Spomienky svedka tragickej havárie M. R. Štefánika

Redakcii časopisu Bojovník sa prostredníctvom generálneho sekretára Českej a Slovenskej obce delostreleckej Mariána Ďurinu podarilo získať rozprávanie dôchodcu, ktorý doma uchováva správu svojho nebohého otca Jozefa Dudeka (1895 - 1981). Práve on bol jedným zo svedkov tragickej havárie lietadla gen. M. R.  Štefánika 4. mája 1919. Informácie spísal dnes už nebohý Jozef Dudek 1. júna 1927.
Počet zobrazení: 1484
havaria.jpg

Tam stál železničný zriadenec, s ktorým sa rozprával a ktorý mu povedal, koľko je hodín, aby si mohol svoje hodinky správne napraviť podľa času železníc. „Bolo 11 hodín 20 minút. Keď som si napravoval hodinky, železničiar mi hovorí: ,Pozrite pán žandár, ponad Bratislavu lieta akýsi veľký aeroplán.´ Hneď som sa postavil za železničný domček a sledoval lietadlo,“ spomínal Dudek. Obidvaja usúdili, že bolo asi medzi obcami Oberúfer a malým nádražím (Nové Mesto) a letelo smerom k Vajnorom, kde sa otočilo a letelo ponad obcou Oberúfer smerom na Žitný ostrov. Keď lietadlo priletelo medzi obec Biskupice n. D. a Čölle zboku smerom k veľkému Dunaju, pustilo sa k zemi. „Usúdil som, že lietadlo bolo následkom silného vetra donútené pristáť alebo padlo, sadol som teda na bicykel a oproti silnému vetru som sa hnal na miesto, kde sa spustilo,“ dodal.
 


Lietadlo videli mnohí

Keď prišiel na žandársku stanicu, v tej chvíli prechádzali okolo neho ľudia idúci zo Služieb Božích z kostola a kričali, že letí veľké lietadlo. Dudek vbehol do kasární, zavolal vtedajšieho veliteľa stanice Tomečku, stržm. Rudolfa Kapriho a Františka Gregora. Vtedy už lietadlo letelo ponad nich. Z lietadla mávali na nich dvaja ľudia bielymi vreckovkami. Potom lietadlo preletelo späť ponad železničnú zastávkuVerekňa smerom k Malým Karpatom. „Dudek, bežte po tie sadenice k tomu záhradníkovi,“ povedal mu po prelete stržm. Kapri. Sadol teda na bicykel a hnal sa smerom k obci Verekňa na železničný most. Z bicykla neustále sledoval lietadlo. Keď prišiel na železničný most pri Verekni, stála na ňom vojenská stráž, s ktorou debatoval o lietadle, ktoré videli a pozorovali, a ktoré v tom čase bolo, ako usúdili nad kopcami Malých Karpát. Mysleli, že letí za hory. Rozlúčil sa so službukonajúcimi vojakmi a zbehol vpravo od trate a krížom cez polia sa hnal k majeru Pálffi. Keď prišiel na cestu smerujúcu k majeru, zazrel znova to lietadlo, v okamžiku, keď sa otáčalo doprava a letelo smerom k majeru Vinkler. „Keďže letelo nízko, asi 70-80 metrov od zeme, chcel som ho vidieť zblízka znovu, hnal som sa na bicykli na majer Pálffi. Zbehol som z cesty na ľavú stranu do poľa a díval som sa na lietadlo,“ píše sa v spomienkach Dudeka.


Silný vietor a pád

Medzi majermi Pálffi a Vinkle sú dva lesíky, kde sa trojvrtuľové lietadlo proti silnému vetru, asi 70 - 90 metrov nad zemou, hnalo veľkou rýchlosťou. Zrazu zbadal, ako sa naraz prudko obrátilo jedenkrát vo vzduchu. V tej chvíli vypadli osoby a lietadlo predkom (vrtuľami) padalo k zemi a narazilo pri ceste vedúcej od železničnej trate k obci Ivánka do ľavej priekopy. „V tom som počul výbuch a videl som veľký čierny dym. Napadlo mi pozrieť sa na hodinky. Bolo práve 11 hodín 48 minút. Nevedel som sa z miesta pohnúť, stuhol som,“ uvádza sa ďalej v spomienkach na túto udalosť. Keď sa spamätal, sadol na bicykel a hnal sa na miesto nešťastia. Zároveň s ním tam pribehli aj dvaja robotníci od Malého Dunaja z majeru Vinkler.  

Po príchode na miesto nešťastia videl na ceste pri priekope, asi tri kroky od lietadla ležať jedného pána, za lietadlom v jačmeni druhého a na druhej strane cez cestu v jačmeni tretieho už v bezvedomí. Neskôr zbadali ešte štvrtého, pod lietadlom, ktorý bol zhorený. „Ak si dobre pamätám, na druhej strane cesty, v jačmeni ležiaceho talianskeho vojaka, spomínaní dvaja robotníci vzali a preniesli na cestu,“ spresnil. O krátky čas pribehlo z majerov Pálffi a Vinkler veľa ľudí a tiež od železničného mostu od obce Verekňa službukonajúci a vojenská stráž. Asi o 30 minút pribehli aj ľudia z Verekne, Sunyogdy a Biskupic n./D. Po poliach od Vajnor tiež pribehlo niekoľko vojakov aj civilov.


Bol to Štefánik

Keď na miesto nešťastia prišli pešo od Vajnor a autom od Bratislavy niekoľkí neznámi páni, Dudek na nich zbadal, že im z očí tečú slzy. Spýtal sa jedného z nich, kto sú tí, čo spadli s lietadlom. Zračiac sa mu v očiach slzy mu odpovedal: „Tam na ceste je náš minister, vojenský generál Štefánik a ostatní sú Taliani.“ V tom okamžiku mu stislo srdce, nemohol rozprávať a tak som sa vzdialil. „Do tej chvíle som generála Štefánika nepoznal. Nevedel som, kto to je a ani som o ňom nikdy nepočul,“ dodal Dudek vo svojom spomínaní. Po príchode  niekoľkých pánov z Vajnor  a od Bratislavy na miesto nešťastia bolo lietadlo, ktoré bolo celé rozbité, odstránené. Dudek si z neho na pamiatku zobral kúsok vrtule a ohorok košele jedného z havarovaných. Túto smutnú novinu chcel čo najskôr oznámiť svojim kamarátom na stanici. Asi o pol druha hodiny sa teda vrátil do Biskupic n./D. Na druhý alebo tretí deň bol poslaný veliteľom stanice Tomečkom na služobnú obchádzku spolu s výpomocným vojakom Františkom Gregorom, počas ktorej prišli na majer Vinkler, kde sa stretol s jedným z dvoch robotníkov, ktorý s ním pribehli na miesto nešťastia. Rozprával, že videl, ako ten pán, ktorý ležal na ceste, padol pri ceste za agátový strom dole nohami, obrátil sa a padol na cestu dole hlavou.
V závere opisu udalosti uviedol, že odvtedy na mieste, kde sa táto nešťastná katastrofa odohrala, nebol. Vedel by ho však, aj kde lietadlo padlo, aj odkiaľ sa pozeral, ukázať. „Môžem s určitosťou potvrdiť, že som na lietadlo strieľať nepočul. Keby na lietadlo v Bratislave strieľalo vojsko, určite by som to počul. Keby bolo lietadlo malo dáku poruchu následkom streľby, nebolo by v takom veľkom vetre lietalo v okolí Bratislavy ešte 23 minút. Hoci nie som odborník, katastrofa nastala asi tak, že sa veľké, dvojloďové a trojvrtuľové lietadlo hnalo silou proti vetru, vietor povolil alebo mohlo prísť k veternému víru, zrazu sa otočilo a ľudia vypadli. To je všetko, čo o prípade viem a môžem prísahou potvrdiť,“ uzavrel dnes už nebohý Dudek svoje rozprávanie o tragickej havárii Milana Rastislava Štefánika.

Článok vyšiel v dvojtýždenníku Bojovník 11/2011

Foto: www.kosariska.sk/stefanik.html

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
30. máj 2011, 10:59
je tam plno detailov o tom koho stretol, s kym sa rozpraval a kde, ale uplne chyba info o tom, v akom stave bolo lietadlo, v akom stave boli mrtvoly vojakov, telo M.R.Stefanika, ake boli zranenia a pod. taketo veci ovela viac ostanu v pamati ako to, ze si napraval cas na hodinkach pri zelezniciarskom dome a o com spolu hovorili...
Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
30. máj 2011, 13:43
Osobne mi pride tento clanok ako ucelovy. V sucasnosti ( po volbach 2010 ) sa objavuju v TV a periodikach rozne clanky ktore vykresluju tuto "nehodu". Keby sme boli v Rusku, tak by sme sa dockali po 60 rokoch otvorenia archivov. Bohuzial na Slovesnku to nie je mozne ani po 90 rokoch. Mozno preto, ze tie archivy su v Prahe. Stefanik stal Benesovi v ceste. Benes, uz vtedy zapaleny pre bolsevizmus, neskor stalinov agent, urcite nemal moralne zabrany odstranit svojho politickeho rivala. Mali by sme sa konecne prestat bat a povedat pravdu. Jedine Ta nas oslobodi.
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
31. máj 2011, 00:15
snaha zneuzit aj nehodu lietadla na politicke ucely nie je ziadna novinka. smolensk dnes, ivanka vcera. ludia nachylni verit konspiraciam za kazdou smrtou vidia umysel, zradu, vrazdu. u nas len namatkovo stefanik, dubcek, dokonca aj o langosovej smrti som pocul konspiracne bludy. neviem ci podla nich vobec dajaky politik zomrel prirodzenou smrtou, alebo nestastnou nahodou. smutne, ale vo svojom svete maju dojem, ze ani slnko by nevyslo, pokial by sa o tom nejaky politik nepostaral. idealny elektorat pre demagogov. a tot nedavno jeden este mutil mozgy ludom s informaciou, ze sa rozpraval s priamym svedkom toho, ako sa strielalo na stefanikovo lietadlo. no to by bol ale pamatnik...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
04. jún 2011, 10:26
Mňa určite nie! Či to lietadlo dali benešovovskí či masarykovskí stúpenci zostreliť, alebo sa jednalo o sabotáž lietadla je úplne jedno. Podobne ako Masaryk bol aj Štefaník zarytý buržuj a podporoval kontrarevolúciu v Rusku proti Ruskému proletariátu! DOBRE MU TAK!!! Pretože aj tu platia ľudové príslovia: "Na každú sviňu sa voda varí! Resp. Keď sa veľké psiska trhajú o korisť, tak lietajú nielen chlpy". O čo išlo vlastne Štefaníkovi? Určite nie o blaho českého a slovenského proletariátu ako ministrovi vojny!
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
04. jún 2011, 14:30
...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
09. jún 2011, 23:45
oddelil by som v tomto prípade udalosti na Slovensku a správanie sa Štefánika v Rusku. V Rusku síce vypukla revolúcia, ale na Slovensku ešte platil kapitalizmus - a oprávnene. Socialistická epocha začala až rokom 1928. Nakoniec, týmto rokom aj v Rusku naskočil motor socializmu, dovtedy išlo viac o národnodemokratickú revolúciu, ako o socialistickú. A socializmu sa veľmi nedarilo, ani vojnovému, ani nepovskému. Treba preto prijímať Štefánika v kontexte tej doby. Bol jedným z významných Slovákov, aj keď to bol buržoázny politik a za pôsobenie v Rusku ho niet čo chváliť. Ale to by väčšina národov nemala svojich velikánov - napr. Francúzi Napoleona, Briti Churchilla, atď., o väčšine sa zároveň hovorí ako o zločincoch.
Obrázok používateľa Anonymný
#5
(neuvedené)
10. jún 2011, 21:49
v čase, keď nad mestom letelo jediné lietadlo, bola toto výnimočná udalosť pre väčšinu ľudí - prakticky technických analfabetov. Tri motory t.j. x- krát netlmené výfuky, a nepredstaviteľný rachot. Ako by mohol tento vyľakaný človek počuť streľbu? ...Môj otec bol ako mladý traktorový inštruktor zakladateľom Dediny Mládeže. Spal tam na niekde v stane s takým starým českým frontovým zupákom - akýsi príslušník civilnej obrany, a ten môjmu otcovi povedal, že bol veliteľom guľometného hniezda,ktoré pálilo na Štefánika. Takže takto. A toto, čo tu čítam je báchorka hodná Radošinského divadla.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
12. jún 2011, 00:52
moj prastryc spoznal na praxi u obuvnika lovensteina v banovciach cloveka, ktoreho svagor postrelil lenina a este aj stihol oplut kabat kerenskeho. a aenzelka bratranca jeho tety ho este predtym videla v Bolzane, ako ho vyhodili z nevestinca, lebo odmietol zaplatit. aspon tak hlasilo radio Jerevan.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
21. jún 2011, 21:31
po čase som tu na stránke opäť, a čo vidím ...? snaživého pána demagóga, ktorý sa ma rozhodol zosmiešniť židovsko-boľševickým výpadom jemu vlastným, že môj otec trepal "jerevanské ražniči". To Vy, pane, patríte k tým, čo hrdúsia slovenskú pravdu. Keď si ten článok prečíta akýkoľvek znalec slovenčiny tak vidí modernú syntax textu. Sem tam nejakú snahu o dobový jazyk, ale ináč je to slabo kamuflovaný pokus a nedôveryhodná výpoveď - akurát pre takých "palcátov českej miloty" k Štefánikovi ako ste Vy.
Obrázok používateľa Anonymný
#4
(neuvedené)
21. marec 2012, 15:00
STV vysielala svojho času príspevok k tejto téme. Nejakí nadšenci, zdá sa mi z Trenčína, postavili repliku Štefánikovho Caproni Ca.1. Bol to ťažký trojmotorový bombardér so 4-mi mužmi na palube. Konštatovalo sa, že riadenie bolo dosť komplikované, ovládané pákami dvomi pilotmi, aerodynamika stroja bola tiež nič moc. Záver bol, že piloti pri oblúkovitom nalietavaní na pristávaciu dráhu museli v závere "zostriť" zatáčku, aby sa trafili na dráhu. Lietadlo tak išlo na pristátie pravostranným oblúkom s menším polomerom (tj. bolo silno naklonené na pravé krídlo, než bolo pri aerodynamike stroja a jeho rýchlosti potrebné. Ťažký trojmotorový bombardér tento manéver vztlakovo neustál a po pravom krídle to napikoval do zeme. Replika stroja je vo Vojenskom historickom múzeu v Piešťanoch.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984