Čo Steve Jobs nespravil
Predčasná smrť na vrchole úspechu a slávy nepochybne kult jeho osobnosti len posilní a glorifikáciu „kráľa Cupertina“ nezastaví nič, najmenej zo všetkého fakty o jeho neúspechoch a nezmysloch, kvôli ktorým Apple v 90. rokoch takmer skrachoval. Skúsme sa však pozrieť na to, čo Jobs za svojho života neurobil, v čom nebol ani vizionár, ani revolucionár a už vôbec nie „cool”.
Ohromný úspech Applu vďaka produktom ako Ipod a Iphone má svoje korene nepochybne i v schopnosti Jobsa odhadnúť (aspoň niekedy) túžby a potreby ľudí, alebo túžby za potreby zameniť. A tak predať tú istú vec danú do atraktívneho obalu za dvojnásobnú cenu. Najať skvelých dizajnérov síce nie je nič svetoborné, skutočné výkony podali oni, no v IT priemysle to zišlo na um ako prvému Jobsovi a zarobil na tom miliardy, tak to v kapitalizme chodí. Zisk z tejto „pridanej“ hodnoty by však na komerčný úspech a ohromné finančné zisky, ktoré firma v poslednej dekáda dosiahla, nestačil. Apple ako najdrahšia technologická firma predbehol aj Microsoft, jeho zisky sú ohromné.
Ako to dosiahol?
Siete proti samovraždám
Odpoveď bola jasná: outsourcing a offshoring. Cupertino, kde Apple začal a stále oficiálne sídli, síce leží v Kalifornií a má tam krásne budovy, zamestnanci sú skvele platení, majú zdravotné i sociálne poistenie a nepochybne sú vo svojej práci spokojní. Nič sa tam ale nevyrába. Apple nevlastní okrem ochranných známok, patentov a pár kancelárií nič. Všetko necháva vyrábať iným firmám. Skutočne všetko, Apple nevyrába ani len vlastné logo. To prilepia zamestnanci inej firmy v cudzej fabrike na konci pásu na Iphone a zabalia do dizajnérskej škatule, ktorú vyrobila zasa ďalšia firma a priviezol prepravca – jednoducho outsourcing.
Väčšina spomenutých druhov firiem a aj mnohé ďalšie sa však samozrejme nenachádzajú v USA alebo niekde inde, kde sú „vysoké“ platy, ochrana zamestnancov, benefity a ekologické normy. Fungujú najmä v Číne – jednoducho offshoring. Pokiaľ šlo o peniaze, bol Jobs chladný ako oceľ, na tom zhodnú i jeho najbližší spolupracovníci.
Najväčším partnerom Applu na výrobu Iphonov a Ipadov je Foxconn. Firma zamestnávajúca v Číne takmer pol milióna najmä mladých ľudí. Sú to však úplne iní zamestnanci ako tí v Kalifornii, pracujúci v klimatizovaných budovách od dobrých architektov, uprostred nádhernej zelene. Medzi budovami Foxconnu sú namiesto anglických trávnikov natiahnuté siete. Proti samovraždám. Takto sa firma snaží reagovať na zvýšený počet samovrážd robotníkov skokom z okna.
Ako otroci
Stručný popis pracovných a životných podmienok týchto ľudí, ktorý zverejnila mimovládna organizácia The Centre for Research on Multinational Corporations špecializujúca sa na praktiky nadnárodných korporácií, je dostatočne výpovedný. V správe sa dočítame, že robotníci, zvyčajne tesne po osemnástke „odídení” z domu, sú nútení pracovaťod ôsmej ráno do ôsmej večer v prípade dennej zmeny a od ôsmej večer do ôsmej rána v prípade nočnej. Často s jedným jediným voľným dňom raz za týždne. Nadčasy ani víkendy nie su platené navyše, práve naopak, ak niektorí z robotníkov podáva „slabý“ výkon, musí pracovať aj cez obednú prestávku a okrem hladu je vystavený aj verejnému ponižovaniu pred kolegami.
V týchto továrňach a v s nimi spojených ubytovniach platia drakonické pravidlá ako zákaz rozprávania počas zmeny alebo zákaz používania varičov alebo fénov v ubytovniach, kde je umiestnených aj 20 ľudí na jednej izbe. Za rodinou sa zvyčajne dostanú len raz za rok, okrem toho poznajú len továreň a ubytovňu, keďže tých málo voľných dní, čo majú, využívajú na spánok po vyčerpávajúcej, monotónnej práci. Predaj Iphonov a Ipadu 2 prevýšil očakávania a tak ich treba vyrobiť ešte viac. Za výrobu jedného Iphonu zaplatí Apple Foxconnu 14 dolárov, 7 sú náklady na výrobu (vrátane platov), 7 je zisk. Súčiastky, z ktorých je vyrobený, stoja spolu približne 178 dolárov, no priemerná predajná cena je 560 dolárov. Mzda robotníkov, ktorí ho vyrábajú, je najviac 5 dolárov na deň. Zisk Applu bol v prvom štvrťroku roka 2011 šesť miliárd dolárov!
Zisk nadovšetko
Ak by bol býval Steve Jobs skutočne takým vizionárom meniacim svet ako nám to „predžuto” servírujú mainstreamové médiá, určite by sa správal inak. Zo svojej pozície jedného z najväčších globálnych hráčov mohol vyvinúť efektívny tlak na subdodávateľov, aby sa takýmto nehanebným praktikám vyhýbali. Určite by nechceli stratiť svojho najväčšieho zákazníka, no rovnako určite by mu to dali zaplatiť. Zisk Applu by sa znížil. Finančné ukazovatele by ho nevyniesli pred Microsoft, z ktorého spoluzakladateľom Billom Gatesom jeho ego viedlo dlhú vojnu. Pravdepodobne by mal o nejakú tú miliardu menej, ale Apple by bol skutočne „cool”. Takto ostal rovnako „uncool” ako všetky ostatné nadnárodné korporácie, ktoré sa alibisticky usilujú vyzuť so svojej spoluzodpovednosti za otrockú prácu v Ázii (a inde) bľabotaním o tom, že to sú iné firmy, nie ich zodpovednosť a že s nimi o tom vedú dialóg a tak podobne.
A ak by bol býval Steve Jobs tým revolucionárom, ako je často glorifikovaný (a mystifikovaný), tak by urobil ešte podstatne viac. Nedopustil by, aby sa „jeho“ úžasné technologické vynálezy, ktoré mali robiť život a svet lepším, krajším a bohatším (ako vždy hovorieval) vyrábali a on bohatol na úkor tých najslabších článkov v reťazi globálneho kapitalizmu. Trval by na tom, aby všetci, ktorí sa podieľajú na výrobe skvelých Apple produktov, mali dobré pracovné podmienky, slušné platy a boli vo svojej práci spokojní, nie len tých zopár vyvolených v Severnej Amerike. V skratke, predával by fair-tradové notebooky, mobily, a tablety.
Ako veľmi „cool” by bolo toto? Ale to by musel Steve Jobs rozmýšľať vskutku inak!
Foto: Annie Bannanie
Reagujte na článok
Komentáre
*******************************
Nemusíme chodiť ani do Číny, aby sme videli neľudské priam otrokárske podmienky v ktorých pracujú proletári na Slovensku. Dobre by bolo sa podrobnejšie pozrieť na pracovné podmienky v slovenských obuvníckych (papučkárne)a odevných podnikoch, ktoré vlastní tzv. zahraničný investor.
Podmienky sú porovnateľné, alebo ešte horšie! Normy sú opakovane spevňované, šičky chodia cez weekendy dorábať, čo cez 11-12 hodinovú pracovnú dobu nestihli! Ak cez weekend nesplnenäú týždennú normu neurobia, tak im je nasilu vnucovaná dovolenka, ktorú musia podpísať, elbo sú vyhodené z práce na hodinu!!! Samozrejme nenastúpenou dovolenkou je krytá nesplnená otrokárska norma! Fábrická brána sa neotvorí, kým manager neumožní po splnení normy šíčke odísť z práce! Dokonca ani na záchod nemôžu ísť bez nadpracovania! Desiatujú a obedujú s krajcom chleba v jednej ruke a druhou pracujúc, aby splnili za 11-12 hodín drakonické normy! Takáto hygiena a pracovné podmienky na Slovensku žiaľ takmer nikoho netrápia!
Je ľahko kritizovať ponižujúce pomery v Číne, Malajzií, Filipínach,..., ale pozametať si pred vlastným prahom (urobiť rigorózny poriadok so zahraničnými vykorisťovateľmi u nás), tak to nikomu, ani nenapadne!!!
Dementné vlády a poslanci NR to majú totálne na háku (vrátane smeráckych), len aby "ctihodný investor" neodišiel do inej krajiny, kde mu budú takéto otrokárské svinstvo ešte dementnejší moci páni polerovať a dávať daňové úľavy!!! A ono je to o tom v buržoáznom trhhanskom marazme na Slovensku)!!!
Pojmy "outsourcing" a "offshoring" pomocou ktorých dosahovala popredná firma na trhu IT svoje ojedinelé úspechy a zisky.
Offshoring znamená, že VŠETKY PROCESY A POSTUPY okrem možno samotnej tvorby software programu a jeho aplikačného zostavenia do produktu, všetko si firma zadávala "zvonka", teda objednávala a platila to, ovšem celý "špinavý" výrobný proces a reálne skladanie, balenie, prepravu, teda celkovo logistiku a predaj, prenechávala stovkám subdodávateľov či obchodným partnerom. Liberlista kričí od šťastia, pretože to je tá správna "deľba práce", to sú tie "siete" pri ktorých každý získa.
V konečnom dôsledku má pravdu nick "Inga", že stráca iba ten posledný, ktorý pracuje na časovú zmenu pri páse, na časovej zmene pri logistických úkonoch a na časovej zmene pri predaji v predajniach, pretože ich mzda je zlomkom, ba dokonca v "outsourcovaných" krajinách iba promilem z celkového prerozdeľovacieho procesu produkcie.
To možno vysvetľuje i ten počet depresií a samovrážd - dokonale odcudzený výrobný proces, presne podľa Marxa, odcudzená práca.
Offshoring znamená, že firma si zobrala úvery na svoju produkciu, dala svoje akcie na trh a získala investorov do týchto akcií a samotný finančný trh s akciami už prakticky prestal mať niečo spoločené s fyzickou výrobou, takže ťažil vysoké zisky zo svohjo mena, povesti, z toho, že na IT trh dodávali stále niečo nové, bombastické, čo vyvolávalo emócie a nadšenie. No nekúpite potom akcie, i druhotné i terciálne finančné produkty naviazané na takúto značku? Okrem finančných úverov si viem predstaviť, ako firma jednala s dodávateľmi - určite neplatí vopred, určite si vyjednala dlhé a ešte dlhšie lehoty splatnosti, lebo veď... dôvera a goodwill, kto už by mohol mať niečo proti jedničke na trhu, tomu sa hovorí "bargaining power", moc z vyjednávania.
Sila, skutočná hodnota takejto firmy sa ukáže po odchode alebo skončení jej zakladateľa - keď skončí charizma, skončia nápady, častokrát skončí neskutočná sila poháňajúca firmu k inováciám a produkcia sa rozmrví na desiatky nie úspešných projektov, kde sa chce každý manažér "vytiahnuť" v konkurenčnom zápase o prvenstvo vo firme.
Nekritizujem konkrétnu firmu a konkrétneho zakladateľa, ale poslúžil mi ako konkrétny príklad, akým dnes pracujú stovky firiem v oblasti špičkových technológií a prečo sme na Slovensku stále iba v tom postavení tých "koncových dodávateľov" v ktorých pracuje podľa Ingy proletariát za časovú mzdu, pričom mzda je iba promilem z finálnych produktov predávaných na trhu.
Kedysi som veľmi fandil Slovákom, ktorí chceli a mali na to rozvíjať takýmto spôsobom svoje podnikanie - dnes ich varujem - spamätajte sa, pozrite, čo stvoríte.
***************************
Asi sme sa dobre nepochopili, ale ja som myslela na drakonickú úkolovú mzdu s tak neúmerne spevnenými normami, že ich nie je nikto schopný splniť požadovaný výkon (úkol) za 8 hodinovú pracovnú zmenu s pravidelnými prestávkami na odpočinok (oddych) a stravu. Rozhodne sa nejedená o časovú, alebo zmiešanú mzdu, ale o úkolovú (normovanú)prácu a z nej vyplývajúce odmeňovanie.Preto sme na Slovensku stále iba v postavení "koncových dodávateľov", lebo je tu liberálny pracovný trh, z neho vyplývajúca síce kvalifikovaná, odborne a remeselne zručná extrémne lacná pracovná sila! Platí, čo je lacné, to si z pravidla nikto neváží. To sa vzťahuje bez výnimky aj extrémne lacnú pracovnú silu v porovnaní so západnými buržoáznymi štátmi. Ak buržoázne vlády lákajú na extrémne lacnú pracovnú silu a daňové prázdniny zahraničných vykorisťovateľov, tak je viac než logické, že sa k naším ľuďom správajú ako v k otrokom v baniach na zlato! Ich heslo je vykoristiť, naryžovať a zmiznúť = filozófia buržoáznych nenažratých kobyliek!
Platí aj druhé pravidlo, že extrémne podhodnotená pracovná sila dokáže vykonávať len primitívne pracovné (montážne) operácie a preto nie je dôvod platiť viac a aj vykonávať kompletnú výrobu, ktorá by si vyžadovala oveľa vyššie náklady na mzdy za kvalifikovanú prácu. Preto napr. PSA stojí ak sa komponenty nedodajú od materskej firmy, alebo jej západných subdodavateľov! Hoci by sme to dokázali vyrobiť aj u nás. Lenže to by nemecký, resp. francúzky proletári stratili doma prácu a boli by sociálne nepokoje!
Je hlavne vinou buržoáznych vlád na Slovensku, že hlboko podhodnotenými mzdami, liberálnym zákonníkom práce, daňovými prázdninami z našich proletárov urobili otrokov západného a východného (Korea, Japonsko) kapitálu, ktorých si nikto neváži a správa sa k ním ako k otrokom !!! Otroci predsa môžu robiť len podradné koncové montážné manuálne náročné práce!!!Elektromechanický binárny stroj, alias prvý počítač (Z1), zostrojil nemec Konrad Zuse v 1936-38.
Prvý programovateľný počítač je britský Colossus z roku 1943 od Tommy Flowers-a a pomohol zlomiť kód Enigmy.
Prvý elektronický počítač bol pôvodne ENIAC na University of Pennsylvania z rokov 1943-46, až dokiaľ sa neprišlo na to, že to bol ABC z rokov (vyvíjaný) 1935-1942 na Iowa State College.
ES EVM (ECčka Edinaja sistema) z RVHP boli sálové IBM System/360. V CCCP sa presadila táto platforma a s výrobou sa začalo zhruba po 8 rokoch (1972?) od uvedenia v US. Aj keď mali aj svoj výskum, ale asi kvôli iným dôvodom (možnosť niečo opajcnúť, či vyloviť z potopeného nákladu), zvolili kompatibilitu s IBM.
Okrem EC sme mali ešte SMEP a keď sa podarilo okopčiť 8bitový čip Intel 8080, tak sa začali vyrábať aj využiteľné PC. Napr. Robotron (číslo 17-15). Tie sa nasadzovali u nás tak niekedy od roku 1984 cez Datasystém a Kancelářske stroje k.p. (koncernový podnik sic!). Robotron bol komplet desktop s klávesnicou a monitorom použiteľný pre kancelársku prácu. Píšem to preto, lebo na MHB8080 vzniklo aj PMD a pod.
O personálnom PC sa u nás pred tým ani moc nesnívalo, nakoniec načo? Veď to bolo pre jednotlivé osoby a individualizovali prácu. Max. sa získavali na vedeckú, pl8novaciu a vojenskú prácu. Videl som Sharp s teplocitlivou tlačiarňou v HMÚ tak okolo roku 1981. br>
Prvé personálne PC uviedlo IBM v roku 1953 - názov 701. Prvý minikompjúter bol od DEC (Digital) a to PDP-1 z roku 1960. Toto už bolo aj u nás notoricky známe v 70tych rokoch, tzv pídípíčka.
Prvé skutočné PC s grafikou, oknami a farbou, tak ako ho dnes poznáme, bol buď Packard, alebo Altair z roku 1975. Niekde mám foto, ale hľadať to nebudem. Dokonca mal už aj myš, pokiaľ si dobre spomínam.
Apple I. prišiel v roku 1976 a to asi vďaka tomu, že predlohy už boli na svete a Jobs s Wozniakom si nosili z Xeroxu (Rank Xerox ?) do garáže súčiastky. Aj naši obyvatelia si všeličo nosili z práce domov, ale zväčša to integrované obvody neboli, keďže číslicové integrované obvody sa začali vyrábať niekedy na prelome 70tych a 80tych rokov (MH 7000 etc., prvé číslo udávalo kvalitu (6, 7, 8), posledné dvojčíslie bol typ obvodu. 00 bol myslím že invertor, realizoval negáciu z 0 na 1 a naopak.) Takže je možné, že vaša teta obsluhovala nejaký elektromechanický stroj na štítky. Možno kópia dedičstva po nemeckých Holleritových mašinách (od IBM) na ktorých nemci riadili pomocou štítkov celú logistiku vyhladzovania a jeden stĺpec (72 dátových z 80 celkom) dieroval aj etnicitu.
Tu ide v prvej línii o zásadnú zmenu produktivity výroby a o zmenu výrobného procesu, kam dospelo skutočné odcudzenie práce tak ako ho Marx definoval a predpovedal. Teda to, že génius vytvorí myšlienku, kúpi si outsourcingom výrobu a offshoringom peniaze a veľmi úzka skupina akcionárov spolu s ním bohatne, zatiaľ čo všetci, čo sa zúčastňujú výrobného procesu, majú z toho promile (tisíciny) či zlomky z prerozdeľovania príjmu z produkcie.
***********************************
1, Nesociálne vlády sú zvolené, pretože existujú tupovoliči v masovom množstve, ktorí sú veľmi ľahko z manipulovateľní, podplatiteľní!
Ak chceme urobiť zmenu, tak je potrebné ľuďom vysvetliť, čo je to sociálny štát a ako môžu aj oni konkrétne pomôcť! Lenže ľudia si zvykli otrčať len prázdné ruky a v krčmách kritizovať. Nikto už aspoň 20 rokov nie je ochotný nič urobiť v prospech spoločnosti, obce, mesta, štvrte, alebo ulice v ktorej býva! Platí to, že sú ochotní robiť len na svojom a za ostatné je zodpovedný veľmi dobre platený z ich daní starosta a primátor.
2, Žiadna politická strana nerobí masové politické vzdelávanie členskej základne a sympatizantov. Vie mi niekto povedať odkiaľ a ako sa môžu prostí ľudia pokrokovo myslieť? Keď v médiach sa vysielajú neoliberálne, či libertiánske kraviny ako napr. Hríbova Lampa?
Neexistuje žiadna reálne fungujúca ľavicová strana, ktorá by mala záujem o politické vzdelávanie, semináre a pod. stranícku činnosť. Drvivá väčšina politických strán nemá funkčné štruktúry mimo predvolebného obdobia, kedy treba lepiť plagáty, a robiť mítingy pre voličov. Na politických centrálach sa "prejedajú a prepíjajú" peniaze určené na politickú činnosť darované politickým stranam z našich daní!
3, Okresní predsedovia a členovia predsedníctiev sú zväčša nedôveryhodné osoby, ktoré sú dosadené z hora (z centrál) a nemajú podporu verejnosti, tak nie sú schopní a ani ochotní z vlastnej iniciatívy nič z organizovať! Tak kto to má robiť? Ako odstrániť tupovoličstvo? To je aktuálna otázka nielen pre voľbami.
Lenže tak to nefunguje. Zásluha vynálezcu je v skutočnosti pomerne malá, rozhodujúci je vývoj technologickej, technickej a celkovej výrobnej základne, poznatkov ľudí, práce a úsilia miliónov ľudí, ktorí musia vytvoriť potrebnú materiálnu základňu a objavenie sa potreby daného výrobku, ktoré vytvárajú živnú pôdu pre vynález. To je zákonitý proces. Aj v staroveku či stredoveku bolo zostrojených zopár zaujímavých zariadení (napr. aj da Vincim), ale nenašli uplatnenie a zabudlo sa na ne, keďže neboli vytvorené podmienky.
Do hry tu vstupuje aj náhoda, nie je osudové, kto musí byť vynálezcom, prvým vynálezcom, to je už skôr dielom náhody.
Zákonitosť sa prejavuje aj v tom, že v určitej dobe k nejakému vynálezu dospejä dvaja alebo viacerí. Napr. aj padák bol zostrojený a zdokonašovaný viacerými vynálezcami, medzi iným aj Slovákom Štefanom Baničom.