Nebojme sa pohľadu na dejiny. Ani KSČ 2

História to nemá ľahké, keďže ju vždy píšu víťazi, zakaždým je iná. Za společenského systému, ktorý sa nazýval socialistickým, bola história komunistickej strany akoby rázna cesta cez prekážky k svetlým zajtrajškom. Dnes je zase na rade len paušálne odsudzovanie. Existuje však aj iný pohľad na vývoj a pôsobenie KSČ.
Počet zobrazení: 2162
uvodna foto.JPG

Prvú časť nájdete tu:

Platilo to viac pre západnú časť republiky ako pre Slovensko, kde v roku 1946 vyhrala Demokratická strana (DS). Napriek výsledkom SNP tu nedošlo k definitívnej porážke klerikalizmu. Vedenie DS mu ponúklo tzv. aprílovú dohodu, podľa ktorej došlo k rozdeleniu zastúpenia vo verejných a straníckych funkciách medzi novoľudákmi (hovorilo sa o katolíkoch) a demokratmi (hovorilo sa o evanjelikoch) v pomere 7:3. Nielen komunisti vtedy dohodu odsúdili ako zradu ideálov protifašistického zápasu, vnímali ju ako nebezpečnú pre jednotu Československa v podobe možnej recidívy marca 1939. Stala sa však jednou z dvoch hlavných príčin volebnej prehry KSS. Druhou bola skutočnosť, že slovenskí komunisti nedokázali (na rozdiel od českých) získať väčšinu roľníkov. I keď na Slovensku bol veľký hlad po pôde, v rámci povojnovej pozemkovej reformy bola parcelovaná len malá časť pôdy, nebolo tu bohaté pohraničie ako v českých krajinách, kde by bolo možné prideľovať pôdu. Hlavný problém však spočíval v tom, že vlastnícke dekréty na pôdu nevydávali demokratické orgány (roľnícke komisie ako v Čechách a na Morave), ale Povereníctvo poľnohospodárstva, ktoré bolo v rukách DS. Situácia sa začala meniť až v dobe, keď tento rezort dočasne prevzal Gustáv Husák.


Kríza na seba nedala dlho čakať

Potom, čo nekomunistické strany vedené českými národnými socialistami začali v roku 1947 medzi sebou uzatvárať dohody o spoločnom postupe proti komunistickej politike, sa KSČ začala obávať izolácie, možného vytlačenia z vlády na spôsob vytlačenia komunistických strán z vlád niektorých západoeurópskych krajín (Taliansko, Francúzsko, Belgicko). Zmenila preto stratégiu, ktorá bola odrazom zmeny americkej a sovietskej koncepcie svetovej politiky v zmysle premeny ich mocenských sfér v pevnejšie bloky. Namiesto získania 51 % hlasov v nadchádzajúcich voľbách, sa začala orientovať na stratégiu zjednocovania všetkých ľavicových síl v obrane dosiahnutých výsledkov revolúcie, t. j. v obrane pred možným protiútokom nekomunistických strán. V Národnom fronte sa tak vytvorili dva proti sebe stojace bloky, začala sa štátna kríza, ktorá sa vyvinula v konflikt kto s koho.

Napriek tomu, že medzi nekomunistickými stranami existovali dohody o spoločnom postupe proti komunistickej politike v Bezpečnosti a niektorí predstavitelia týchto strán ju verejne kritizovali (napr. predseda DS Jozef Lettrich), obvinenie ministra vnútra Václava Noska, že reorganizuje Bezpečnosť bez vedomia vlády, bolo vo februárových dňoch 1948 len zámienkou. Skutočnou príčinou vyvolania vládnej krízy neboli otázky okolo ministerstva vnútra, ale komunistická taktika zameraná na uspokojovanie potrieb najchudobnejších vrstiev (je zaujímavé, že tak ako vo februárových udalostiach 1948 tak aj po roku 1989 buržoázia ako prostriedok k diskreditácii a boju proti komunistom vyťahuje kartu bezpečnosti, činnosť represívnych orgánov, policajnú prácu, aby tak zakryla skutočný dôvod jej odporu – sociálno-ekonomický program komunistov realizovaný v prospech demokratickej väčšiny obyvateľstva). V snahe prekonať dôsledky hospodárskej krízy prejavujúcej sa od roku 1947, KSČ plánovala zásadné sociálno-ekonomické zmeny, ktoré mali prehĺbiť revolučný proces. V Hradeckom programe navrhovala prijať novú pozemkovú reformu, pričom mali byť parcelované pozemky s výmerom pôdy nad 50 ha. Ešte zásadnejším bol návrh pokračovať v procese znárodňovania tým, že jeho súčasťou budú podniky s viac ako 50 zamestnancami, veľkoobchod a zahraničný obchod. Tieto návrhy boli pre buržoáziu zásadne neprijateľné, boli skutočným dôvodom vyvolania februárovej krízy vlády Národného frontu. Smerovali totiž k zásadnému obmedzeniu ekonomickej základne buržoázie, obmedzeniu súkromnej kapitalistickej držby vo všetkých oblastiach hospodárstva. Doslovným šokom pre buržoázne strany boli výsledky celorepublikového zjazdu závodných rád dňa 22. februára 1948. Takmer 8 000 delegátov zjazdu nepodporilo taktiku kritiky komunistickej politiky v Bezpečnosti, ale naopak schválilo nielen komunistický návrh riešenia vládnej krízy (aby prezident republiky prijal demisiu časti nekomunistických ministrov), ale i požiadavku ďalšieho znárodňovania. O dva dni neskôr na podporu tohto uznesenia vstúpilo do manifestačného štrajku okolo 2 500 000 zamestnancov. Ak si uvedomíme, že na strane komunistov bola i rozhodujúca časť roľníctva, môžeme konštatovať, že s návrhmi komunistov sa stotožnila rozhodujúca časť národa. Februárový prevrat bol teda realizovaný v prospech väčšiny, bol demokratický.


Prevzatie moci ústavnou cestou

Buržoázia, ktorá s cieľom zvrátiť vývoj republiky vyvolala vládnu krízu, bola nakoniec porazená ústavnou cestou. Ústavnosť februára 1948 jeho kritici spochybňujú poukazovaním na zakladanie akčných výborov Národného frontu, mobilizáciu Bezpečnosti, vytvorenie Ľudových milícií a na ozbrojené obsadenie väčšiny sekretariátov nekomunistických strán. Zabúdajú však na skutočnosť, že to bola súčasť pokojného a nekrvavého revolučného procesu, že v Československu prebiehala revolúcia.

Február otvoril cestu socialistickému vývoju. Nový spoločenský systém mal širokú sociálnu základňu, pretože značným vrstvám obyvateľstva sa žilo neporovnateľne lepšie ako predtým. Nemôže byť teda pravdou tvrdenie antikomunistických ideológov, že sa držal len represiou alebo nátlakom sovietskych vojsk, ktoré do roku 1968 v Československu ani neboli. Otázky môžu vyvolávať iné aspekty vývoja bezprostredne po februári: napr. pohltenie sociálno-demokratickej strany v roku 1948, upevnenie centralizácie na úkor rozhodovacích právomocí slovenských národných orgánov, rýchla likvidácia viacsektorovej ekonomiky alebo znižovanie významu Ľudového frontu.

V povojnovom období došlo k zmene medzinárodno-politickej situácie, ktorá mala na politiku KSČ bezprostredný vplyv. Tým, že povojnové Československo sa dostalo do oblasti sovietskej zóny vplyvu, náš vnútropolitický vývoj sa stal závislý od záujmov sovietskeho vedenia, ktoré bolo v tom čase v Stalinových rukách. Negatívny dôsledok nového sovietskeho postavenia sa vo vzťahu ku Komunistickej strane Československa (a prirodzene aj vo vzťahu k iným komunistickým stranám východnej Európy), prejavil v podobe nezdravého rešpektu, strachu a rezignácie jej predstaviteľov pred sovietskym vedením, neexistenciou partnerského vzťahu sovietskych a československých predstaviteľov. Zvlášť odsúdením juhoslovanských komunistov (1949) upadli vedúci predstavitelia ostatných komunistických strán do úlohy ešte viac závislých a poslušnejších vykonávateľov pokynov Moskvy. K ďalším následkom patrila rezignácia na vlastnú cestu k socializmu a požiadavka bezpodmienečného preberania jeho sovietskeho modelu.


Pražská jar a jej udusenie

Voči existujúcim vzťahom vnútri socialistického spoločenstva sa usilovala vymedziť Pražská jar. Odmietala vzťahy podriadenosti a servilnosti voči sovietskemu vedeniu zavedené J. V. Stalinom, rovnako ako metódy riadenia zaťažené byrokratizmom a centralizmom uplatňované prvým tajomníkom strany A. Novotným. Existencia Pražskej jari je nemysliteľná bez historickej skúsenosti z prelomu 40. a 50. rokov, obdobia v ktorom došlo k zavrhnutiu špecificky československej cesty k socializmu a povinnému napodobovaniu jeho sovietskej formy. V zložitej medzinárodnopolitickej situácii studenej vojny vyvolanej USA to vtedy viedlo k disproporciám v ekonomickej sfére a politicky motivovaným procesom, popravám a represiám, ktoré mali na stranu zvlášť negatívny dopad, a to bezprostredne i do budúcnosti. Pražská jar usilovala o pokojné a postupné „oslobodenie“ od týchto determinancií. Vedenie KSČ malo spontánnu podporu širokých más obyvateľstva, ktoré si prialo pád Novotného a tým zmenu politického kurzu. Napriek odsudzovaniu „konzervatívcov“ (Biľak, Indra, Kolder, Lenárt a iní), aj táto časť vedenia (i keď kriticky a s obavami) podporovala reformný proces. Jednota straníckeho vedenia preto nebola fikciou. V jednote s obyvateľstvom odmietlo vojenskú intervenciu. Plénum Ústredného výboru KSS dňa 25. augusta 1968 tento nesúhlas potvrdilo a zároveň žiadalo odchod inváznych vojsk z krajiny; na rozdiel od neskoršieho mimoriadneho zjazdu KSS sa plne prihlásilo k výsledkom mimoriadneho zjazdu KSČ v pražských Vysočanoch.

Spolu s ďalšími si môžeme klásť otázku: bolo vyhodnotenie politickej situácie v Československu sovietskym vedením správne? Úvahy  môžu byť len dve: buď československý vývoj smeroval k reštaurácii kapitalizmu alebo k prehĺbeniu socializmu. Zrejme nikto vo vedení strany neusiloval o návrat ku kapitalizmu, reformné úsilie jeho členov bolo s najväčšou pravdepodobnosťou autentické. Doba priala socialistickým ideálom, kapitalizmus nebol nikdy taký odmietaný ako v šesťdesiatych rokoch. O to väčšia averzia vládla v kruhoch medzinárodného kapitálu. USA by podnikli všetko, čo by viedlo k oslabeniu a porážke antikapitalistického frontu. Je nesporné, že v Československu mali záujem na vyvolávaní emócií, provokovaní extrémnych prejavov a požiadaviek, ktoré by viedli k destabilizácii. I keď podobné tendencie nemôžeme preceňovať, existovali, pričom stranícke vedenie sa dostávalo do postavenia, v ktorom nevedelo ako zvládnuť situáciu. Ak si to sovietske vedenie vysvetlilo ako neschopnosť domácej moci zvládnuť reformný proces a zvažovalo bezpečnostné riziká, resp. riziko narušenia vojensko-strategickej rovnováhy v prospech USA, vojenskú intervenciu v záujme udržania socializmu prostredníctvom prítomnosti sovietskych vojsk na našom území je možné pochopiť a akceptovať. Bolo to však naozaj tak, a bolo násilné riešenie jediným východiskom? To je otázka, ktorú si zrejme budeme klásť ešte dlhú dobu.


Prestavba a koniec „komunistického experimentu“

Historik Michal Pullmann, jeden z mála súčasných spoločenských vedcov, ktorí netrpia antikomunistickou chorobou, sa domnieva, že až do obdobia „prestavby“  bol československý socializmus pomerne stabilným usporiadaním, konsenzus sa rozpadol až s jej začiatkom v roku 1987. Československá prestavba spojená s nástupom nového generálneho tajomníka strany, z Moskvy podporovaného Miloša Jakeša, nebola príčinou zrútenia socializmu, ale podnetom otvárajúcim kritické kladenie otázok o komunistickej ideológii a spochybňujúcim jej doterajšiu stabilizačnú funkciu. Význam „prestavby“ pre pád socializmu spočíval podľa Pullmanna hlavne v tom, že v súhre rôznych procesov (ekonomických problémov, nezáujmu ZSSR o priame riadenie svojich doterajších spojencov, atď.) odhalila slabiny dovtedajšieho konsenzu a otvorila zápasy o uznanie alternatívnych hodnôt a diskurzov. Následne  sa podlamovala schopnosť obyvateľstva pomocou oficiálneho ideologického slovníka neutralizovať kľúčové konflikty a zosilňoval sa záujem o zmenu. Postupne išlo už nielen o zmenu personálnu (odchod starého vedenia a jeho nahradenie novými ľuďmi), ale o celkovú zmenu systému. Novembrové udalosti dodali tejto zmene konkrétnu podobu: v myšlienke nenásilia sa načas spojilo ľudové očakávanie spokojnosti a sebarealizácie s diskurzom ľudských práv a otvorili tak perspektívu nového začiatku, zakladajúceho konsenzus na zrozumiteľnejších  symboloch.

Tento proces prebiehal na pozadí výraznej straty sebavedomia členov komunistického vedenia, ktorých viera vo vlastné poslanie bola viditeľne otrasená. Tým, že vedúcim členom KSČ chýbali návyky pre riešenie náhlych situácií, nemali podľa Pullmanna v nových podmienkach oporu pre účinné riešenie, nevedeli ako sa majú s tlakom na diskusie o socializme, o hodnotách a ideológii vyrovnať. A tak len zdôrazňovali potrebu zachovať poriadok akoby sa nič nestalo, prípadne len nasadzovať poriadkové sily proti oponentom. Svojho druhu záchranným opatrením bola aj snaha konzervatívnych síl učiniť z „prestavby“ podobne formálne heslo ako z „rozvinutého socializmu“ – zaradiť ho do formálnej štruktúry legitimizácie statusu quo, mierniť tak potenciál „prestavby“ a využiť novú „prestavbovú“ rétoriku pre stabilizáciu aktuálnych hraníc prijateľného jednania. Avšak zrazu bolo neskoro – otázky o povahe socializmu sa otvorili, jeho výlučnosť sa spochybnila a z formálneho hesla („prestavba“, „v podmienkach prestavby“ apod. ) sa stávala len príťaž, ktorú ľudia buď kritizovali, alebo sa jej posmievali.


Rozhodujúci tlak na zmenu zvonku?

Interpretácia pádu prednovembrového socializmu následkom jeho implózie má však jednu slabinu. Jeho koniec je totiž spojený s konkrétnou udalosťou, ktorou bola novembrová explózia, s veľkou pravdepodobnosťou provokácia, ktorá zrejme súvisela s dohodami medzi vedením bývalého ZSSR a USA, teda mocností viazaných jaltskými dohovormi z februára 1945. V záverečnej správe vyšetrovacej komisie Federálneho zhromaždenia pre objasnenie udalostí 17. novembra 1989, správe, ktorá predstavuje jeden z ideologických prejavov upevňovania ponovembrovej diktatúry kapitalistických vlastníkov a jej legitimizácie, sa uvádza: „Je treba mať na zreteli vývoj vo Východnej Európe na jeseň roku 1989, ktorý by nemohol prebehnúť bez súhlasného postoja oboch veľmocenských zložiek (býv. ZSSR a USA – pozn. autora). Otázka priamej intervencie do vývoja týchto krajín (socialistických – poz. autora), vrátane samotného pôsobenia v udalostiach 17. novembra 1989 v Československu je však záležitosťou dôkladnejšieho objasňovania našej minulosti a skutočného vplyvu, aký predovšetkým sovietska strana v našej krajine uskutočňovala“. Rozhodujúci tlak na zmenu režimu v Československu teda s najväčšou pravdepodobnosťou prichádzal nie z vnútra československej spoločnosti, ale zvonku, zo zahraničia.

Vývojom zaskočené stranícke vedenie sa len snažilo dopátrať príčin takého rozsiahleho pobúrenia obyvateľstva, pretože informácie poskytované Zborom národnej bezpečnosti boli nepravdivé a skreslené. Bolo však neskoro.Na zasadnutí ÚV KSČ dňa 24. 11. 1989 rezignovalo celé predsedníctvo na čele s M. Jakešom. KSČ rezignovala na svoju vedúcu úlohu formálne zakotvenú v československej Ústave od roku 1960. 27. 11. 1989 úspešne prebehol dvojhodinový generálny štrajk vyhlásený Občianskym fórom, ktorého hlavným požiadavkom bol odchod neschopných vedúcich politikov, záruky občianskych slobôd a potrestanie vinníkov policajnej zvôle. 3. decembra menoval G. Husák novú vládu a vzápätí oznámil svoju rezignáciu, 9. decembra došlo k menovaniu vlády „národného porozumenia“ v čele s M. Čalfou, 28. 12. došlo k rekonštrukcii Federálneho zhromaždenia s A. Dubčekom v čele, 29. 12. zvolilo V. Havla prezidentom. Časť predstaviteľov KSČ zrejme prepadla viere, že postupná a dobrovoľná demontáž systému zabráni excesom a umožní im zachovať si svoje pozície. Niektorí z nich mohli pod vplyvom teórie konvergencie a existencie sociálneho štátu žiť v predstave, že socializmus a kapitalizmus už nie sú rozlišujúce pojmy, že socializmus môže predstavovať aj sociálny štát tak ako sa utváral na Západe od 50. rokov 20. storočia.

Autor je pracovníkom Ústavu politických vied SAV

Medzititulky Slovo

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
18. október 2011, 10:48
" Časť predstaviteľov KSČ zrejme prepadla viere, že postupná a dobrovoľná demontáž systému zabráni excesom a umožní im zachovať si svoje pozície. Niektorí z nich mohli pod vplyvom teórie konvergencie a existencie sociálneho štátu žiť v predstave, že socializmus a kapitalizmus už nie sú rozlišujúce pojmy, že socializmus môže predstavovať aj sociálny štát tak ako sa utváral na Západe od 50. rokov 20. storočia."

**************************************

Táto viera v zachovanie si vplyvných pozícií sa zmenila na drastické prevracanie kabátov! Z čoho jednoznačne vyplýval fakt, že štát ďalej ovládali v značnej miera oportunistickí komunisti, ktorí schopní všetkého v záujme udržania si hegemónie nad prostým ľudom! Z týchto oportunistických komunistov sa vyvinuli oportunistické pseudo-ľavicové strany (Weisová SDĽ a Dubčeková SDSS), ktoré v záujme si zachovania vplyvu a moci kolaborovali s buržoáziou. Definitívne ich prestal zaujímať osud námezdných pracujúch, s výnimkou predvolebnej populistickej rétoriky!

Vôbec im nazáležalo na udržaní progresívneho zdaňovania najmä vznikajúcich bohatých buržoáznych podnikov, ani na udržaní podnikov vo vlastníctve štátu, resp. ich transformácie na zamestnanecké akciovky! Pokiaľ by to boli urobili, tak sa progresívnemu zdaňovaniu mohli vyhnúť drobní zamestnaneckí akcionári a vôbec sa nemuseli dostať výrobné prostriedky do rúk zahraničných buržujov, ktorí na Slovensku neplatia dane a vyvážajú dividendy! Potom ide buržoázia zodrať kožu z pracujúcich kupujúcich cez spotrebné dane, ale aj tak nie je ani na fungujúci sociálny štát dosť prostriedkov!

Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
18. október 2011, 15:27
Opäť výborné objasnenie, Peter, ďakujem.

A hlavne ´dakujem za to objasnenie, ako bola prevzatá politická moc ústavnou cestou vo februári 1948.
A to zaťali ste do živého, pretože 22 rokov tu človek v našich kultúrnych a masmediálnych kruhoch i v politike nepočul nič iné ako "mocenský puč" a "zvrhnutie ústavnej vlády" a ono to vlastne v tom februári 1948 išlo presne o podobné vládne a politické krízy zastupiteľskej demokracie, aké zažívame už chronicky i my tu na Slovensku teraz a vždy, keď je vládna kríza a politická moc sa preskupuje.
Veď aj v týchto dňoch je to podobné, akurát že ľudia (našťastie) neprežili útrapy žiadnej horúcej vojny aby vedeli, kto je charakter a kto nie a ešte stále si nová nastupujúca rozhodujúca sila, vzdelaní ľudia, lekári, učitelia, inžinieri, ajťáci a stovky iných profesií neuvedomujú, kto ich okráda na mzdách a kto im ničí sociálne istoty.
Iba z rozprávania ľudí iných spoločenských kruhov ako kruhov politických disidentov a potomkov majiteľov súkromných výrobných prostriedkov i vtedajšej spoločenskej smotánky sa môžete dozvedieť, ako boli ľudia nadšení a ako súhlasili s politickými zmenami, ktoré nastávali. Isteže, utekalo veľa ľudí, hlavne tých majetnejších a tých, čo vedeli, že by mohli byť trestaní buď za hospodársku kriminalitu či za svoju minulosť v období vojnovom či tesne povojnovom ( aj správcovia dosadení tesne po lete 1945 na hospodárske subjekty skonfiškované po ríšskych správcoch), nuž ale veď i dnes by v prípade nejakého politického zvratu utekali tisíce ľudí za hranice, vieme kto by asi utekal a prečo, nie?
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
18. október 2011, 17:56
pri citani som sa nemohol ubranit dojmu, ze vie o veciach omnoho viac ako sa odvazil dat na papier, resp naklepat do pc.

1. vyklad revolucnych udalosti 1948 - sice strucny, ale spravny...

2. opis pokusu o reformu 1968 - velmi opatrny: je nesporne, ze v tom case jestvovala historicky neopakovatelna jednota medzi dubcekovskym vedenim strany a obyvatelstvom. vsetci si priali zmenu k lepsiemu, nielen v oblasti hospodarstva, statnej spravy, ale najma co sa tyka stranickej reprezentacie. ludia boli unaveni z plechovych xichtov donekonecna memorujucich zaklinacie formulky marx-leninizmu, preto uvitali Alexandra Dubceka s jeho ludskymi, aj ked niekedy preexponovanymi prejavmi ako prislub toho, ze sa zhumanizuje aj system. vojenska okupacia ceskoslovenska bola velkou chybou so zavaznymi medzinarodnopolitickymi dosledkami - tamojsie komunisticke strany na Zapade stratili u obyvatelstva kredit a nikdy viac ho uz neziskali...

3. kontrarevolucia 1989 - velmi opatrny opis a vyklad: ak by skutocne slo zo strany Gorbacova o snahu o napravu systemu k lepsiemu, tak by bol v roku 1987 stretol s Alexandrom Dubcekom, ktory vlastne chcel to iste o 20 rokov skor, co Gorbacov priznal a velkohubo deklaroval. ako je zname, Gorbacov sa s Dubcekom nestretol, vladne opancierovane limuziny prefrcali po Palisadoch hore na hrad, odkial bol Dubcekov dom na nejakych 10 minut chodze. Gorbacov sa o stretnutie s Dubcekom anilen nepokusil, riadil sa podla predbeznych dohod s Reaganom v Reykjaviku 1986, kde boli dohodnute predbezne podmienky ukoncenia studenej vojny (kapitulacia Vychodu). Malta 1989 bola studena vojna definitivne uzavreta na stretnuti Gorbacov-Bush st, kde sa zaroven prijali aj operativne plany ako spolupracovat pri zmene politickych systemov v strednej europe zname u nas aj ako Zamatova revolucia... ...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
18. október 2011, 20:19
kedy z Teba bude Tonda? "...vsetci si priali zmenu k lepsiemu,"Staci sa rozpomenut komu zo zahranicia tie "zmeny k lepsiemu" vhovovali.Najhorlivejdimi budovatelmi "socializmu s ludskou tvarou v CSSR"boli kapitalisti z Taliansky,Nemecka,USA...Otazocka pre Tonika:Preco ho nebudovali doma v Taliansku,Nemecku,USA ... ? K tomu Gorbacovovi,ktory "usiloval" ako spravne poses rovnako o zmenu k "lepsimu"(uz 22 rokou si uzivame "to lepsie").Keby si bol vtedy Gorbacovom a niekto by sa Ta opytal: Kto je Dubcek?Odpoved by urcite znela: Neznaju.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
18. október 2011, 21:32
Myslím si, že ste to správne pomenovali - autor článku je skutočne opatrný diplomat a tiež nepochybujem o tom,že vie toho na túto tému oveľa viac, ako sa odvážil napísať. Písať dnes o minulosti, ktorú sme prežili pod "vedením KSČ", nie je totiž jednoduchou záležitosťou. Od prvého septembra tohoto roku sa musíme spolu s prváčíkmi na základnej škole učiť klásť písmenka na papier veľmi opatrne, aby nás niekto neobvinil zo šírenia komunistických myšlienok. Platí totiž už "Osuského" zákon, podľa ktorého, za také čosi, môže byť človek odsúdený až na tri roky. Možno aj preto sme sa na strankách "Slova" tejto téme radšej vyhli,aby sme nenaleteli na nejakého príliž akčného prokurátora alebo vyšetrovateľa. Komu by sa chcelo ísť do väzenia za nejaký názor. Keď sa schvaloval zákon o cestnéj premávke, celý rok nás poúčali o dôsledkoch pri porušení cestnej premávky,pri schvalovaní tohoto zákona to prebehlo akosi prirýchlo, bez diskúzie, akoby sme sa hanbili, že v slobodnej a demokratickej krajine, treba niečo zakazovať. O tej slobode a demokracii si však budeme môcť viac pohovoriť pri príležitosti ďalšieho výročia nežnej revolúcie. Popísalo a pohovorilo sa na túto tému už všeličo, no vari najvýstižnejšie to okomentoval Švejk - "Najväčšia sloboda je v blázinci. Tam môžete byť cisárom , kardinálom i pápežom...ak chcete dvojitú porciu i Cirilom a Metódom.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
19. október 2011, 09:24

" Od prvého septembra tohoto roku sa musíme spolu s prváčíkmi na základnej škole učiť klásť písmenka na papier veľmi opatrne, aby nás niekto neobvinil zo šírenia komunistických myšlienok. Platí totiž už "Osuského" zákon, podľa ktorého, za také čosi, môže byť človek odsúdený až na tri roky."

Zákon hovorí o popieraní zločinov komunizmu a fašizmu. Treba si jasne uvedomiť, že zločin je zločinom (hriechom), nech sa spácha kedykoľvek a kdekoľvek! Vraždy, alebo mučenie sa nedajú ospravedlniť politickým, alebo náboženským bojom! Ak sú odmeňované takéto zločiny víťazmi, tak to považujem za zvrátenosť, pokiaľ sa nejdená o národooslobodzovací boj proti zahraničnému agresorovi!

Kde sa Osuský hrabe na antikomunistov v ČR, ktorí z buržoáznych masových vrahov ako napr. Mašinovcov urobili "národnych hrdinov" a odmeňujú ich ako vojnových veteránov studenej vojny! Pri týchto amorálnostiach a zvrátenostiach zostáva stať zdravý rozum, lebo neexistuje spôsob ako ospravedlniť vraždy v čase mieru. takýto good killers patria do thrilerov a PC hrier a nie do reálneho života :

"Členovia českého Senátu v stredu schválili zákon o protikomunistickom odboji, ktorým získajú jeho účastníci postavenie vojnových veteránov a nárok na finančné odškodnenie. Podľa zákona dostanú účastníci protikomunistického odboja odmenu vo výške 100-tisíc českých korún (okolo 4080 eur) a pamätný odznak. Pozostalí po odbojároch, ktorí sa odškodnenia nedožili, majú nárok na polovicu čiastky. Účastníci odboja poberajúci podpriemerný dôchodok sa okrem jednorazovej odmeny dočkajú aj jeho zvýšenia na úroveň priemeru.Schválený zákon musí teraz podpísať český prezident Václav Klaus. Do platnosti by mal vstúpiť 17. novembra, keď si Česká republika pripomína Deň boja za slobodu a demokraciu" Viac na: http://www.webnoviny.sk/svet/cesky-senat-schvalil-zakon-o-protik/383307-clanok.html

Pre vyváženosť si prečítajte názor druhej strany:

"Myslím si a je to potrebné vedecky preveriť, že najzločineckejšou organizáciou na území Slovenska od čias Džingischána bola klero-fašistická vláda, ktorá za 6 rokov (1939-1945) poslala na smrť ~65000 spoluobčanov (z ~3,5 milióna obyvateľov), potom boli kapitalisti, ktorí rozpútali 1., 2. Svetovú vojnu a ďalších viac ako 100 lokálnych vojen, a až potom komunisti. Keď to odhadnem v percentách, tak zločiny komunistov boli menej ako 5% zločinov fašizmu, 1% zločinov kapitalizmu a menej ako 2% zločinov kresťanstva. Myslím si, a je to potrebné vedecky preveriť, že dávať rovnítko medzi zločinmi fašizmu a komunizmu je produkt morálne poškodeného mozgu. My občania Slovenska máme zatiaľ jediného oficiálneho slovenského vojnového zločinca, a môžem prezradiť, nie je to komunista.Viac na: http://ondrias.sk/index.php/component/content/article/34-blog/245-huhy.html "

Dúfam, že ma ako anti buržoázmu a zároveň ľavicovú anti komunistku nebudú prenasledovať za názor, ktorý odsudzuje buržoáznych vrahov a stavia sa na stranu obetí ich zverstiev?

Len jedno ma zaujíma, či tento Osuského antikomunistický zákon bude Smerom zrušený ako prvý keď sa dostanú exkomunisti k moci? Resp. ak budú mať smeráci ústavnu väčšinu, či zabránia, aby sa glorifikovali vrahovia a ultláčatelia národa nech patria k akémukoľvek víťaznemu teamu, ktorý je pri moci? Bolo by načase nechať posudzovanie histórie výlučne filozófom a najmä historikom a nie buržoáznym diletantom akými sú Zajac a Osusky
Obrázok používateľa Anonymný
#4
(neuvedené)
19. október 2011, 10:05
Myslím, že Peter sa veľmi dobre zhostil úlohy objektívne a bez emócií objasňovať históriu politického vývoja na Slovensku v povojnovom období a mohol by v tomto objasňovaní aj obšírnejšie pokračovať aj v obdobiach rokov šesťdesiatych, sedemdesiatych i osemdesiatych.
Bodlo by doplnenie tohto objasňovania o sociálno-ekonomický vývoj Slovenska. Je totiž úplne zvrátené práve pre slovenskú spoločnosť popisovať obdobie "totality" ako "čiernu dieru" v ekonomike, ak Slovensko zažilo mohutný a komplexný vzrast ekonomiky, masový vzostup životnej úrovne svojho obyvateľstva, silný a kontinuálny rozvoj sociálnych služieb, verejnej infraštruktúry, rozvoj vedy, vzdelávania, kultúry, športu, prvý raz vo svojej histórii vôbec mohlo obyvateľstvo na Slovensku od šesťdesiatych rokov pociťovať BLAHOBYT využívania voľného času, čo vôbec v slovenskej spoločnosti (okrem vysokopostavených a majetných kruhov) nebolo ani mysliteľné - nielen vo forme rekreácií na horách a dovoleniek, ale i vo forme liečebnej starostlivosti ( liečebné kúpeľné pobyty, rozvoj Ústavov národného zdravia pokrývajúci svojimi zdravotníckymi strediskami takmer každú obec,), rozvoj hromadnej verejnej prepravy, rozvoj vo forme kultúrnych domov, kinofikácia od 1954 takmer do každej obce, rozvoj telefónnej siete, nielen rozhlas ale od 60.rokov i prijímanie televízneho signálu, rozvoj telovýchovy a športu budovaním športovísk, vytváranie predpokladov pre premenu domácností totálnou elektrifikáciou, postupne vodohospodárskymi službami (vodovody a kanalizácia), čiastočne plynofikáciou, rozvoj centrálneho kúrenia v mestách, rozvoj a vybavovanie domácností elektrospotrebičmi,práčkami, chladničkami, rozvoj motorizmu, toto všetko sa postupne v dekádach dialo často samozrejme so zásobovacími poruchami ale nepretržite českým výrazom " o prekot" tak, že Slovák žijúci v predvojnovom období by žasol a nemohol uveriť, aký rozvoj sa zazanemnával.

Prirodzene, kritici socializmu poukazujú, že namiesto porovnávania vývoja z historického hľadiska (od "čo nebolo predtým" k "čo už bolo") by bolo potrebné porovnávať vývoj, akým sa uberal sociálno-ekonomický vývoj na Slovensku v rámci ČSSR s obdobnými krajinami v kapitalistickom ( dnes už iba "demokratickom"svete), napr. s Rakúskom či Dánskom či Belgickom, to iste, lenže to má háčik, že by sme potom museli vziať do úvahy i masovosť rastu na Slovensku a už vtedy stratifikáciu ( rozčlenenie podľa príjmov vrstiev obyvateľstva) v tých krajinách, s ktorými sa chceme porovnávať. Takisto by potom bolo potrebné vziať do úvahy medzinárodné hospodárske podmienky, v ktorých sa nachádzal národohospodársky komplex Československej socialistickej republiky oproti Rakúskej republike či Dánskemu kráľovstvu, napríklad, teda v mnohých ohľadoch rozdiely trhová ekonomika - centrálne plánovaná ekonomika, ale napríklad i ekonomické embargo uvalené najsilnejšou mocnosťou a kontrolované USA voči krajinám COCOM (v preklade komunistického spoločenstva), teda i voči Československu. Prirodzene, že embargo tak ako dnes bráni normálnemu hospodárskemu rozvoju Iránu či Kube, bránilo vtedy obchodovaniu s najnovšími technológiami a strategickými tovarmi i Československu a krajiny, ktoré ho porušili ( napríklad ešte v roku 1986 japonská Toshiba) boli tvrdo sankcionované.

Inak, mám osobnú spomienku pre to porovnávanie:
Keďže som Prešporák, v príbuzenstve nám ostala v neďalekej Viedni Rhesi-tante, stará babka, ktorej režimy nebránili nastúpiť vo Viedni na vlak v 70.rokoch, dať sa colne odbaviť v Marcheggu i v Devínskej novej Vsi a vo vtedajšej Bratislave si nakúpiť plné tašky detského oblečenia, topánok, ´pre ňu lacných liekov a nám priniesť "kapitalistickú" Milku čokoládu či horčicu (dočítala sa, že u nás taký luxus nemáme) a zas večer odcestovať, ju ako dôchodkyňu nechali takto cestovať, pre mňa bola dôkazom, že nie všetci "tam za oponou" sú bohatí, Rézi-tante totiž pravidelne tieto nákupy robila pre svoje vnúčence chudobných a nezamestnaných príbuzných z 10.okrsku Viedne a keď bola u nás, čudovala sa, že máme televízor, že máme auto, lebo tam u nich hovorili, že iba komunisti majú prístup do obchodov, ostatní čakajú na prídely v radoch. Sama si pritom nakúpila v Priore lacno a veľa... tož, taký bol život za ideologickej studenej vojny na oboch stranách...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
19. október 2011, 10:13
ten text v čiernom a niektoré preklepy, nemiešajú sa nám sem nejakí hackeri? Nemám ´vplyv na iné ako prečítať si text po sebe a i tak sa to potom spotvorí vo výslednom zverejnení...

V tom závere, ktorý mi už nezverejnilo a sä tam len hranaté zátvorky som dodal, že sa venujem týmto sociálno-ekonomickým výskumom, ľudia totiž ani nevedia, aké ekonomické subjekty u nás pôsobili, nieto aby vedeli súčasní mladí ľudia, ako bola ekonomika usporiadaná...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
19. október 2011, 12:22
"...prvý raz vo svojej histórii vôbec mohlo obyvateľstvo na Slovensku od šesťdesiatych rokov pociťovať BLAHOBYT využívania voľného času, čo vôbec v slovenskej spoločnosti (okrem vysokopostavených a majetných kruhov) nebolo ani mysliteľné...Peter Zajac-Vanka"

********************************

Tak takýto beztarostný blahobytný život bolo reálny len pre hegemonistických komunistov na úrovní úradníkov MNV, ONV, KNV a vyššie ku ktorým ste pravdepodobne patrili, ak to necitujete nejaké propagandistické brožurky z toho obdobia Peter Zajac-Vanka!!!!

Obyčajný pracujúci človek robil za 1600-1800 Kčs (družtevníci aj za podstatne menej)a keď sa vrátil domov tak išiel na fušku, aby si niečo ešte privyrobil pre rodinu! Lebo častokrát to bol jediný zdroj príjmu ak matka bola s deťmi v domácnosti! Alebo choval kravu, ovce, ošípané, aby mal mlieko a mäso. Keď sa vrátil domov tak robil okolo domu, hospodárskych zvierat a na zahumienke (zdrape pôdy, ktorý mu ešte zostal) po zoštátnení do JRD!

Takže kým komunisti žili v blahobyte, tak robotníci a družstevní roľníci dreli doma, aby uživili ako tak svoje rodiny, lebo štát im všetko zaštátnil a potom im dával platy na urovní sociálnych dávok za 8,5 hodinovú prácu! Navyše v 60-tých rokoch ešte bol 6 dňový pracovný týždeň, takže toho času po nútenej pracovnej dobe na "štátno-kapitalistickom" bolo veľmi málo!
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
19. október 2011, 12:34
a mozno Gorbacov ani nevie kde je Ukrajina?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
19. október 2011, 12:38
ide to tak prudko dolu vodu, ze Svejk je v nasich pomeroch vysoko aktualny...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
19. október 2011, 13:12
ja si zase spominam, ako kratko po otvoreni hranic 1989 sa nedalo nakupovat u masiarov, lebo vsade bolo plno rakusanov s velkymi nakupnymi taskami...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
19. október 2011, 13:14
test
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
19. október 2011, 13:19
cize kazdy kto na vas klikne pise tiez tucnym pismom vratane stazovatelky, ktora vam to vytkla :o)))
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
19. október 2011, 13:21
test2
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
19. október 2011, 16:31
díky za spätnú vázbu, funguje to, neviete veľa o živote za socializmu, kto vlastne ste?

Viete, nastúpil som koncom 70.rokov s platom inžiniera za 1.500 Kčs, dokázal som si odkladať sporenie, nuž, faktom je, že v mojom podniku (neuveriteľné - bola to akciová spoločnosť, aj za socializmu také boli - v zahraničnom obchode, fungovala spoločenská spotreba z ktorej nám hradili povinné zdravotné prehliadky, rekreácie, športové dni, jazykové vzdelávanie i podnikové bývanie, asi som patril medzi tú "šľachtu", ktorú zatracujete.
Nuž ale "obyčajný pracujúci človek" ak mal 1.600-1.800 Kčs, mal asi viac ako ja, a to som nebol členom KSS, faktom je, že vtedajšia cenová úroveň sa nedá ničím porovnať, platilo vnútorné cenové repodukčné vyrovnanie, ktoré ochraňovalo menu od výkyvov fiškálnych trhov a platila i "záporná daň" napríklad na potraviny i mnohé predmety denného používania, dnes by sme povedali, že tovary boli v maloobchodnej cene dotované štátnym rozpočtom. Hm, boli to fakt ťažké časy, akurát sa obávam, že budem musieť Osuského a môjho menovca upozorniť na to, že vytvárate novú "lož", lož totálne zničujúceho života za komunizmu" pretože pán Osuský má niekoľko škôl a ako slovenský inteligent zas nemôže nechať znásilňovať históriu rečami o štátnom kapitalizme za komunizmu, veď v tom by potom už mali i deti "hokej".
testujem i ja, neviem, čo to urobí s textom, ale však nick Inga nás už "ošetrí"...o:)
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
19. október 2011, 16:42
Nick Inge, citujem:
"Dúfam, že ma ako anti buržoázmu a zároveň ľavicovú anti komunistku nebudú prenasledovať"

Neprenasleduje sa ONA SAMA SEBU? Vie niekto okrem psychiatra ešte vysvetliť, ako sa v jednej nickname skryje osobnosť "antiburžoázna a zároveň ľavicová a anti komunistka?"
Milé KDH úderky, vymyslite si nový profil nickname, toto už je priveľa, aj internet má z toho už fukoty...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
19. október 2011, 17:48
Pani Inga! Ja som celý život robil za komunistov i po roku 1989 v "úkole", ak viete čo to znamená. Denne, čí pršalo mrzlo alebo pražilo slnko, mi prechádzali cez ruky a plecia desiatky ton tovaru vo vreciach a ako dobre hovoríte , ak bol dobrý mesiac v 6O-tich rokoch,za mizerných 18OO Kčs.Nikdy som "nefňukal", ale podarilo sa mi pre svoju rodinu zabespečiť strechu nad hlavou a svojim trom deťom zabespečiť aj vzdelanie.Ak sa obzriem trocha dozadu na svojich vrstovníkov, ktorým bolo ublížené, zisťujem, že každý z nich, zo sedliackých rodin, sa stal inžinierom, zootechnikom, agronómom...a prežili svoj život v slušných pomeroch.Takže to nekonečné fňukanie, ako bolo niekedy niekomu ublížené, posudzujme aj podľa toho,čo kto a koľko, za bývalého režimu aj získal. Čo sa týka toho blahobytu,v akom žili komunisti, iba toľko - boli to trochari, v porovnaní s dnešnými papalášmi. -------------------------------------------------------------------- Súhlasim s Vami, že žiaden zločin by nemal byť nepotrestaný. Som rád, že sa zhodneme aj v názoroch na Mašinovcov, gaunerov ktorí by sa mali stať ozdobou tzv Tretieho odboja. Je iba otázkou času,keď podobných hrdinov začneme vyhľadávať aj na Slovensku.Ak vydržíte iba par riadkov na túto tému. Ctibor Mašina, veľký odborník na podrezávanie ľudí, krátko pred svojou smrťou, prehlásil vo Viedni novinárom:- Podrezanie toho strážmajstra bolo milosrdnou smrťou, pretože sme ho omámili chlorofolmom. Mojej matké sa takého milosrdenstva od komunistov nedostalo. Mašina, ktorý celý život označoval komunistov za zločincov,si zrazu spomenul na svoju matku,ktorú s takou ľahkosťou zanechál v rukách zločincov, hoci dobre vedel, ako to môže dopadnúť. Nedá mi nespomenúť v tejto súvislosti, keď nemecká armáda postupovala na Moskvu, no zanechávala po sebe veľké oblasti plné partizánov. Nemci vtedy posielali do hôr výzvy, aby sa každý dobrovolne vzdal nemeckým úradom, lebo mu zastrelia matku, otca a pod. Ešte i dnes sa v Rusku títo ľudia, ktorí tak neurobili,považujú za matkovrahov.Aj z týchto dôvodov, považujem Mašinovcov, ktorí zo svojich sebeckých dôvodov nebrali ohľad na svojich najbližších, za gaunerov.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
19. október 2011, 19:11
"Vie niekto okrem psychiatra ešte vysvetliť, ako sa v jednej nickname skryje osobnosť "antiburžoázna a zároveň ľavicová a anti komunistka?"

******************************

Nepotrebum žiadneho psychiatra, pretože v týchto veciach mám na rozdiel od vás naprosto jasno! Ja na rozdiel od vás som nemohla nastúpiť do prevratu na vysokú školu, pretože som bola komunistami perzekuovaná! KSČ a ani ROH mi nedali odporučenie na štúdium a komunista-kadrovčík v zamestnaní mi napísal taký kádrový posudok, že som bola apriori tými červenými sviňami odpísaná už pred prijímačkami! Veľmi dobre si spomínam ako stáli "komunisti-pomocníci bezpečnosti" a spisovali kto išiel do kostola, kto na krst s deťmi, kto konfirmáciu, či birmovku! Kto sa dostal na ich zoznam skončil s profesným a karierným rastom, nedostal sa na VŠ, nebol mu zvyšovaný plat, dostával podradné pracovné zaradenie. Taktiež tomu sa deti nedostali na stredné a vysoké školy!

Mám vo veľmi dobrej pamäti ako námestníka závodu robil červený pakoš s ektrikárskou učňovkou!Nestraníci s úplnym stredoškolským vzdelaním robili robotníkov a inžinieri nestraníci len majstrov! Pre mňa kresťanku bolo neprijateľné vstúpiť do ateistickej KSČ, len preto aby som mohla študovať. Nebola som ochotná zapredať svoje presvedčenie za "misu šošovice". Nikdy som nebola kolaborantkou, ale vždy som sa postavila proti nespravodlivosti!

Taktiež mi je jasné, čo je sociálna sprovodlivosť, preto musím byť na strane námezdných pracujúcich (proletariátu)tzn. proti buržujom, ktorí si nepoctivou prácou, alebo okrádaním a vykorisťovaním honobia majetky na úkor más pracujúcich. Neviem čo je na tom nepochopiteľné?
Obrázok používateľa Anonymný
#5
(neuvedené)
19. október 2011, 19:15
kultivovaného vyrovnávania sa s minulosťou, je neschopnosť pozitívne dialekticky uchopiť minulosť.
Neschopnosť uchopiť duchovne socializmus (a vôbec spoločnosť) vo vývoji, v pohybe. Keď sa kríza starého systému vysvetľuje zjednodušene, vulgárne tým, že bol zlý.
A tak sa zrodili tézy, že keynesianizmus sa neosvedčil, socializmus sa neosvedčil, buržoázny hospodársky liberalizmus, alebo systém voľného trhu sa neosvedčil, feudalizmus sa neosvedčil, otrokárstvo sa neosvedčilo, systém jednej strany sa neosvedčil, parlamentný systém je v kríze, neosvedčil sa, atď.
Chýba tu konkrétnohistorický postoj, hodnotenie systému meradlami jeho doby, nie nasledujúcej.

V r. 1989 bol socializmus v kríze nie preto, že bol zlý, ale preto, že hospodárskym, politickým, duchovným vývojom dospel k svojej kvantitatívnej hranici, za ktorou potreboval zmeniť svoju kvalitatívnu podobu.
Ako pozitívne prevzatie predošlého obsahu, jeho usporiadanie v novej forme. Prenasledovanie ľudí, kultivované prevzatie moci je stále veľkým problémom, predošlá moc sa vysvetľuje tradične ako démonická (hoci aj vláda Smeru alebo pravice.

To však ani časť ľavicových mysliteľov dodnes nedokáže, väčšinou ide o nedialektickú, zápornú negáciu socializmu. Uchopí sa barbarsky, označí sa nálepkou zlý, neosvedčil sa.

Zatiaľ to boj hlavne boj proti niečomu, boj proti zlej minulosti. Ale skôr by to malo byť úsilie o niečo.
To je nakoniec aj príčinou násilných zmien, násilných revolúcií, keďže systém nedokáže plynulo, uvedomelo prejsť do novej podoby. Starý a nový systém sa vidia v nezmieriteľnej nepriateľskej pozícii, namiesto pochopenia oboch ako prirodzenej súčasti vývojového procesu.

Barbarské uchopenie minulosti môže priniesť len barbarské uchopenie aj budúcnosti, neschopnosť postaviť pozitívny program, vízie. A je príčinou krízy spoločnosti, jej rozkladu, pretože nenachádza cesty do budúcnosti. Len pozitívne duchovné uchopenie svojej minulosti môže priniesť aj reálny pozitívny program.

Stránky

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984