V Bratislave opäť Most hrdinov Dukly! A či nie?
Azda chvalabohu, aspoň neláka necitlivé ruky ikonoborcov. Horšie už dopadlo umelecké stvárnenie mestského erbu na petržalskej strane.
Nuž ďakujeme staromestskí a bratislavskí zastupitelia za váš návrat k trvalým hodnotám!
Akosi som nepostrehol návrat k pôvodnému pomenovaniu tretieho bratislavského mosta – Mosta hrdinov Dukly, ktorý sa toho času volá Prístavný most. Aj tento pôvodný názov padol za obeť antikomunistickej cunami začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia. To nám chce niekto navravieť, že bojov o Dukliansky priesmyk sa zúčastnili len komunisti? Tie desaťtisíce padlých a ranených bojovali a mreli nie pre marxisticko-leninské vidiny, ale z úcty aj k slovenskej slobode. Sovietski vojaci sa nezastavili na svojej hranici a nepovedali ostatnej Európe: pomôžte si sami. Podobne ako ani západní spojenci. Jedni i druhí sa rozhodne postavili proti fašistickému zlu a jeho odtieňom aj v slovenských farbách. A aké výhrady môžeme vzniesť proti našim českým a slovenským vojakom v prvom armádnom zbore? Len skutočný odľud môže spochybňovať ich krvavé obete. A nedopriať im pripomienku ani v podobne monumentálneho diela, akým most bezpochyby je a obhajovať to antikomunistickou rétorikou, môže len človek, ktorý si neváži svoju históriu. Ja osobne považujem prechod cez karpatské vrchy na Slovensko za niečo podobne náročné ako vylodenie Spojencov v Normandii. Neviem si predstaviť, že by Francúzi premenovávali pripomienky na hrdinstvo spojeneckých vojsk.
Apropo - výraz Most hrdinov Dukly, je trochu krkolomný, určite slovenskejšie je Most duklianskych hrdinov. Je to odvodené od zemepisného pomenovania Dukliansky priesmyk a nie od poľského mestečka Dukla. Ale aj pred tridsiatimi rokmi sme mali maličké jazykové problémy, nie s Maďarmi ako dnes, ale s bratmi Čechmi. Českí bojovníci išli cez Dukelský priesmyk, slovenskí cez Dukliansky. Pri našej vyhlásenej slovenskej tolerantnosti sme tak zvolili hrdinov Dukly, čo znie v oboch rečiach rovnako. (Pokračovali sme v tom aj o 10 rokov neskôr, a aby sa neslovenské národnosti neurazili, namiesto Slovenskej národnej rady sme splodili Národnú radu SR. Čakám kedy príde ďalší ústretový krok a Slovenskú republiku premenujeme na Republiku Slovensko, či dokonca Slovakia!)
Vraciam sa k téme. V októbri 2012 uplynie 58 rokov od bojov v beskydských vrchoch a dolinách na slovensko-poľskom pomedzí. Viem si predstaviť ako dobrý príspevok nás Bratislavčanov späť vrátenie pôvodného názvu tomuto mostu. Našťastie umelecká infraštruktúra vytvorená pri jeho výstavbe na Prístavnej ulici pretrvala do dnešných dní. Treba ju trochu revitalizovať a vznikne veľmi pekné miesto pre spomienku a oddych.
Foto: Jozef Schwarz
Reagujte na článok
Komentáre
Možno preto by som už zostal pri názve Prístavný most, aby tu nedošlo k neustálemu ideologickému naťahovaniu. Nový most aj tak bolo treba premenovať, jeho názov bol nelogický, keďže ani v čase premenovania nebol už novým mostom.
Nie je preto dôležité teraz víťazoslávne kričať na oslavu svojho víťazstva, ale rozmýšľať nad názvami,ktoré by nerozdeľovali tak ostro spoločnosť, nevytvárali bariéry.
Dotýka sa to aj pomenovania nového cyklistického mosta cez rieku Moravu. BSK navrhol ideologicky motivované názvy Most železnej opony, Most slobody a Most Márie Terézie. Každý z týchto názvov vyvoláva prudké hádky, nezmieriteľné postoje a tak možno očakávať, že pri najbližšej politickej zmene by boli takéto názvy zmenené. Je to nezodpovedný postoj BSK, presadiť si len vlastné videnie sveta.
Prečo by sa nemohol zvoliť zvučnejší a nekontroverzný názov mosta, napr. Devínsky cyklomosť, Cyklomost Morava, alebo Cyklomost Mária. Ten posledný by zohľadňoval aj historické pozadie mosta, ale nebol by prepolitizovaný.
Keď už došlo k premnovaniu na Prístavný most, ktorý je celkom prijateľný, už by som to znovu nepremenovával.
Pri mostoch mi akosi nesedia politické pomenovania, mali by byť viac nadčasové. Napr. aj návrh pomenovania Cyklomost Železnej opony zneje otrasne, neprirodzene.
Nemyslím si, žeby sme nepomenovaním Mostu hrdinov dukly im vzdávali menšiu úctu. Tú úctu by sme mali vzdávať svojím životom, hodnotami. A zdá sa mi, že Prístavný most to najmenej symbolizuje. Keďže je na ňom tuším najhustejšia premávka na Slovensku, symbolizuje teda skôr konzumný spôsob života. A pochybujem, že práve za toto položili svoje životy vojaci pri Dukle. Potom sa z toho stal len prázdny symbol, v rozpore s obsahom, spôsobom života ľudí spätých so životom tohto mosta.
Skôr by mi sedelo také pomenovanie pre nejaký malý parčík, Park hrdinov Dukly, ako také pietné, tiché miesto, s nejakými sochami, reliéfmi, venovanými bojom na Dukle. Kde by sa ľudia niečo mohli o tejto udalosti dočítať, pomeditovať v tichu stromov, zaspomínať.
Názov Cyklomost Márie som navrhol preto, že si ho každý môže vysvetľovať podľa svojich potrieb. Je neutrálny, poetickejší, zároveň dáva možnosť viacerých vysvetlení. Ja so neveriaci,ale vôbec mi nevadí, že si ho veriaci vysvetlia podľa seba. Nakoniec, až tak by mi nevadil ani historický názov Most Márie Terézie.
12. mája sa koná pochod na Malý Slavín. Využijem tu príležitosť a opýtam sa, či niekto nemá chuť prejsť sa tam na bicykli. Od Patrónky, cez Železnú studničku. Povedzme zraz o 9 hod. na Patrónke, pohodovým tempom sviežim lesným prostredím sa dostať až na Malý Slavín. Je tam jeden ostrý kopec,ktorý sa dá prejsť aj peši. Ak niekto potrebuje aj podrobnejšie info, e-mailovú adresu mám v blogoch.
Práve pomenovanie letiska po veľkom antihumanistovi je odstrašujúcim príkladom, ako to nerobiť, ak nechceme, aby si niekto ťukal na čelo, že nám asi zašibalo.
A ak si pohodlný aj na pešiu turistiku, máš k dispozícii autobus:-)
Ja nič nevnucujem, len sa pýtam, či by sa niekto nepridal?
Táto doba je svojou podstatou pluralitná, je syntézou, jednotou množstva prúdov.
Európska civilizácia sa však chová silne archaicky, oproti východnej, čínskej civilizácii veľmi neefektívne. Je zvyknutá vyvíjať sa v protikladoch (neba a zeme, politických systémov, spôsobov života) a svoju minulosť totálne likvidovať. Čo sa ešte archaicky prejavuje aj v pomenovávaní a premenovávaní, snahách pravice či ľavice o totálne víťazstvo a totálnu likvidáciu konkurenta.
Naopak, táto pluralitná doba je ako stvorená pre čínsku kultúru, ktorá sa díva na svet ako celok, jednotu jing a jang a vyvíjala sa kontinuálnejšie, zachovávajúc si svoju minulosť.
Ja dobre rozumiem dobe, ked bol Most hrdinov Dukly stavaný. Mohol si si všimnúť, že hovorím, že v rozmeroch tej doby bol systém v poriadku, nevymykal sa z historických pravidiel, vzorov - a väčšinu diskusií, aj poslednú na Klube Nového slova, považujem za neplodné.
Lenže som dialektik, a viem, že v r. 1989 prirodzene došlo k zmene (nie v zmysle tých neplodných diskusií), k dialektickej negácii klasického socializmu a tomu sa prispôsobujú aj naše hodnoty, myslenie, aj pomenovávanie. Ak už došlo k premenovaniu, a nejde o názov, ktorý by bol politicky ťažko stráviteľný, nechovajme sa nekultúrne podobne barbarsky ako Václav Havel, ktorý v slepej nenávisti kričal po premenovávaní všetkého. Nebuďme ako oni, buďme kultivovanejší.
Zmyslom takýchto diskusií je najmä vysloviť svoje názory na pomenovania mostov, aký je názor verejnosti.
A ja, podľa zaužívaných schém presadených dnešnou propagandou, používaných aj tu na Slove, ako radikálny ľavičiar, nemám nič proti názvu Most duklianskych hrdinov.
Akurát som vyslovil názor, že ak už došlo k premenovaniu na Prístavný most, nemali by sme sa chovať ako malé deti a robiť si naschvál, kto toho druhého porazí, podrazí, a za každú cenu premenovať niečo, čo bolo pomenované opozíciou. Ak sa väčšina ľudí jasne prikloní k názvu Most duklianskych hrdinov, potom by nemal byť problém premenovať.
Ale to by chcelo poznat diskusie na túto tému aj z iných diskusných fór.