Starí a chorí: Radšej ranu z milosti?
V dobe verbálnej demokracie akýkoľvek minister ťažko povie národu priamo do očí, že si náklady v podobe ekonomicky neaktívnych ľudí „nemôžeme“ dovoliť a pre dobro hospodárstva sa ich musíme pokiaľ možno zbaviť. (Najmä kresťanskí politici iste rozumejú prinášaniu konkrétnych obetí na oltár najvyššej abstraktnej priority.) Bolo by to iste férové, no škandalózna úprimnosť sa nevypláca nikomu a politikovi najmenej. Načo však reči, za rezort zdravotníctva hovoria činy.
Pokapú aj zadarmo
Zdravotníctvo je sektor, ktorý je z veľkej časti vystavaný pre potreby výsostne „neziskových“ ľudí. Takých, ktorí sa nedajú vyliečiť rýchlo a lacno a vzápätí poslať späť do pracovného procesu, odkázaných na náročnú pomoc, smrdiacich grošom. Podľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne je táto časť zrejme príliš veľká. Riešenie? Jednoduché ako facka: Nemocniciam vo viacerých slovenských mestách nezazmluvní lôžka pre dlhodobo chorých, starých a umierajúcich.
Nákladné služby, ktoré sa štátna VšZP chystá obmedziť, pomáhali starým a chorým žiť dlhšie a kvalitnejšie. Čo je asi etické, no určite nie ekonomické. Ekonomické sú aj argumenty poisťovne, napokon, v súčasnom politickom diskurze predstavuje ekonomický argument najvyššiu kartu. Navyše, z pozície etiky alebo zmyslu fungovania vlastnej inštitúcie by takéto opatrenie jednoducho neobhájila: Ak je zmyslom existencie (štátnej!) zdravotnej poisťovne financovať zdravotnícku pomoc tým, ktorí ju potrebujú, a kapacita aj kvalita určitého druhu pomoci je v súčasnosti tak či tak zúfalo nedostatočná, mala by túto pomoc stimulovať, a nie oklieštiť.
Obháji ho iba vtedy, ak prizná, že zmyslom existencie štátnej zdravotnej poisťovne je hospodáriť bez strát. Potom môže myslieť ekonomicky. A potichu kalkulovať s tým, že pacienti, ktorý využívali geriatrickú a paliatívnu starostlivosť, pokapú doma aj zadarmo. Bez odbornej starostlivosti snáď aj o niečo skôr, čím potešia Sociálnu poisťovňu. Bez legálneho nároku aspoň na ranu z milosti.
Eutanázia ako humánnejšie riešenie
Lôžok pre geriatirckú a paliatívnu starostlivosť bolo málo doteraz...
Zdroj foto: www.aarpglobalnetwork.org
Pripadá vám to trošku neľudské? Prípadne ešte aj trocha pokrytecké, ak sa to deje pod taktovkou ministra z košiara hlasných ochrancov práva na život? Dôstojná bezplatná zdravotná starostlivosť o starých, dlhodobo chorých a umierajúcich nebola ani doteraz na dostačujúcej úrovni. VšZP sa chystá brať tam, kde je už teraz málo, a neponúka alternatívu. Nevdojak tým robí z asistovanej samovraždy humánnejšie riešenie, alias staré známe menšie zlo.
Ministra Uhliarika asi nemožno upodozrievať z takéhoto úmyslu, príležitosť si však možno všimnú súčasní alebo budúci liberáli, ktorým minimálne v slovnej rovine kontroverzné témy neprekážajú. (Hoci doteraz čosi také odvážne nebolo ani na obzore.) Škrtanie štátom financovaných služieb v zdravotníctve a asistovaná samovražda ako „alternatíva“ by sa funkčne dopĺňali. (Tretia možnosť, ktorou je opätovná zmena vo filozofii fungovania VšZP smerom k prospechu pacienta namiesto finančného prospechu, je so škrtaním, samozrejme, v priamom rozpore.)
Občan na obtiaž
Aj iné nápady z prostredia súčasnej koalície („dôchodcovské výdavky“, krátenie rodičovských príspevkov nezamestnaným... ) navrávajú, že vládna garnitúra má problém s konceptom ľudskej dôstojnosti. Konkrétny s tým, že by sa mala vzťahovať na všetkých – vrátane takých, ktorí zo štátnej kasy namiesto prispievania čerpajú (dôchodcovia, nezamestnaní, rodiny s deťmi, „neprispôsobiví“ občania...). Vzhľadom na to, že dve zo štyroch vládnych strán majú v názve slovo kresťanský a jedna sa vehementne oháňa úctou k životu, je to trochu prekvapujúce. Ledaže by koaličné strany neboli v prvom rade demokratické, kresťanské, liberálne alebo spájajúce rôzne národnosti (čo sú neekonomické hodnoty), ale najmä pravicové – v ekonomickej rovine. Je to napokon to hlavné a v niektorých prípadoch jediné, čo ich spája.
Takže, vážený, minister Uhliarik, ako sa podľa vás úcta k životu znáša s tým, čo sa deje v zdravotníctve? Škrtanie nákladov je v skutočnosti škrtanie ľudí, občanov. Tých, ktorí sú vašimi zamestnávateľmi, dohromady tvoria tento štát, svojimi daňami sa naň skladajú a svojimi volebnými hlasmi vás dostali tam, kde ste a odkiaľ by ste sa mali starať, aby boli ich potreby čo najlepšie naplnené.
Vyplýva z toho pár otázok na zamyslenie: Je potrebou občanov skôr široká, kvalitná a bezplatná zdravotná starostlivosť, alebo skôr vyrovnané hospodárenie štátnej zdravotnej poisťovne? Keby fungovala ekonomická demokracia a občania by mohli hlasovať o použití svojich daní, odhlasovali by si rušenie nemocničných lôžok, lebo zdravotníctvo nemá peniaze, a zachovanie súčasných výdavkov napríklad na armádu? Nemali by sa priority štátu pre ľudí začať trocha viac dotýkať ľudského života.
Úvodné foto: Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik
Autor foto: SITA/Jozef Jakubčo
Reagujte na článok
Komentáre
podotykam, ze sa jednalo o nemocnicu s poliklinikou vo vacsom okresnom meste na zapadnom slovensku, na Vychode je to asi este horsie. kam sme sa to vlastne dostali? ved toto su pomery ako v rozvojovom africkom state Ruanda Burundi a nie v Europe a nie tam, kde to pred par rokmi este celkom dobre fungovalo ...
Bez emócií na na porovnateľných faktoch:
1. Systém Ústavov národného zdravia - od šesťdesiatych rokov fngovali Ústavy národného zdravia v každom okresnom meste Československa a boli to vlastne všeobecné nemocnice s lôžkovým vybavením, dennými ambulanciami, ordináciami a laboratóriami, s vlastnou záchrannou službou so sanitkami a 24 hodinovou službou. Isteže, všeličo nebolo dokonalé, mnohé bolo na úrovni svojej doby - pracoviská neboli vybavené dnešnými modernými prístrojmi, pretože vtedy také ešte ani neboli vyvinuté, mnohé lieky neboli také účinné ako dnes ( ale boli zadarmo) a mnohí doktori ešte nevedeli všeličo, čo vedia naši doktori dnes, ale - boli PORUKE a v každom čase!
Okrem toho bol systém obvodov na každej väčšej spádovej obci i v mestách, obvodní lekári zabezpečovali to "národné zdravie" skutočne denne a s výjazdami kamkoľvek v ich obvode - a zadarmo. isteže, ten úplatok v podobe fľaše či zabitej hydiny bol vždy, lenže vtedy operácia nestála päťtisíc eur, že áno...
Opýtajte sa pána Zajaca, kde si má prísť pacient ošetriť bolesť DNES, v čase rozvinutej demokracie a slobodného trhu,ak sa zatvárajú celé nemocnice, rušia ordinácie, prepúšťajú lekári z titulu nadbytočnosti, rušia lôžka "pre nevyťaženosť", ktoré chýbajú potom pri každej vyššej žltačkovej epidémii alebo hromadnej havárii autobusu,... kde sú pohotovostné ordinácie a ako rýchlo je dostupná záchranná služba.
A hlavne, ako je možné, že človek si platí povinne a zo zákona pod hrozbou exekúxie majetku dosť vysoké odvody zdravotného poistenia, pričo ak príde "na lámanie chleba" a treba operovať, ošetriť, kúpiť liek, znova si všetko musí (teda dvojnásobne) zaplatiť a to v hotovosti a zo svojho! A to ešte niekde štátna zdravotnícka poisťovňa povie od stola STOP a odteraz sa neoperuje ani neordinuje, lebo "nie sú peniaze".
2. Preventívna zdravotná starostlivosť. Aha, vraj ju netreba, je pridrahá a nejakí šialení poslanci v Národnej rade Slovenskej republiky ju navrhli zrušiť úplne! Tak takýto totalitný príkaz nikdy žiadny papaláš ústredného výboru KS nedal. Na to sa zmohli len dobrodruhovia v NR SR v roku 2011 a to za účelom "šetrenia".
Pre porovnanie : povinné a štátom hradené očkovania za jednu generáciu poslali do histórie mnohé choroby a nákazy, ktoré boli predtým smrteľné a žiaľ, kosili populáciu v 20.storočí.
Kto sa pamätá na preventívne lekárske prehliadky zamestnancov, bez ktorých sa vlastne ani nedalo prestúpiť do iného podniku, resp. ktoré boli (ach, totalita!) povinné a zadarmo?
3.Lekárska veda v Československu bola na úrovni, nie všetci lekári však boli ochotní pracovať za nízke !socialistické platy", ak v cudzine mohli byť oveľa vyššie oceňovaní. I dnes odchádzajú za vyššími platmi a ak to preženiem, blíži sa deň, keď aj poslední slovenskí lekári a sestričky zhasnú svetlo a odídu, tak slabo sú dnes oceňovaní. Preto sa patrične rozvíja i úplatkárstvo, no nepomôžete svojmu lekárovi a neodv´dačíte sa, ak Vám zachránil život, alebo ak perfektne zvládol operáciu?
Navyše, kde je dnes tá vyspelá lekárska veda? Farmaceutické firmy nás kŕmia svojimi zázračnými pilulkami a naši lekári môžu tak akutár robiť štatistov v tomto big-biznise, ktorý kradne milióny zo štátnej kasy. On by minister financií asi najradšej nechal všetky lieky platiť pacientami, veď lieky sú tovar a tovar nech si nájde svojho zákazníka...
Cítili ste z tohto porovnania niekde obhajobu komunizmu? Ja teda hlavne pociťujem trpkosť vývoja v spoločnosti a v zdravotníctve zvlášť po 21 rokoch budovania vyspelej spoločnosti založenej na trhovej ekonomike. mali by sme byť už oveľa-oveľa ´dalej.
Ako to znelo na novembrových mítingoch v 1989? Aha, aby sa človek u doktora cítil ako ten, ktorému sa pomáha, aby boli lieky a liečenie dostupné každému... ha,ha, ha.
Nuž, menovec môj, dobre som sa zasmial, teraz ma môžeš udať, ja by som však bol radšej, ak by si riešil bezplatné zdravotníctvo na úkor ziskov súkromnej i štátnej zdravotnej poisťovne a aby si riešil dostupnosť lekára do každej obce i nemocnicu do každého viac ako päťtisícového sídliska. Tam sa prosím zameraj, poslanec náš milý...
"Nákladné služby, ktoré sa štátna VšZP chystá obmedziť, pomáhali starým a chorým žiť dlhšie a kvalitnejšie. Čo je asi etické, no určite nie ekonomické. Ekonomické sú aj argumenty poisťovne, napokon, v súčasnom politickom diskurze predstavuje ekonomický argument najvyššiu kartu. Navyše, z pozície etiky alebo zmyslu fungovania vlastnej inštitúcie by takéto opatrenie jednoducho neobhájila: Ak je zmyslom existencie (štátnej!) zdravotnej poisťovne financovať zdravotnícku pomoc tým, ktorí ju potrebujú, a kapacita aj kvalita určitého druhu pomoci je v súčasnosti tak či tak zúfalo nedostatočná, mala by túto pomoc stimulovať, a nie oklieštiť."
Až teraz môže prísť na rad to naše rozhorčenie diskutujúcich, ale účinnejšie by bolo, ak by pacienti sami od seba vyšli pred Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a zaprotestovali proti tomu, že aj za ich peniaze im berie nádej na zdravší a dôstojnejší život. Mr.Uhliarik by si mal uvedomiť, že štátna zdravotná poisťovňa, teda od čias c.k.mocnárstva nazývaná ako "krankkassa" je tu pre chorých a nie pre dividendy akcionárov či pre potenciálnu transformáciu na ziskovú akciovú spoločnosť. V normálnej ekonomike by totiž pri takomto konaní ministra okamžite vznikali malé verejné krankkassy, do ktorých by si ľudia ukladali peniaze pre prípad onemocnenia, ale to naše zákony neumožňujú, pretože namiesto diktatúry proletariátu máme fiškálnu diktatúru. A na ľuďoch už prestalo záležať.
Viete, kresťanstvo malo tiež svojich diktátorov a uzurpátorov a na to v modernej dobe dopláca. Ľudia už neveria, pretože história nepustí.
Takisto "komunizmus", je to amerikanizmus prevzatý z jazyka studenej vojny. Je zaujímavé, že podobné slovo "imperializmus" sa cudne vytratilo i keď ho denne zažívame v Líbyi či v Afganistane. Slovo "komunizmus" pre Američana znamenalo, že tam vládli polonahí červení zabijaci, ktorí mali jediný záujem - kolektivizovať ženy a rozkradnúť majetky slušných slobodných podnikateľov. Hm, možno sa to hodí na režim PolPota v Kambodži, takže tam by môj menovec uspel...