Prvý máj, druhá vláda Smeru-SD, tri postrehy

Často opakujem - možno už leziem na nervy všetkým, ktorým je to jasné -  svoju predstavu o zmysle života, ľudského života. Ja si zmysel života dešifrujem takto: Akýkoľvek zmysel života sa musí týkať časového obdobia nášho ľudského života. Ďalej, „ľudské“ ciele života sú: zlepšiť výživu, ubytovanie, lekársku starostlivosť, dopravu, výchovu, bezpečnosť, ľudské práva a všetky iné ľudské potreby všade tam, kde je to potrebné. Po tretie: Jediný veľký cieľ každého života je vychovávať dobré deti, všeobecnejšie povedané, vytvárať podmienky pre udržanie ľudského rodu a to môžu aj tí, čo z akýchkoľvek príčin nemajú potomstvo. A snažiť sa urobiť život vo svojom okolí pre všetkých taký dobrý, ako je možné. Možno sa mnohým z vás zdajú tieto „človečenské“ ciele života malicherné, ale ruku na srdce či peňaženku, nie je to ono? Niektorým chýbajú veľkolepé vízie, paradigmy, či aspoň stratégie a misie, ale čo keby ste ich vymysleli a následne realizovali z takto chápanej predstavy zmyslu života? Niektorí si poviete, ale veď to je posvätenie revolúcie. Hurá do boja za lepší život! Žiadne hurá, lepší života človeka nemožno stavať na mŕtvolách bojovníkov aj za tie najušľachtilejšie myšlienky. A sú medzi nami aj takí, ktorí majú na ľavej strane hrude namiesto srdca peňaženku. Tým je to jedno!

Prečo som načal túto tému? Viedli ma k tomu tri príčiny. Čerstvo upečené programové vyhlásenie vlády Smeru–SD, Prvý máj, sviatok práce a potulka pri Neziderskom jazere. Väčšina z nás si prácou zarába na chlieb každodenný a na ostatné zmysluplné pôžitky ľudského života ako sú: dostupné kvalitné ubytovanie, lekársku starostlivosť, dopravu, výchovu, bezpečnosť, napĺňanie ľudských práv a všetkých iných ľudských potrieb. Zdôrazňujem prácou a nie hazardom! A vláda krajiny preberá zodpovednosť za vytváranie podmienok pre každodenný život svojho občana. Štát a jeho výkonná moc – vláda nie je cudzí prvok v našom života. Je to naša vláda, vláda slúžiaca občanovi. Zamyslime sa nad súčasným programovým vyhlásením vlády, ako slúži napĺňaniu zmyslu nášho života. Či naši rodičia a budúci seniori dožijú v slušných podmienkach svoj život, s dostatočnou výškou penzie, s dostupnou zdravotnou starostlivosťou, kvalitnou opaterou. Alebo to ponecháme na počet pravdepodobnosti, niektorí vyhrajú, iní prehrajú v lotériách, ako je druhý dôchodkový pilier či členstvo v klube finančných oligarchov. Čo myslíte, aká je pravdepodobnosť, že víťazmi bude aspoň 50 percent z nás? A zamyslime sa aj nad podielom každodennej práce na vytváraní dostačujúcich a najmä neustále sa zlepšujúcich podmienok pre zmysluplný ľudský život v ostatných spoločenských sférach. Ak si 1. mája 2016 povieme, že naše presvedčenie o správnosti voľby predstaviteľov Smeru–SD do vlády prinieslo dôstojný život absolútnej väčšine, veľmi ma to poteší a dám to najavo.

Ale spomenul som aj cestu po východnom brehu Neziderského jazera. Prečo? Nuž pozeral som sa okolo seba a povrchne sledoval, ako sa tam žije. Je to kraj predovšetkým poľnohospodárskej výroby a cestovného ruchu. (Isteže aj tu som videl malé pridedinské priemyselné parky, kde sa zrejme „konala“ drobná výroba a služby zviazané predovšetkým s potrebami regiónu.) Samotné, vo veľkej väčšie dobre udržované domy svedčia, že ich majitelia pracujú. Veľké humná a iné hospodárske budovy, množstvo traktorov na cestách. Prepojenie na cestovný ruch v podobe viníc, pivníc a ostatných vinárskych radostí – ubytovanie, stravovanie miestnymi špecialitami. Cestovný ruch čerpá aj z miestnych krajinných zvláštností, veľké teplé plytké jazero, stepná krajina, ktoré sú chránené až na najvyššej úrovni v podobe národného parku. Dopravné značky, ktoré informujú, že husi a kačky majú na cestách prednosť. Dokonalé cyklotrasy (frekvencia cyklistov ako u nás áut na Prístavnom moste), jazdecké chodníčky či preprava turistov na vozoch ťahaných koňmi skoro na taktovej úrovni (naše železnice už o tom snívajú!). Bohato prepracovaná a vypracovaná kultúrna stratégia, festivaly hudobné, dramatické, gastronomické. Viacerí poznáte operné predstavenia v kameňolome ešte z rímskych čias, či operetné predstavenia na jazere. Priznám sa, „dorazil ma“ nápad konania piknikových koncertov vážnej hudby – pri vstupe vyfasujete piknikový kôš a … vychutnávate hudbu, jedlo, pitie, prípadne prítomnosť partnera! Prečo toľko o tom básnim? Lebo si namýšľam, že aj takýto život môže byť zmysluplný. Som presvedčený, že väčšina tamojšieho obyvateľstva sa má deň čo deň lepšie, nebohatnú ako naši kapitalisti zo Strmých vŕškov, ale aj tak  majú dobrý pocit, že život nemárnia nadarmo a za svoju statočnú a často ťažkú prácu majú primeranú odmenu už na tomto svete, za svojho života. Zrejme regionálna a vôbec politika v Rakúsku vychádza práve z potrieb konkrétneho občana aj tu v Burgenlade. Nehľadá investora, ktorý na neplodnej pôde (rastie tam iba rákosie a pobehujú nejaké vtáky, ktoré sa ani nesmú strieľať) postaví automobilku. Viete, aký by to malo vplyv na HDP?! Nuž zničili by si síce cesty, zasvinili ovzdušie, ale tie zisky! Možno by to bol okres s najvyšším počtom vyrobených automobilov na svete na jedného – čoho? - človeka. Bola by to ešte ľudská bytosť? Veď Chaplin už pred vyše polstoročím mal na pásovú výrobu názor hodný normálneho človeka.

Záver. Dnes sme aj keď nie na začiatku, tak určite na štarte ďalšej etapy skvalitňovania ľudského žitia. Aspoň u nás na Slovensku. Tvrdím, že akýkoľvek zmysel života sa musí týkať časového obdobia nášho ľudského života. Preto odmietam akékoľvek náznaky znižovania dosiahnutej životnej úrovne. Dnešná kríza sa musí riešiť a vyriešiť na úkor tých, ktorí ju zapríčinili. Páchateľ je známy. Finančný kapitál a jeho stelesnenie - finančná oligarchia. Musíme ho odsúdiť aby za svoje skutky platil. Aj cenou najvyššou! Svojou existenciou! Vládne opatrenia musia z toho vychádzať. Žiadne, ani prechodné znižovanie dôchodkov. Žiadne znižovanie každodennej životnej úrovne, zaviesť zvýšené dane na bohatstvo a luxus! A tak podobne. Nežiadam úplnú revolúciu paradigmy, napríklad podľa Schweickartovej teórie ekonomickej demokracie. Ale vychádzať z jeho myšlienok by naša sociálnodemokratická vláda mala. A možno by na úvod stačilo vrátiť sa k inšpirácii susedmi, teda dlhodobo kapitalistickými krajinami. Napríklad k spomínanému Rakúsku. Mrknúť, aké tam majú dane, ako je organizovaný dôchodkový systém, aká je tam bytová politika. A potom vypracovať materiál, ktorý predstaví národno-štátny záujem Slovenskej republiky a rozpracuje ho do podoby konkrétnych rezortných, prierezových, regionálnych stratégií a najmä do podoby projekcie zlepšovania života občana SR.

Foto: Jozef Schwarz