Hra na istotu
V mene istoty sa poisťujeme a uzatvárame všelijaké finančné zmluvy, v duchu krajšej a istejšej budúcnosti. V množine hororových scenárov, ktoré nám systém podsúva, sa nám postupne hromadia očakávania negatívnej budúcnosti. Nakoniec sa nám stane to, čo sme si svojimi očakávaniami pritiahli a nepomôže nám ani žiadna prešpekulovaná a istá poistka, či nejaká iná zábezpeka systému.
Máme strach z chaosu a z neusporiadanosti, pretože chaos sa ťažko ovláda. Máme strach z neistoty a chceme si byť takmer všetkým istí a pritom nevnímame, ako nám život preteká pomedzi prsty práve v momente, keď si zakladáme nejakú poistku, alebo ukladáme peniaze na sporiaci účet. V tom momente sa vzdávame prítomného okamihu a prechádzame do veľmi abstraktnej budúcnosti, ktorá však vôbec nemusí nastať. Istota nás ohraničuje a „trhá“ nám „krídla“. Zväzuje nám ruky a vtláča nás do systémovej škatuľky. Ale my sme predsa slobodné bytosti. Alebo si to aspoň o sebe chceme namýšľať. Pretože to často vyzerá tak, že máme slobodu len na to, aby sme sa dobrovoľne rozhodli, že budeme otrokmi. Žiadna revolúcia neudelila človeku slobodu len tak bez práce, čiže bez toho, aby zároveň neprebehla revolúcia aj v jeho vnútri.
To správne miesto pod slnkom?!
Smutno úsmevný je systém, v ktorom nás od pondelka do piatku ťahá z postele budík, aby sme mohli utekať do kancelárie či do inej práce, kde potom sedíme na poradách, na ktorých nechceme sedieť, posielame emaily, ktoré nechceme posielať, prípadne vykonávame inú nezáživnú činnosť. Pretože väčšinu času netrávime robením toho, čo nás naozaj baví a napĺňa, ale robením toho, čo nás len posunie na vyššiu priečku k vrcholu firemnej pyramídy, sme nevrlí a unavení. A presne takých nás systém potrebuje mať. Vyšťavených, bez energie a vôle.
Jediné, na čo sa potom tešíme, je piatok. Cez víkend sa snažíme dohnať to, čo sme počas pracovnej naháňačky zanedbali. V pondelok sa však začína celý kolotoč nanovo. Nastáva starý známy potkaní závod, ktorého jediným cieľom je dotiahnuť to pokiaľ možno čo na najvyššie pozície. Čím vyššie sme, tým sme bližšie k moci a k tomu, že nás budú ostatní považovať za niekoho dôležitého. Čím nižšie sa nachádzame, tým je naša odmena menšia, nastáva viacej povinností a často aj opovrhnutie inak postavenými ľuďmi.
Našťastie sa nájdu aj výnimky, ľudia, ktorí sa za každú cenu nederú hore, ale skôr si hľadajú to správne miesto pre seba vo forme životného poslania. Takýto typ ľudí nevymieňa svoju dušu za relatívnu istotu a snaží sa žiť podľa úplne odlišných pravidiel, napriek tomu, že pokušenie je silné.
Na čom skutočne záleží?!
Určite to poznáte. Dobre známe porekadlo, že sto krát opakované klamstvo sa stáva pravdou. Niečo na tom určite bude... Možno by sme mali začať bojovať za pravdu a za skutočné informácie, alebo by sme aspoň mohli nazývať veci pravým menom. Napríklad, že rodinu nespája čokoláda, ale komunikácia, že dobrá mama nie je taká, čo kupuje deťom jogurty, alebo varí glutamánový bujón, ale taká, čo im dáva každodennú dávku lásky a pozornosti; že platí presný opak a nie to, že je ľahšie splácať ako šetriť, že pravú rodinnú pohodu vám nezaručí sledovanie digitálnych programov v HD kvalite, že kúpiť v akcii to, čo vôbec nepotrebujete vôbec, neznamená ušetriť, ale skôr naopak, že Boris Kollár nie je žiadna celebrita, ale iba promiskuitný chlap, že deň môže byť nádherný „keď slnko vyjde aj bez toho, aby sme na tom niečo zarobili“...
A mohla by som pokračovať ďalej. Príkladov zo sveta televízneho reklamného biznisu by sa našlo ešte veľmi veľa. Žiadajme preto pravdu a odmietnime jej ohýbanie podľa toho, ako fúka vietor, odmietnime jej prifarbovanie na ružovo a jej prebaľovanie do nového lákavého čerstvého obalu napriek tomu, že obsah je už dávno skazený a je po záruke. Začnime od seba. Skúsme sa zbaviť vlastných predsudkov, uvažujme v súvislostiach a nenechajme si nahovoriť, že to, čo najnutnejšie potrebujeme, je najnovší hyperfunkčný mobil či iný módny výstrelok. Veď niekde v hĺbke duše snáď ešte cítime to, na čom skutočne záleží. Alebo sme už na to zabudli?
Úvodné foto: epSos.de
Druhé Foto: bingbing