a/aj závazky voči svojej rodine nepokladal za perspektívnu....
V meste bývam na sídlisku Pri jazere. Názov sídliska je výstižný – vedľa panelákov je jazero. Nikdy som sa v ňom nekúpal. Som neplavec. Človek nevábnej telesnej konštrukcie. V najväčších horúčavách mi je najlepšie v chládku reštaurácie.
Jazero v lepších zimách zvykne zamrznúť. Takáto jeho podoba je mi bližšia. Hoci dnes už iba na pozeranie. No ako dieťa som bol dobrým korčuliarom;...
Už pár rokov platí, že dnes môže knižku nielen každý napísať, ale aj vydať. Aj keď to druhé platí len vtedy, ak k tým, čo knihy vydávajú, prirátame aj samovydavateľov. Teda tých, ktorí si svoj vstup do literatúry zaplatia z vlastného vrecka. Paradoxne však rovnako platí aj to, že knižka dnes nemôže vyjsť každému. Predovšetkým nemôže vyjsť tomu, kto do nesamovydavateľstiev...
Matka Guráž, naša mať na najhoršie časy. Naveky. Naveky, pretože guráž žiť musí v sebe človek dolovať stále. Naveky, lebo sú žiaľ, večné aj vojny, čo zrodili matičky Guráže. Ženy, ktoré musia mať mimoriadnu guráž prežiť, aby prežili aj ich deti. Ženy, ktoré vojne držia palce, lebo im dáva obživu a ktoré ju zároveň nenávidia, lebo berie život.
V tomto zmysle možno za...
A možno variť za, či proti niečomu alebo niekomu? Azda na to odpovie dokumentárny film Petra Kerekesa (scenár a réžia), Martina Kolára (kamera), Mareka Šulíka (strih) a Mareka Piačeka (hudba) o vojenských kuchároch. O tom, ako každodenné potreby tisícok žalúdkov ovplyvňovali víťazstvá a prehry štátnikov. O poľnej kuchyni ako modeli sveta, kde sa príprava jedla stáva taktikou...
XXIII
Nie som odborník. Sú úlohy, ktoré riešime radšej bez odborníkov ako s ich asistenciou. Odborníci majú odborné predsudky. Majú sebavedomie, teda cítia záväznosť svojich vyjadrení. „Platnosť“ má občas účinky magických rozsudkov. Hviezdoslav je čudný útvar v slovenskej kultúre. Myslím si, že v nej stojí ako Memnonov kolos v púšti: osamelý a nepochopiteľný.
...
Myslím, že na Cédrica nezabudnem. Na vedúceho v letnom tábore. Cédric mal čierne vlasy spletené do dredov. Bol od nás asi o päť rokov starší. Nosil plátené nohavice a fajčil šúľané cigarety. Potrpel si na to, že večer sedel dlho pred tlejúcim ohňom, a keď všetci išli spať, vytiahol kovovú nádobku s marihuanou. V nádobke mal uskladnené všetko, čo k tomu potreboval. Predstieral...
Mesto Huntsville v americkom Texase má asi 36-tisíc obyvateľov a 76 kostolov. Na deväťtisíc väzňov pripadá sedemtisíc zamestnancov.
„Neviem, čo ľudia chcú. Popravy patria k nášmu životu. My predsa nikoho nezabíjame, my tu predsa iba žijeme. Je to, ako keď bývate pri železničnej trati. Zo začiatku sa sústredíte na každý vlak, potom si jednoducho zvyknete a nepočujete...
(Jana Bodnárová – Takmer neviditeľná, Aspekt) „V autobiografiách je možno veľa tajných zón, zakázaných miest v spomienkach tela i mysle. Je to skôr pohyb medzi túžbou (konečne) hovoriť o sebe a túžbou (predsa len) nedať si vypáčiť tajnú skrinku, pretože nevieme, kto ju bude mať v rukách.“ (Jana Bodnárová)
Najnovšia knižka Jany Bodnárovej, známej slovenskej prozaičky...
„Výpravy do tmavých zákutí“ majú priniesť „nehanebné obrázky do inštitucionálneho umeleckého priestoru“ . Cieľom výstavy The Porn Identity – Výpravy do tmavých zákutí je konfrontovať „divokú pornografiu“ so sochami, obrazmi a inštaláciami reflektujúcimi sexuálnu túžbu. Výstavu si vo viedenskej Kunsthalle (hala 2) možno pozrieť do 1. júna.
V Kunsthalle je vystavená...
XX
Filozofi píšu knihy. Keby filozof nepísal knihy, čo by robil? Ctižiadosťou filozofa je myslieť inak ako obyčajný človek. Keby myslel ako obyčajný človek, načo by bol filozofom? Čím neobyčajnejšie sú filozofove myšlienky, tým lepším je filozofom. Ľudia obdivujú neobyčajne mysliaceho filozofa, ako obdivujú neobyčajného bežca alebo speváka.
Ale filozof...
Ian Keeble je maliar, ktorý už štrnásť rokov žije na Slovensku. Z Anglicka ho k nám priviedla zvedavosť a náhoda a v Bratislave sa mu napokon podarilo uskutočniť to, s čím začal už doma - spojiť umeleckú tvorbu s pedagogikou. Ako mnohí iní pôsobil najprv ako lektor angličtiny, teraz už niekoľko rokov vedie vlastnú školu anglického jazyka kombinovanú s maľovaním. Škola sa volá...
V minulých dňoch sme mali v Bratislave možnosť vidieť výstavu o novej pražskej architektúre pod názvom „New Face of Prague“. Výstava predstavila mnohé úspešné realizácie, napr. objekty niekdajších priemyselných závodov v Karlíne a Holešoviciach, obnovené a využívané pre administratívu, ďalej pozoruhodné objekty novej výstavby, koncipované jednoducho a pritom vkusne, „...
Pred sto rokmi spustil svetovú revolúciu. Prvú od nástupu renesancie. Revolúciu v umeleckom videní skutočnosti. Celkom zmenil zobrazovanie reality na plátne. Renesanční majstri a ich nasledovníci hĺbku obrazu dosahovali perspektívou a tieňovaním, impresionisti vystihovali náladu plejádou svetla a farieb. Georges Braque však zobrazoval postavy a predmety nazeraním z viacerých...
XVI
Erika „chodila“ s Mišom, ale opustila ho. Nebol „sexy“. Dokonca ho zosmiešnila, keď sa s ním lúčila. Mišo bol nenápadný takzvaný podnikateľ, chodieval v ošúchanej vetrovke.
Dva roky po rozchode bol Mišo majiteľom niekoľkých kaviarní, predával zdravotnícke prístroje a vyvážal syrové špeciality do Japonska. Mal Mercedes a Alfa Romeo a oblečenie si...
Akosi neskoro som si uvedomila, že dvadsiaty január je „už zajtra“ a že je to deň, ktorý som si zapamätala ako ten, v ktorom má v Slovenskom národnom divadle v Bratislave hosťovať Divadlo Andreja Bagara z Nitry. Divadlo prinášajúce takmer vždy výnimočné zážitky. Našťastie, hoci päť minút pred predstavením, ušiel sa mi do preplneného hľadiska Opery a baletu SND akoby zázrakom...
Od umění, které je v intencích společnosti filistrů produkcí kulturních statků okrášlujících ideologii moci, bylo by asi naivitou očekávat, že bude – tak, jak si přál Jindřich Chalupecký – hájit člověka. Zejména tehdy, vyprchalo-li z kultury rozvinutého postkapitalismu ponětí o tom, že na každou lidskou činnost číhají její nejen všem zjevné materiální, ale taktéž nepředmětné...
O lono ide aj v Tanci toreadorov, ako komédiu francúzskeho autora Jeana Anouilha (1910 – 1987), ktorá je však skôr hĺbkovou sondou do ľudského vnútra, nazval prekladateľ a režisér Ľubomír Vajdička. Jej premiéra v jeho naštudovaní, s dramaturgiou Petra Pavlaca, na scéne Jozefa Cillera, s kostýmami Milana Čorbu a hudbou Petra Mankoveckého bola v Štúdiu činohry Slovenského...
XIV
Myslím si, že ľudia sú „šťastní“ kontrastne: väčšinu ich pozemského času zafarbuje mierne alebo zreteľné nešťastie, a jeho dočasné zmiernenie sa ukáže ako šťastie. Ak, napríklad, takmer neprestajne hladujem, budem šťastný, keď sa sviatočne najem dosýta. Idea „šťastia“ predpokladá, že nešťastie, hoci mierne, je základným pocitom života.
Mal som...