EÚ potrebuje viac sociálnej tváre a ekonomickej demokracie
Čelíme sociálnej kríze
Živá diskusia sa rozpútala najmä pri mojom návrhu, aby sme v texte vyhlásenia nehovorili iba o ekonomickej, ale aj o sociálnej kríze. Ako som argumentoval, v čase rastúcej nezamestnanosti, chudoby; v čase, kedy v európskych metropolách rastú nepokoje a zároveň čelíme nárastu extrémizmu, je potrebné prestať hovoriť výlučne o hospodárskej kríze a začať hovoriť o sociálnej kríze. Na ňu potrebujeme reagovať podporou nielen rastu, ale predovšetkým inkluzívneho rastu. Vo svojom odôvodnení som doplnil, že pojem „inkluzívny rast“ je eurožargón pre podporu rastu v kombinácii s jeho sociálne spravodlivým rozdelením. A práve to dnes EÚ potrebuje.
Navrhol som doplniť aj plný rešpekt k hodnote solidarity. Vo všetkých mojich troch čiastkových zmenách ma podporila väčšina delegácií. V relatívne búrlivej diskusii sa otvorene na moju stranu postavili Francúzi, Gréci, Taliani, Maďari, Švédi a Rumuni. V konečnom hlasovaní môj návrh presvedčivo zvíťazil, výhrady mali, pokiaľ si spomínam, iba Nemci, Estónci, Briti, Česi a Holanďania. Z hľadiska formátu COSAC išlo o veľký úspech, hoci takýchto malých bojov bude treba vyhrať v Európe ešte veľmi veľa, aby EÚ naozaj získala sociálnejšiu tvár. Som však presvedčený, že je to lepšie, než sa dopredu vzdávať a uzatvárať sa do sektárskeho myslenia.
Pripájam aj svoje príhovory k jednotlivým panelom počas plenárneho zasadnutia COSAC:
Rast prostredníctvom solidarity
Rád by som zdôraznil význam solidarity a kohézie, ktoré patria aj medzi priority cyperského predsedníctva. Nedávno sa v hlavnom meste Slovenska, v Bratislave, konalo stretnutie skupiny tzv. Priateľov kohézie a bol vyslaný jasný a jednotný signál, že EÚ potrebuje aj do budúcnosti viac zdrojov určených na politiku súdržnosti. Aj preto podporujeme návrhy Európskej komisie, ktorá vo Viacročnom finančnom rámci myslí na podporu kohézie a na vyrovnávanie regionálnych rozdielov v EÚ.
Jeden zo spôsobov, ako prekonať krízu, je podpora dopytu. Práve v tzv. kohéznych štátoch je obrovský nevyužitý potenciál. Európa potrebuje rásť a jedným zo základných predpokladov rastu je podporiť dopyt tam, kde sú ľudia pripravení míňať, pretože ešte stále dobiehajú životnú úroveň najvyspelejších regiónov EÚ. Politika súdržnosti je výrazom nielen solidarity bohatších štátov s chudobnejšími, ale je výrazom predovšetkým ekonomickej racionality, podpory kúpyschopnosti obyvateľstva a naštartovania rastu v čase hospodárskej krízy. Kohézia je investícia, nie míňanie. Som presvedčený, že solidarita je jediná cesta, ktorá zabezpečí Európe lepšiu budúcnosť.
(plenárne vyjadrenie k prioritám cyperského predsedníctva)
Európa s dubčekovskou ľudskou tvárou
Rád by som vyjadril podporu pánovi podpredsedovi Európskej komisie Marošovi Šefčovičovi v jeho úsilí dať Európskej únii to, čomu slávny slovenský a európsky politik Alexander Dubček hovoril „ľudská tvár“. Áno, potrebujeme Európsku úniu s ľudskou tvárou. Osobne som presvedčený, že na to, aby bola únia bližšia občanom, mala by získať priame kompetencie v sociálnej oblasti.
Nadväzujem na ideu sociálnej únie, ktorá je podľa mňa nevyhnutným doplnkom politickej a hospodárskej únie. Európa do budúcnosti potrebuje vytvorenie spoločnej záchrannej sociálnej siete; možno aj spoločnú minimálnu úroveň v oblasti poistenia v nezamestnanosti. Ak chce EÚ ukázať svojim občanom ľudskú tvár, musí to byť sociálna tvár.
(plenárne vyjadrenie k príhovoru eurokomisára Maroša Šefčoviča)
Za ekonomickú demokraciu!
Európsky sociálny model nezahŕňa iba sociálnu pomoc, poistenie a podporu pre tých najzraniteľnejších, ale aj podporu väčšej účasti zamestnancov na riadení a ziskoch podnikov. Žijeme vo svete, v ktorom sa prakticky každý rok neuveriteľne roztvárajú nožnice medzi rastúcimi ziskami firiem a stagnujúcimi či klesajúcimi mzdami ľudí. To je v priamom protiklade k európskemu sociálnemu modelu. Oceňujem, že sociálny výbor Európskeho parlamentu sa zamýšľa nad väčším zapojením odborov a zamestnancov napríklad v smernici o reštrukturalizácii. Som však presvedčený, že je potrebné urobiť viac. EÚ by mala viac podporovať družstvá (dávam do pozornosti napríklad úspešnú sieť družstiev v španielskom Mondragóne), viac podporovať účasť zamestnancov na riadení a ziskoch podnikov (tu pripomínam projekt robotníckych fondov z 80. rokov vo Švédsku); a viac sa zamerať nielen na politickú, ale aj na ekonomickú demokraciu, resp. výrobnú samosprávu.
Nezabúdajme, že demokracia, to nie je len posilnenie volených inštitúcií, ale aj väčšia priama participácia občanov a občianskej spoločnosti v otázkach ekonomiky. Do pozornosti dávam príklad mesta Bratislava, kde občania rozhodujú o časti mestského rozpočtu sami, cez rôzne formy deliberácie prostredníctvom tzv. participatívnych stromov. Som presvedčený, že iba prostredníctvom väčšej politickej, sociálnej a ekonomickej demokracie dosiahneme plnohodnotný inkluzívny rast pre Európsku úniu
(plenárne vyjadrenie k stratégii Európa 2020 a k európskemu sociálnemu modelu)
Reagujte na článok
Komentáre
Za ekonomickú demokraciu!
Európsky sociálny model nezahŕňa iba sociálnu pomoc, poistenie a podporu pre tých najzraniteľnejších, ale aj podporu väčšej účasti zamestnancov na riadení a ziskoch podnikov. Žijeme vo svete, v ktorom sa prakticky každý rok neuveriteľne roztvárajú nožnice medzi rastúcimi ziskami firiem a stagnujúcimi či klesajúcimi mzdami ľudí. To je v priamom protiklade k európskemu sociálnemu modelu..."
****************************
Pán Blaha vaša okrojovaná ekonomická demokracia je cesta do buržoázneho pekla!!!
Uvediem prečo?
V celkom solidne napísanom vašom článku Príbeh výrobnej samosprávy III
Uverejnenom tu: https://utopia.sk/liferay/clanok/-/journal_content/56_INSTANCE_7Oj3/10860/89719
Ste uviedli historické obdobiekde to socdemáci pobabrali na celej čiare, keď sa vzdali marxistického revolučného boja proletariátu a prekarizovanej inteligencie. Práve sa to stalo: "V 20. rokoch bol takýto koncept atraktívny pre celú európsku sociálnu demokraciu, ktorá na III. Kongrese Socialistickej robotníckej internacionály roku 1928 prijala programový dokument, v ktorom sa vzdala zrušenia kapitalistického vlastníctva, no apelovala na kontrolu výroby zo strany robotníkov."
V ďalšej časti príspevku uvediem, čo sa stalo podľa vášho predchádzajúceho citovaného článku vo Švédsku. Opäť zacitujem a položím akcenty sa rozhodujúce súvislosti:
"Meidner v 70. rokoch nadviazal na Wigforssovu koncepciu a vytvoril kontúry modelu ekonomickej demokracie, v rámci ktorého by nedošlo k socializácii starého kapitálu, ale k vytvoreniu kolektívnej správy nového kapitálu. Nešlo teda o vyvlastnenie kapitálu, ale o tvorbu nového kapitálu, ktorý by bol kolektívne vlastnený zamestnancami.
Podráždené reakcie podnikateľov a pravice Ako sme už naznačili, Meidnerova správa z roku 1975 vyvolala v švédskej spoločnosti neobvyklé turbulencie. Hoci švédsky sociálny štát stál na sociálnom partnerstve a historickom kompromise medzi odbormi a zamestnávateľmi z roku 1938, iniciatíva ekonomickej demokracie narazila na tvrdý odpor veľkých podnikateľov. Tradičný švédsky sociálny dialóg bolo ohrozený. Zamestnávatelia, na čele s patriarchom švédskeho priemyslu Marcusom Wallenbergom, ostro zaútočili na odbory a obrátili sa od politiky kompromisu k politike konfliktu. Niekto zaťal do osieho hniezda. Meidnerov plán narazil na hranice kompromisu medzi sférou kapitálu a práce. Akoby skutočne platilo, že tam, kde ide o vlastníctvo, končí akákoľvek zábava. Podnikateľské subjekty a pravicové strany okamžite vypovedali spoločenský konsenzus, pritvrdili vo svojej rétorike a obrátili sa k neoliberálnym Hayekovým konceptom. Na vzniknutú situáciu reagovala švédska sociálna demokracia na čele s Olafom Palmem a vynaložila veľké úsilie na zmiernenie Meidnerovho plánu.
Resume jedinou obraznou vetou:
Dvakrát sa pod ten istý prudko tečucí odkvap nepôjdeš sa skryť, ak nie si "socdemácky idiot"!
Čiže to ako udržať buržujov pri moci a rozhodovacích právomociach z titulu vlastnenia výrobných prostriedkov a zabezpečiť im trvalý bezpracný blahobyt!
My tu nepotrebujeme väčší "solidarnejší odpad" zo stola veľkoburžujov vo forne štedrejšieho sociálneho štátu, ale sociálnu spravodlivosť ako takú, ktorá spočíva v tom, že výrobné prostriedky musia patriť tým, čo s nimi a na nich pracujú!
Proletariát a prekariát nesmie robiť na blahobyť buržujov vlastniacich u nás veľmi pochybne až zlodejský získané výrobné prostriedky!
V tomto spočíva alfa až omega sociálnej spravodlivosti!
***************************
My tu nepotrebujeme žiadne záchranné siete, ale spravodlivý štát, ktorý bude prerozdeľovať čo najmenej, lebo najviac zostane tým, čo sa o vytvorenie zisku pričinili svojou vlastnoručnou prácou, nie špekuláciami!
Rozhodne nie vykorisťovanie pracujúcich z titulu vlastnením výrobných prostriedkov ako je tomu teraz za súkromného kapitalizmu, alebo tomu bolo za komunistického štátneho kapitalizmu!
****************************
S vašim názorom zásadne nesúhlasím! Pretože žiasen buržuj sa dobrovolne nevzdá svojho bohatstva, ktoré mu vo forme zisku (z nezaplatenej nadpráce vykorisťovaných proletárov) vyplývajúce z vlastnenia výrobných prostriedkov, zabezpečuje vysokodštandardný bezparcný blahobyt!
Opäť vyberiem z Ľubovho Blahovho článku z Utopie: Príbeh výrobnej samosprávy III.
"Ako sa oplatí dodať, tlaky na zospoločenšťovanie súkromného vlastníctva boli v 70. rokoch typické pre viaceré sociálne štáty, vrátane Veľkej Británie, kde Labour Party plánovala zoštátnenie 20-25% najväčších priemyselných podnikov či Francúzska, kde Mitterandova socialistická vláda v 80. rokoch pristúpila k zdvojnásobeniu štátneho vlastníctva (z 11% na 22%) a takmer úplnému zoštátneniu bankového sektora. Trendy, ktoré viedli k posilňovaniu sociálneho štátu sa však príchodom 80. rokov postupne rozplynuli a až do začiatku hospodárskej krízy na sklonku roka 2008 vo svete dominovala neoliberálna ideológia, ktorej alfou a omegou boli tézy o posvätnosti súkromného vlastníctva a voľného trhu."
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v tzv. plazivej demokracií sa môže proletariát a prekariát dostať najviac k 25% zo všetkých výrobných prostriedkov! Potom nastupoval štrajk kapitalistickej veľkoburžoázie, kedy socdemáci stiahli vždy "chvost medzi nohy a odišli s naloženým v plátne".
Opäť zacitujem:
"Zamestnávatelia, na čele s patriarchom švédskeho priemyslu Marcusom Wallenbergom, ostro zaútočili na odbory a obrátili sa od politiky kompromisu k politike konfliktu. Niekto zaťal do osieho hniezda. Meidnerov plán narazil na hranice kompromisu medzi sférou kapitálu a práce. Akoby skutočne platilo, že tam, kde ide o vlastníctvo, končí akákoľvek zábava. Podnikateľské subjekty a pravicové strany okamžite vypovedali spoločenský konsenzus, pritvrdili vo svojej rétorike a obrátili sa k neoliberálnym Hayekovým konceptom. Na vzniknutú situáciu reagovala švédska sociálna demokracia na čele s Olafom Palmem a vynaložila veľké úsilie na zmiernenie Meidnerovho plánu." Nakoniec aj tak Olaf Palme bol zavraždený.
Takto sa to dialo kdekoľvek na svete, kde sa aspň platonický socdemáci snažili niečo pokojnou vyjednávacou cestou dosiahnúť! Lenže kde ide o vlastníctvo, končí akákoľvek zábava, ako Blaha správne podotkol v cit. článku.
Takže s plazivou ekonomickou demokraciou je to beh na dlhé trate, kde socdemácky bežec vždy vypadol skôr ako dobehol do 1/4 trate!
Inými slovami povedané - nikdy nedosiahli zamestnanci väčší ako 25% podiel v podnikoch v ktorých pracovali na vlastníckých veľkoburžujov!Častokrát nedosiahli takmer nič, lebo sa podniky stali štátnymi na ktorých parazitili tí, ktorí boli pri moci - vo vláde
Bez revolučného boja, tým vôbec nemyslím boj krvavý" Tak to jednoducho nejde, lebo zásadne ekonomické a sociálne zmeny sa vždy robia a dosiahnu revolučnou cestou! Nikdy nie naivnou plazivou ekonomickou demokraciou, krachujúcou už pri prekročení 20% podielu zamestnacov v podnikoch v ktorých robia!
***********************
1, Európska Únia nemá žiadne výraznejšie úspechy, len sa čoraz hlbšie prepadá do ekonomickej, sociálnej a najmä morálnej krízy! Nikto si tu nedovolí hovoriť o kríze hodnôt a morálky! Lebo by sme narazili že samoodmenenie sa EÚ Nobelovou cenou bola len praobyčajná fraška!
2, Veľkosť EÚ je definované na východ Eurázijskou Úniou a SCO (Šanghajským paktom) EÚ skončila pred Turecku a pred Sýriou, Ukrainou, Bieloruskom, pretože RF (SNŠ) a Ćina povedali dosť! Toto je už naša sféra geopolitického vplyvu! Takže pre tých, čo denne čítajú svetovú (nezápadnú)tlač je všetko jasnejšie.
**********************************
V podstate máte pravdu jednokto. Aj keď Blahu nepovažujem za krčmového, či kaviarenského intelektuála, lebo by som ho zdegradovala na úroveň pakošov ako je Havran, Chmelár a spol. Aj keď mi to nepríslucha, skôr ho považujeme za prešpekulovaného kariaristického oportunitu, ktorého zámerom je drať sa v karieristický na vrchol smeráckej hierarchie. Uvedomuje si (na to je dosť chytrý), že medzi ideologický slepými smerákmi s pokúpenými diplomami, bude aj "jednooký" Bláha kráľom, najmä ak oddíte o dva roky Fico do Grasalkovičovho paláca, na ktorý si dlho "brúsi zuby"! Takto bude mať Blaha pre seba a rodinu na dlhé, dlhé roky postarané!
K tým kooperatívam a participatívnym družstvám, len toľko, že v Smere je to hotová fantasmagória, najmä s buržoázno-vykorisťovateľským pozadím Smeru! Viete si predstaviť, že by napr. druhý muž Smeru Robo Kaliňák mal prerozdeliť egalitárne medzi kuchárov, čašníčky a ostatných zamestnancov celý nahromadený kapitála? Vytvoriť akcionárov z vykorisťovaných proletárov? Ani náhodou! Jedine v tom prípade, že by ich opil "rožkom" tak, že by začali tvrdieš pracovať. Takto by sa výraznejšie zvýšila efektivita podnikania a zrástli mu výraznejšie zisky!
Navyše Blaha nemá managerské vedomosti a už vonkoncom žiadne skúsenosti, lebo pochádza z novinárskej rodiny.Takže on by nezaložil fungujúcu ani rodinnú farmu, nie to kooperatívu, či participatívne poľnohospodárske družstvo! Lebo ak by sa o to pokúsil, tak by to vyzeralo asi tak ako v tej televíznej Farme na Markíze!
Takže porovnávať, či tlačiť Ľuba Blahu do Guevarovej pozície je nonsens! Pretože jemu ide o socilny zmioer a nie revolučný boj za práva vykorisťovaných pracujúcich.
Blaha sa možno pokúsi s vypätím mohutného úsilia o prerozdelenie, či skôr odkúpenie od mega buržujov (mečiarovských, ex-SDĽ a ex-komunistických privatizérov) nejakých tých max. 10% akcií, aby radovým odborárom a proletárom zalepili nejakou náplasťou vidiny lepšej budúcnosti oči! A to bude asi tak všetko pre zabezpečenie sociálneho zmieru!!!
************************************
Laco aj vy máte pravdu a vystihli ste podstatu. Problém je v tom, že nie sú uvedomelí ľudia.
Pokiaľ sa aj nejaký potenciálny vodca nájde, tak si ho buržoázia rýchlo kúpi, ako sa to stalo pravdepodobne aj u Blahu! Viac ako 100.000 (s starých Sk) plat, privilégia neho a pre asistenta, služobné cesty a parlamentné prázdniny,... urobia svoje v prerode za oportunistu z pseudopotenciálneho vodcu ľavice.
Momentálne žiada ľavica na Slovensku nie je! To si musíme raz a navždy uvedomiť. Smer rozhodne nie je ľavicová strana, ale buržoázna stredová strana!
Politika KSS má charakter čuča z nevratnej PET láhve (sladký opiát kecami od ktorých bolí hlava)!
Ďuricová SDĽ - a to je čo? Strana na úrovní Novej Väčšiny Nory Mojsejovej!
Viete, čo je na tom zaujímavé - ak by niekto mal chuť tie modely uskutočniť, už by boli v TANAXE, v Slotexe, v Slovglas Poltár, prebudili by sa nielen poľnohospodárske družstvá, ale i výrobné ... však . načo? Nie je záujem.
**************************
Má to len jednu závažnu chybu! Smer má v parlamente 83 buržujov!
To má 83 vlkov začať budovať salaš a chovať ovce???
Čo by im nato povedali euroburžuji z PES? Čo by im nato
povedali sponzori z Penty, J&T, Poór, Široky a spol.???
Nechete rovno zakladať družstevné a podnikové banky?