Katy Perry a diagnostika spoločnosti

Asi to tak bude, že kto chce dnes na popovej scéne zarobiť a predať sa, musí šokovať. Staré metódy „ukazovania sa“ už neplatia, respektíve nie sú ziskové. Túto skutočnosť dobre pozná napríklad speváčka Lady Gaga a patrične sa tomu prispôsobuje. Jej kostýmy, ktoré divák môže na obrazovke zhliadnuť, sú všakovakého druhu. To, že by jej zjavne nerobilo problém na seba obliecť kožu z hrocha alebo z tučniaka, zaiste korešponduje s jej extravagantným naturelom. Asi poslednou kvapkou pre mnohých bola garderóba ušitá zo surového hovädzieho mäsa, ktorú si obliekla (ak sa také šaty dajú aj obliecť) pri príležitosti odovzdávania hudobných ocenení MTV. Čuduj sa svete, aká kreativita a drzosť. Všetko je v poriadku, je to kultúrne legitímne, len akosi tá hranica medzi vkusom a nevkusom, nielenže sa už zotiera, ona už vymizla.
 

Katy Perry konkuruje

Keďže je na popovom nebi, čo sa konkurencie týka, pomerne horúco, ostatní interpreti nesmú za Lady Gagou zaostať. Preto treba vymýšľať nové a nové nezmysly. Čím originálnejšie a absurdnejšie to bude, tým lepšie pre daného jedinca na hudobnom trhu. Jednou z autoriek, ktorá k takýmto konkurenčným výzvam pristúpila (alebo ju k tomu dotlačili producent s manažérom) je americká speváčka Katy Perry. Jej popové skladby sú svetoznáme a hrajú ju zrejme aj rádiá v subekvatoriálnej Afrike. K najnovšiemu singlu „Last Friday Night“ (viď: http://www.youtube.com/watch?v=KlyXNRrsk4A), ktorý vyšiel 6. júna tohto roku,  predstavila aj dlhší videoklip. Ideovou inšpiráciou bol zrejme americký seriál Škaredá Betty. Obrazová stopa trvá vyše osem minút, z čoho vyplýva, že ide o neštandardnú dĺžku komerčného videa. Videoklip už od začiatočných sekúnd napovedá, akým smerom sa bude uberať jeho obsah a forma. Klasicky obnaží postmoderné kultúrne parametre v úplnom slova zmysle.


Bujará piatková noc

Hlavná postava (Katy Perry) sa zobúdza na ranné kikiríkanie kohúta, ktorý jej sedí na posteli. Prvým neprehliadnuteľným faktom je výzdoba hlavy. Celé jej ústa lemuje strojček na zuby, pričom je upevnený na umelohmotné držadlá obopínajúce celú hlavu. Na očiach má dioptrické okuliare s veľkými hnedými rámami. Po zobudení sa správa prihlúplo. Ďalej sú tu dvaja zástupcovia mužského pohlavia. Jeden je vykreslený veľmi podobne ako ona. Tiež má strojček na zuby, obrovské okuliare, je konvenčne oblečený, knihomoľ. Druhý protagonista vyzerá ako idol všetkých amerických tínedžeriek. Robustný, uhladený, pravdepodobne hráč amerického baseballu s veľkým céčkom na hrudi. Chlapec so strojčekom na zuboch zasnene túži po hlavnej postave. Avšak hlavná postava má oči len pre pekného svalovca. Pekný svalovec naopak o hlavnú postavu pohľadom ani nezakopne. Všíma si iné dievča, vyfintené, bez zubného aparátu a podobne. Keďže hlavná postava zisťuje, že si pekného svalovca nezíska svojou prirodzenosťou, podnikne kroky k zmene svojho vizuálu. Jednoducho sa premení na moderné sebavedomé dievča, obohatené o sexappeal. Síce bez retardovaného správania, ale zato s väčšou maskou a s iným typom strojčeka na zuby. Následne nato začne pekný svalovec šalieť, tentoraz po nej.

Očividne ide o klasický príklad videa s tínedžerskou problematikou. Príbeh pôsobí fádne, umelo, sterilne a poburujúco. Niečo pre 16-ročné Amerikou vychovávané dieťa, nepoznajúce, čo sa udialo vo Vietname, v čom spočívala invázia do Iraku, že takmer polovica zeme žije v permanentnom hlade a kto bol americkým prezidentom v rokoch 2001–2009. Pozná len chuť bezodného čerpania kreditnej karty a akú „prasačinku“ bude zase MTV vysielať v sobotu o polnoci. Svet je gombička, hlavne že je zabáva v plnom prúde. Dej videoklipu je doplnený o vsuvky, zobrazujúce divokú párty, typickú pre „american culture“ (balóny, konfety, žiarivé svetlá, plno odpadkov, kapela hrajúca na dvore, a tak ďalej). Videoklip ukáže i požívanie alkoholu a povestné vracanie, tentoraz originálne do korčule, v podaní hlavnej aktérky už premenenej v sexbombu. Okrem toho sa hemží sexuálnymi symbolmi a kontextami, ktoré sú prejavované doslova explicitne – od fyzických dotykov cez jazyk, banán, cmúľanie prsta a „cucflek“ až po viskózne tekutiny na tvári.


Odlišnosť sa nenosí

Nemenej podstatný je v rámci analýzy takéhoto umeleckého diela jeho implicitný odkaz a to, čo zostáva vždy nejakým spôsobom skryté, ale rozhodujúco štruktúruje vedomie a podvedomie diváka. Pri podrobnom čítaní uvedeného materiálu sa ukazujú jednotlivé sémantické symboly. Po prvé to je prototyp „správneho“ chlapa v podaní pekného svalovca. Očarujúci chlap musí zrejme spĺňať kritériá v podobe vypracovaných svalov a členstva vo vychytenom športovom tíme. Po druhé, prototyp očarujúcej a „cool“ dievčiny pozostáva z výrazného mejkapu, výstredných odevov, afektovaného a zároveň naivného správania a podriadenia sa falocentrizmu v plnej forme. Iné obrazy a prejavy odlišného správania a záujmov nemajú šancu. Jednoducho by vyčnievali z rámca a nepasovali by do daného subkultúrneho vzorca. Preto hlavná postava, ktorá na začiatku klipu lúštila sudoku, vyzerala príliš intelektuálne, rovnako ako jej obdivovateľ so strojčekom. Komornejší prejav a intelektuálny imidž je v tomto klipe redukovaný na retardovanosť. Hĺbavosť či iná odlišnosť sa v takejto spoločnosti nenosia.


Rýchlo na ďalšiu „haluz“

Horšie je, že takého obrazy konštituujú myslenie a správanie mládeže, ktorá tento videoklip zhliadne. Vytvára sa tu priestor pre kódy, ktoré sú mocensko-kultúrne dominantné. A tým sú „správne“. Akoby sa každý človek musel nejakým spôsobom štylizovať, lebo inak nezapadne. Keď sa pije, tak bude piť, keď sa vracia, tak bude vracať, keď sa tancuje a natriasa, tak bude robiť to isté. Platí jasné motto: zabávaj sa, nestaraj sa, konzumuj, mlč a hlavne nemysli. Takýto prístup nielenže odpolitizováva problémy navôkol vo svete, ale je zámerne apolitický. A v neposlednom dôsledku krajne nekreatívny. Búra sa ním schopnosť imaginácie. Nečudo, že sa potom na školách učitelia tvária prekvapene a zhrozene, ak si dnešná mládež nevie nič predstaviť, vymyslieť, pospájať, doplniť, všeobecne uvažovať. V takýchto podmienkach to zrejme ani inak nebude, keď sa v podobe kultúrnych odkazov kladie dôraz na nemyslenie, pseudozábavu, prchavú zážitkovú kultúru bez akejsi pointy. Len rýchlo skonzumovať a ísť na ďalšiu „haluz“ v poradí, bez aktivizácie. Polopatisticky povedané, bez duše. Najhoršie na celom tomto kontexte je to, že tu nejde len o Lady Gagu, Katy Perry a videoklipový balast samotný, ale o celé kultúrne maškarné konštrukcie, ktoré sú pôvodcami a škodcami zároveň.  


Ex nihilo nihil fit

S týmto problémom bude musieť zápasiť aj slovenská societa a bude ju to stáť nemalé finančné prostriedky. Kreativita a schopnosť imaginácie sú základným predpokladom, aby sa spoločnosť vymanila z okov lacnej pracovnej sily a postúpila na úroveň spoločnosti znalostnej a informačne produktívnej. Ako chce spoločnosť vytvárať inovácie, keď jej potenciál v podobe mládeže je kreatívne senilný? Ako sa môže potom spoločnosť spoliehať na pamäť v horších časoch, keď sama netuší, ako s ňou naložiť? Pri strate kreativity a heterogenity sa menia významové súradnice pojmu história, rozpadajú sa sociálne a politické väzby. Zostávajú fragmenty, ktoré už nepatria celku. Osamotene sa pohybujúce spoločenským časopriestorom bez vízie a nápadu. Často bez rešpektu, úcty, pokory a lojality. Povrchne tápajúc. Sami za seba, s nikým a pre nič. 

Autor je doktorand politológie

Katy Perry na začitku klipu, škaredá a "pribrzdená"
Zdroj: style.mtv.com