K jednému výročiu - Edison a Nezval

Dňa 12. septembra 1911, teda práve pred sto rokmi navštívil Bratislavu aj významný vynálezca Thomas Alva Edison. Z obrovského množstva (cca tisícky) jeho vynálezov je všeobecne najznámejšie vynájdenie eletrickej žiarovky a fonografu, predchodcu neskoršieho gramofónu. Tak ako sa v prvých desaťročiach minulého storočia stal Freud symbolom odhaľovania zákutí ľudskej duše a psychiky, tak Edison zosobňoval odvekú túžbu po poznaní a obohacovaní sveta pomocou technických vynálezov.

V tých časoch český básnik Vítěslav Nezval napísal v prvom verši  básne pomenovanej po veľkom vynálezcovi (Edison, 1927), že „naše životy jsou truchlivé jak pláč“, no práve vďaka výdobytkom techniky dospieva v poslednej piatej časti zbierky k optimistickejšiemu variantu vyššie uvedeného verša, a to, že „naše životy jsou těšivé jak smích“.
 

V roku 1931 sa Nezval ešte raz vrátil k Edisonovi pri príležitosti jeho smrti (18. októbra uplynie od nej 80 rokov) a venoval jeho pamiatke v porovnaní s Edisonom menej známu zbierku Signál času. Hoci na prvý pohľad sa môže zdať, že básnikovi poetizmu ide iba o hru rýmov, báseň je popri konštatovaní tvrdej sociálnej reality (napríklad vo verši „zŕno hnije, ty jdeš světem o hladu“) aj vzdaním holdu ľudskej tvorivosti či už technickej alebo umeleckej („každá písnička je drobný vynález“).

Napriek viere v lepší osud ľudstva sa český umelec nedokáže zbaviť existenciálnej úzkosti. Napríklad jeho verš „naše životy jsou sto let dlouhá smrt“ je hoden veľkého španielského barokového básnika smrti Francisca Queveda („čo včera bolo snom, zajtra bude len prsť hliny“). A to ešte Nezval v ére pred Hitlerom a pred Hirošimou nemohol tušiť, že aj technika a vynálezy môžu byť zneužité a ohrozovať dalšiu existenciu ľudského rodu. Toto všetko by sme si mali uvedomiť pripomínajúc si storočnicu návštevy veľkého amerického vynálezcu Edisona v našom hlavnom meste.

Foto: T. A. Edison, detail, National Portrait Gallery, Washington, D.C.
Zdroj: wikipedia.org