Ja som biely, kto je viac?
Prišiel k nám opravár skontrolovať plyn. Otvoril koženú brašnu, povyberal nástroje, vypýtal nejaké handry a obhliadal objekt. Pri obhliadke prednášal. Nie o plyne. Zaujala ho politika, zahraničná. Poznatky a skúsenosti z nej prenášal do domáceho prostredia. Dozvedela som sa, že tí Američania sú teda úplne smiešni a neschopní ľudia. Za prezidenta si zvolili „černoška“. To ako keby sme si my zvolili „cigáňa“. A „černoško“ chudákom Američanom chcel zaviesť zdravotnícku reformu. To už aj tí Američania aby dreli ako on, ktorý zo svojich daní musí platiť kadejakého „cigáňa“. Podľa neho to má byť takto: kto si čo zarobí, to mu má zostať. Žiaden zlodejský štát s vydieračskými daňami. Každý si má šetriť, aby mal aj na horšie časy. Každý žiť zo svojho a za svoje. Cigánom nedávať zadarmo ani cent, lebo sa len kotia a on ich musí zo svojich daní živiť. A aj tí cudzinci by mali sedieť doma a nevyžierať nás. A vôbec, je to tu samý Žid.
Chcela som zaraziť jeho rasistické kecy, tak som mu začala rozprávať o Primovi Levim. Bol mladý. Pracoval v chemickom laboratóriu. Keď ho zatkli, mal dvadsať štyri rokov. Zatkli ho len preto, lebo bol nežiaducej rasy. Svoj údel si nevybral, ako si ho nevybral žiaden Žid a žiaden Róm. Od januára 1944 do januára 1945 prežil v koncentračnom tábore Osvienčim. Tam začal písať svoju knihu Je to človek? S vedeckou rigoróznosťou, mikroskopickou presnosťou a strohým jazykom vylíčil život v lágri. V opise ukrutností neprináša nič nové v porovnaní s tým, čo už čitatelia celého sveta vedia o desivom prostredí koncentračných táborov. Ale upozorňuje na čosi, čo by nás malo zaujímať. Aj jeho, opravára plynových zariadení. Mnohí jednotlivci i národy sa viac či menej vedome nazdávajú, že „každý cudzinec je nepriateľ“. Toto presvedčenie drieme kdesi na dne duše ako latentná infekcia. A na konci býva – láger.
„Chápete?“ opýtam sa a vidím, že zbytočne. Tak pridám otázku:
„A vy by ste s nimi menili?“
Nerozumel – ako, s kým meniť?
„No, že by ste sa narodili niekde v osade a nemali žiadnu budúcnosť.“
„Pani, ja som biely!“ ohradil sa plynár.
Vypýtal za hodinu práce tridsať eur plus desať za benzín na cestu. Onemená som ich vyplatila a bola som rada, že vypadol.
Ale čosi trpké mi zostalo na jazyku. Lebo jeho názor počúvam v mnohorakých ozvenách skoro denne.
(Vyšlo v Petržalských novinách č. 10/2012)
Reagujte na článok
Komentáre
Ale v našej ekonomickej praxi to bol asi skôr "člen slobodného remeselníckeho podnikania", teda živnostník mysliaci si, že keď už niet "komančov", môže si kde chce tárať čo chce.
Nemyslím si, že chalan vôbec vedel, o čom "to točí", to bolo vidno i z tej reakcie. Oni sú iba hrozne slobodní vo svojej profesii a možno, ak by si mu vytýkala obsah jeho slov, nabudúce by ani v naliehavom prípade neprišiel. Tam dospelo naše remeselné podnikanie na Slovensku, Gabika.
Ibaže, máš pravdu, tieto "vykradnuté" a "slobodomyselné" povahy či dietky slovenské môžu byť ľahkou korisťou extrémnych a populistických politikov. Ozaj, a čo "teplí", to je niekedy žúžo téma pre týchto "menedžerov remesla".
Je ale zaujímavé, že iba pár kilometrov od Bratislavy smerom na Západ by si chalan ani nešustol. Bol by ticho a venoval by sa hlavne svojmu remeslu. Otázka znie: prečo je tomu tak?
**********************
S tým by som si nebola až tak istá. Použijem alternatívny príklad. U nás pracovala na zákazke česká firmy a jej remeselníci tiež veselo rozoberali politiku v oboch štátoch. Oni ako "stavovská" organizácia podporovali tzv. Véčkarov (Johnové VV). Darmo som im hovorila, je to mediálna strana ako bola u nás Rusková ANO, alebo jej novodobejšia verzia SaS. Taktiež nevedeli pochopiť, že ten kto mediálne "bojuje" s korupciou, tak si len vytvára aliby aby mohol nerušene v korupcií pokračovať.
Takže remeselník by pravdepodobne kecal aj v ČR, lebo pre chlapov s nižším IQ sú len tri atraktívne témy na debatu, či monológ: politika, šport a sex.
*************************
Republikánskeho remeselníka ste mali zastaviť napr. tým, že ak je na Slovensku 90.000 Cigánov (z ktorých mnohí robia, alebo sú na dôchodku, resp. na materských, takže nie sú "príživnici")na ktorých musí platiť dane. Na druhej strane tu máme aj 33.000 výsluhových dôchodcov, ktorý nedostávajú ultra mizernú sociálnu dávaku vo výške 63 eur na mesiac, ale priemerne 10 násobne viac.
Pána republikána už asi neštve, že ho policajti pokiaľ sú v službe tak ho pokutujú, hľadajú mu na vozidle nejakú závadu, aby si naplnili naplánovaný "rozpočet z pokút", aby mali prémie na konci mesiaca.
Keď po idú do výsluhového dôchodku, tak potom častokrát robia v štátnej správa a opäť mu komplikujú život!
Zrejme pán remeselník "republikán" nevie, že výsluhový dôchodok dnes na Slovensku berie celkovo 33-tisíc vojakov a policajtov.
Priemerná výška dôchodku u policajtov je 619 eur, bývalí vojaci majú až do 2300 eur. Nárok na dôchodok vzniká po 15 rokoch v službe.
Nemali by mu skôr vadiť exuniformovaní "zelení" ako čierni niemandi? Na ktorých dopláca 10 násobne viac a navyše mu komplikujú život aspoň 10 násobne viac ako čierni.