Ženy môžu v politike mužov predbehnúť

Politická strana či zastupiteľský orgán nie je modelársky krúžok alebo rybársky klub, ktorého činnosti sa zúčastňujú iba tí, ktorých baví, a tých ostatných sa jeho aktivity netýkajú.  Rozhodnutia prijímané v parlamente či vláde ovplyvňujú rovnako životy celej spoločnosti, a preto by sa mali zástupcovia celej spoločnosti rovnomerne podieľať na prijímaný týchto rozhodnutí. Inak sa posúvame naspäť k historicky prekonaným štruktúram, v ktorých „demokracia“  bola v skutočnosti len výsadou istej skupiny: slobodných občanov, šľachty, či tých čo sa vedeli preukázať adekvátnym majetkom. Parlament, kde ženy nielen že nemajú adekvátne zastúpenie ich zastúpeniu v populácii, ale kde dokonca ich zastúpenie nedosahuje ani 20%, ako je tomu na Slovensku (v súčasnosti tvorí podiel poslankýň NRSR len 16%) pripomína zriadenie Márie Terézie podľa hesla: „Vláda pre ľud, ale bez ľudu“.  V časoch, keď vzdelanie bolo výsadou pár mocných mal tento argument opodstatnenie. V 21. storočí však medzi absolventmi univerzít takmer vo všetkých členských krajinách, vrátane stredoeurópskych, tvoria ženy nadpolovičnú väčšinu. Nie je teda žiaden dôvod predpokladať, že nie sú rovnako kvalitne vybavené schopnosťami na politickú prácu, a že práve ony nie sú tými najpovolanejšími na to aby presadzovali niektoré špecifické záujmy, ktoré sa týkajú hlavne ich.

Existujú špecifické témy, týkajúce sa mužov alebo žien, ako napríklad reprodukčné a zdravotné práva, práva týkajúce sa ochrany matky a dieťaťa, a špecifické otázky týkajúce sa rovnosti pohlaví ako napríklad právo rovného sociálneho zabezpečenia, či rovnomerného prístupu na pracovný trh.  Najlepšou formou presadzovania rovnakých šancí a podmienok je rovnomerné zastúpenie v rozhodovacích orgánoch. Tému špecifickú pre isté pohlavie vie pravdepodobne lepšie presadzovať ten koho sa priamo týka, a aj navonok, voči verejnosti bude lepším a dôveryhodnejším komunikátorom témy. Stav kedy, jedno pohlavie rozhoduje o niečom, čo sa týka takmer výlučne toho druhého je asi najokatejší, vždy kde sa predmetom verejnej diskusie stane právo na interrupciu. To, že o práve ženy rozhodovať o vlastnom tele rozhodujú v prevažnej miere muži, ktorých sa táto otázka vždy bude týkať len nepriamo, je len špičkou ľadovca. Takmer v každej oblasti by sme našli špecifickú tému, ktorá sa týka viac žien alebo mužov, buď trvalo, alebo pri súčasnom usporiadaní spoločnosti a rodín. Pokiaľ sa rodové pomery zmenia, môžu sa meniť aj rodovo špecifické otázky. Faktom v súčasnosti však je, že otázky rodičovskej dovolenky, dostupnosti materských škôlok, nižšieho platu na základe pohlavia, či diskriminácie na základe skutočností, ktoré nijak nesúvisia s pracovným výkonom, sa týkajú najmä žien, a preto by o nich mali rozhodovať, keď už nie prevažne, tak aspoň rovnomerne, aj ženy.


Kvóty – kontroverzné, no účinné

Podpora zastúpenia žien v rozhodovacom procese je dôležitou súčasťou presadzovania rodovej rovnosti. Faktom je, že stranícky systém, tak ako v súčasnosti funguje je pre ženy nevýhodnejší ako pre mužov. Spravidla totiž práca v strane začína dobrovoľnou prácou, a zastávaním neplatených funkcií. Až neskôr prichádza možnosť posunúť sa v hierarchii vyššie, a získať riadne pracovné miesto v rámci štruktúry strany, alebo zastávať finančne ohodnotenú verejnú funkciu. Zo začiatku teda členovia strany vykonávajú prácu pre stranu vo svojom voľnom čase, mimo plateného zamestnania. V priemernej európskej domácnosti ženy vykonávajú až 80% neplatenej práce v domácnosti. Na Slovensku tvoria skrátené pracovné úväzky len mizivé percento z celkového počtu pracovných miest, ženy teda pracujú zvyčajne približne rovnako dlho ako muži. Fond času, ktorým disponujú a môžu ho venovať práci v strane je teda zákonite menší, a tým pádom znižuje ich šance na postup v hierarchii.

Jedným z najkontroverznejších, ale ako ukazuje prax, tak aj najúčinnejších nástrojov na zvyšovanie zastúpenia žien sú kvóty. V niektorých prípadoch samotné politické subjekty zavedú vlastné vnútorné kvóty pre zastúpenie oboch pohlaví v parlamente. V súčasnosti ani jedna európska krajina nemá v parlamente nadpolovičné alebo polovičné zastúpenie žien. Viac ako 40% členov parlamentu tvoria ženy v Holandsku, na Islande a vo Švédsku. Každá z týchto krajín v istej fáze svojho vývoja aplikovala kvóty pre zastúpenie žien v parlamente.

Kvóty sa považujú za dočasné opatrenie na prekonanie historicky daného hendikepu. Ženy sa začali vo veľmi malej miere zúčastňovať politického života až po prvej svetovej vojne, a viac menej vo všetkých európskych krajinách boli až približne do 70. rokov skôr ojedinelým zjavom ako pravidlom. Tento spôsobuje, že dodnes je v mnohých krajinách politika vnímaná ako niečo, čo sa pre ženu nehodí. Dievčatá teda od mladosti nie sú vedené k tomu aby sa uchádzali o politické funkcie.

Nie je podmienkou nevyhnutne rovné zastúpenie, stačí istý pomer ktorý otvorí cestu ženám. Prax ukazuje, že ženy si následne samy vedia vybudovať podmienky na presadenie sa.

Kvóty  treba prezentovať a vnímať jedine a len ako dorovnanie historického hendikepu, pričom iná argumentácia nie je vhodná a diskrimináciu a stereotypy skôr podporuje ako odstraňuje.


Politika – žena ženu nepotiahne

Rôzne kampane zamerané na podporu žien formou preferenčných hlasov môžu určite ženy na kandidátkach podporiť, ale ich účinok nie je dostatočný. V slovenskom systéme s jedným volebným obvodom je počet hlasov potrebný sa posun o jedno miesto natoľko vysoký, že v praxi k nemu dochádza zriedkavo, najmä u najsilnejších parlamentných strán, ktoré majú následne najväčší vplyv na riadenie štátu. V posledných voľbách sa zásluhou preferenčných hlasov dostala do parlamentu len členka zoskupenia Obyčajní ľudia Erika Jurinová, kde ale nešlo o cielenú podporu žien, ale skôr konkrétneho zoskupenia.

Opäť nemôžeme abstrahovať od silného vplyvu stereotypov, v ktorých sú v strednej Európe vychovávané dievčatá a chlapci. Dievčatá - budúce ženy, sú od malička vedené v prvom rade k solidarite s rodinou, či už súčasnou alebo tou ktorú si v budúcnosti založia. Stereotyp sebarealizácie prostredníctvom  muža- partnera je, žiaľ, dodnes prítomný denno-denne v našich životoch. Ženy teda nie sú vedené k tomu, aby sa presadzovali samé, na základe svojich schopností. Solidarita s inými ženami, len na základe príslušnosti k tomu istému pohlaviu, preto nebýva u žien tak významná ako u mužov.

Kým v severských krajinách, v Škandinávii, či na Islande je bežné, že žena sa automaticky snaží svojou voľbou presadiť ďalšie ženy, v strednej Európe sa tento trend zatiaľ nepresadil.  Výchovné a každodenné stereotypy, ktoré  u nás ešte neboli historicky prekonané spôsobujú, že mnohé ženy sa nevedia identifikovať s inou ženou, ktorá sa presadzuje sama svojou prácou, a nie ako „krk, ktorý hýbe hlavou muža“.  Takáto žena pre ne nebýva vzorom, nezvyknú jej ani odovzdať svoj preferenčný hlas. Strany následne logicky prezentujú svoje členky skôr v pozícii umiernených, držiacich sa v pozadí, skrátka tak, aby sa príliš nepriečili stereotypnej predstave ženy.

Elity sú odrazom spoločnosti a jej fungovania, ale zároveň aj tým, čo spoločnosť formuje. Ak žena v politike prezentujúca sa  najmä svojou vlastnou prácou, a odvahou povedať nahlas svoj názor, nebude v politike ojedinelým úkazom, podporí to určite aj širší okruh žien asertívnom správaní pri presadzovaní sa napríklad v práci. Pozitívne vzory sú dôležité pre tvorbu identity už od mladosti, a preto pozitívne ženské vzory, viditeľné vo vrcholovej politike môžu vplývať na budovanie zdravého sebavedomia dievčat a žien, potrebného na uplatnenie sa na pracovnom trhu.


Prekážkou nie sú muži, ale stereotypy

Argumenty o vyššej politickej kultrúre sa sice dobrevynímajú v predvolebných debatách a na plagátoch, ale v skutočnosti jediným skutočným, zásadným a legitímnym argumentom pre presadzovanie politike zamerané na zvýšenie podielu žien v parlamente je dosiahnutie nie len formálnej, ale aj skutočnej rovnosti mužov a žien vo všetkých oblastiach verejného aj súkromného života. Argumenty o vyššej kultúre, kultivovanejšom vystupovaní či jemnejšom správaní opäť ženám už vopred prisudzujú istú rolu. Predurčujú im skôr úlohu komunikátoriek, či mediátoriek. Ako ukazujú rôzne prieskumy, jeden z problémov, s ktorými sa ženy často v pracovnom živote stretávajú ju, že sú im na základe rodovej príslušnosti automaticky prisudzované isté vlastnosti a zručnosti, a naopak upierané iné, ktoré sú považované za typicky mužské. Argumenty tohto charakteru, hoci dobre mienené, robia preto ženám často skôr medvediu službu. Správnym a naozaj demokratickým pohľadom je ženám poskytnúť podporu, ktorá zabezpečí ich demokratické zastúpenie. Rozhodnutie akým spôsobom budú vystupovať a prezentovať sa treba už nechať len na slobodnej voľbe.

Často skloňovaným argumentom proti volebným kvótam je, že kolegovia nebudú brať ženy vážne, a budú ich vnímať iba ako doplnok, ktorým sa napĺňajú kvóty a nie ako rovnocenných partnerov. Treba priznať, že krátko po zavedení kvót je tento scenár pravdepodobný. Prax z krajín, ktoré kvóty dočasne alebo trvalo zaviedli ukazuje, že sa ženy stali samozrejmou súčasťou kandidátok, a mužskí  kolegovia ich vnímajú oveľa prirodzenejšie a automatickejšie ako v krajinách, kde zatiaľ kvóty nezaviedli a zastúpenie žien sa pohybuje na úrovni do 20%.

Najväčšou prekážkou žien na ceste k vrcholovej politike nie sú muži, ktorí by ich v parlamente nechceli, ako sa často zjednodušene prezentuje, ale hlavne stereotyp, ktorý vplýva na každého jedného člena spoločnosti, a ovplyvňuje každodenné správanie jednotlivca.

Hlavná pasca stereotypov je v tom, že ich vplyv viac menej nie je možné kvantifikovať, alebo inak presne vyhodnotiť. Zistiť teoreticky, koľko žien by bolo politicky aktívnych, pokiaľ by ich neovplyvňoval stereotyp, sklenený strop, a nadmerná záťaž v starostlivosti o rodinu nie je možné. Je potrebné prakticky nie len ženy nediskriminovať, ale priamo ich podporiť, aby mali možnosť sa čo najviac oslobodiť od stereotypov a stereotypného správania sa a myslenia aj v rámci politickej štruktúry. Obrazne povedané, ak muži idú už niekoľko sto rokov po poľnej ceste, a ženy ich chcú dobehnúť, potrebujú diaľnicu.

Pokiaľ chceme naozaj zachovávať pravidlá demokratického štátu, je treba vždy zdôrazňovať, že súčasná politika vychádza zo súčasného statusu quo, teda nedostatočného zastúpenia žien. V prípade, že v budúcnosti príde k obráteniu situácie a vznikne výrazný demokratický deficit smerom k mužom, musíme byť pripravení, poskytnúť im rovnakú podporu ako v súčasnosti žiadame pre ženy. Vzhľadom na dnešné rozloženie síl sa nezdá, že by k podobnému zvratu došlo v najbližších rokoch, ale vzdelávanie, ku ktorému inklinujú muži a ženy nasvedčuje tomu, že v budúcnosti k podobnému scenáru môže prísť. Stále väčšie a väčšie percento žien študuje humanitné odbory ako právo, politické vedy, sociológia. Práve z radov absolventov fakúlt z podobným humanitným zameraním sa stávajú politici oveľa častejšie než z inžinierov či informatikov. Bývajú totiž lepšie vybavení zručnosťami potrebnými na vedenie štátu.

Foto: archiv redakcie