Kam nás vedú "reformátori". Dokedy? (2)

Ekonomické a ďalšie opatrenia sú uplatňované z pozície vysokopríjmových skupín, v neprospech podstatnej časti občanov, najmä strednej príjmovej vrstvy. Spoločným znakom najmä mladších politikov a tzv. analytikov je nekomplexné poznanie, neskúsenosť, jednostranná - neoliberálna vedomostná orientácia, bezbrehé priorizovanie pôsobenia trhu a zahraničného kapitálu. Pokračuje túžba politikov po mamone moci, bohatstve bez zreteľa na sociálne postavenie podstatnej časti občanov Slovenska.
 

Vyvážený vzťah medzi pôsobením trhu a štátu     

Vedecké  a objektívne videnie sveta nemôže vyústiť do deformovaného riešenia otázky vzťahu trhu a štátu, spravidla v neprospech štátu. Svedčia o tom tvrdenia niektorých polit, že štát je zlý vlastník. Kto je to štát? Kto má za občanov v demokratickej spoločnosti obhajovať záujmy štátu, racionálne spravovať a zveľaďovať jeho majetok a efektívne využívať verejné zdroje, v prospech všetkých občanov? Je to v prvom rade vláda, parlament a prezident. Tí majú v zmysle Ústavy SR konať morálne a zodpovedne v záujme všetkých občanov.

Je skutočne záujmom všetkých občanov privatizovať strategický majetok a správu verejných zdrojov - energetické médiá, prírodné bohatstvo, pitnú vodu a minerálne vody, rudné nerasty, železnice, telekomunikácie, leteckú dopravu, odvody poistného, verejné zdravotnícke služby? Je ozaj záujmom občanov v tomto trende pokračovať? Skúsenosti hovoria, že pre dobrého gazdu majetok nie je príťažou, ale istotou.

Privatizácia strategického majetku za potupného odovzdávania manažérskych práv zahraničnému akcionárovi (spravidla pod trhovú cenu), je vlastne priznaním politikov, že vedomostne a morálne na jeho spravovanie a reálny rozvoj nemajú. Prevládajú ich nekalé záujmy, ktoré nadraďujú nad záujmy štátu a jeho občanov. Vytvárajú tak podmienky pre korupciu, šedú a čiernu ekonomiku, pre odliv nemalých prostriedkov (nezdaňovaných dividend) do zahraničia. Vyrábajú tzv. kauzy, nimi zamestnávajú políciu, súdy a prokuratúru, čím poškodzujú každého občana Slovenska.

Komplexné, najmä ekonomické vedomosti politikov majú usilovať o vyvážený vzťah medzi trhom a štátom, v prospech všetkých činorodých, ale aj starých a zdravotne postihnutých občanov. Normálne uvažujúceho občana doslova ponižujú stupídne argumenty politikov a tzv. analytikov obhajujúcich svoje výmysly a nezmysly. 


Rovná daň pri výraznej polarizácii príjmov?

„Kompetentní“  pseudoekonómovia a samozvaní reformátori rozpočtovo neutrálnou daňovou reformou (zmenou štruktúry príjmov z daní) vykonanou v roku 2003 rozhodli, že občan zaplatí všetky dôsledky ich počínania. Pri výraznej polarizácii príjmov zaviedli tzv. rovnú daň z príjmov fyzických aj právnických osôb, jednoznačne v prospech občanov  s vysokými príjmami a zbohatlíkov. 

Ročný výpadok reformovanej dane z príjmov v sume 20,6 mld. Sk nahradili zavedením jednotnej 19 % sadzby DPH a zvýšením spotrebných daní. Každého občana prinútili v cene tovarov a služieb platiť jednotnú 19 % DPH (teraz už 20 %) a neúmerne zvýšené spotrebné dane (najmä pohonných hmôt), a to bez ohľadu na to, či kupuje bochník chleba, liter mlieka alebo prepychové auto.

Tu je jedna z príčin rastu sociálne odkázaných a chudobných občanov na Slovensku, ktorej pôsobenie v tomto roku „naslovovzatí  odborníci -  štátnici“ ešte zintenzívnili balíčkom nesystémových opatrení. Nemalé dôsledky hospodárskej, predovšetkým finančnej krízy (špekulatívneho finančného trhu a cielene vykonávanej menovej politiky tzv. nezávislou bankovou sústavou!) títo ekonomickí nedoukovia vedia riešiť len na ťarchu občanov. Spoliehajú sa na to, že so slovenským občanom môžu robiť, čo chcú. Dokedy?

Daňovú reformu z roku 2003 reformátori často prezentujú ako významný faktor podpory rozvoja podnikania. Analýzy SAV už v roku 2003 jednoznačne preukázali, že rozhodujúcimi faktormi záujmu zahraničných investorov o investovanie na Slovensku boli -  lacná kvalifikovaná pracovná sila a výhodná geografická poloha Slovenska. Tie isté analýzy preukázali a doterajší vývoj to len potvrdzuje, že nebol dôvod zaviesť jednotnú 19 % sadzbu DPH aj na základné životné potreby. Prečo? Lebo príjmy troch štvrtín občanov Slovenska nedosahovali ani úroveň priemernej mzdy v hospodárstve, nehovoriac o živorení starodôchodcov.

Ekonomicky vyspelé štáty EÚ majú doteraz progresívne zdaňovanie príjmov fyzických osôb, preto nemusia vymýšľať stropy pre nadmerné odmeňovanie, napríklad manažérov. Majú minimálne dve sadzby DPH, nižšiu sadzbu na základné životné potreby. Je až komické tvrdenie reformátorov, že súčasné zvýšenie sadzby DPH na 20 % sa zhruba po troch rokoch vráti znovu na 19 %. Pritom tí istí tzv. ekonómovia odôvodňovali neochotu vrátiť sa k nižšej sadzbe DPH na základné životné a zdravotnícke potreby tvrdením, že znížená sadzba umožní zbohatnúť obchodníkom.

Náš problém deficitného rozpočtového hospodárenia je  v nedosahovaní predpokladaných daňových príjmov a vysokej korupcie pri čerpaní  rozpočtových výdavkov. Reformou dane  z príjmov právnických osôb v roku 2003 sme sa vzdali možnosti, aby sa aj podnikateľská sféra podieľala na financovaní výskumu a vývoja, na výchove odborného dorastu, na vzdelávaní zamestnancov, na spolufinancovaní infraštruktúrnych, sociálnych a enviromentálnych projektov. Ekonomicky vyspelým krajinám nevadí ich relatívne zložitý daňový základ pre daň z príjmov právnických osôb, pretože jeho ekonomické prínosy prevažujú. Vadí im však náš daňový dumping v kontexte s využívaním  zdrojov z rozpočtu EÚ, do ktorého prispievajú nemalými odvodmi.

Reformátori zjednodušujúci daňovú sústavu na rozdiel od ekonomicky vyspelých štátov neodôvodnene zúžili pôsobenie daní iba na fiškálny účel - zabezpečiť príjmy štátneho rozpočtu. Ekonomicky neodôvodnene (vraj v záujme zjednodušenia daňového systému) vylúčili z daňového mechanizmu jeho národohospodárske, enviromentálne a výchovno-sociálne pôsobenie. Dnes sa hrozia pripravovanej harmonizácie daňového základu dane z príjmov v rámci krajín EÚ. Boja sa pozrieť do zrkadla pravdy, ktoré im ukáže, ako ekonomicky vyspelé krajiny EÚ práve cez daňový základ dane z príjmov stimulujú účasť zdrojov podnikateľskej sféry na financovaní významných rozvojových a celospoločenských potrieb. Aj tu sú nami nevyužívané zdroje na ďalší rast vzdelanosti, zamestnanosti a znižovanie ekonomicko-sociálnych rozdielov medzi regiónmi.


Schodkové hospodárenie, rast zadlženosti

Slovenská republika od svojho vzniku v roku 1993 sústavne hospodári so schodkovým verejným rozpočtom.  Jej konsolidovaný štátny dlh  dosahoval  v mld. eur  (v mld. Sk ):


Rok                                               1993                                           2010           
Dlh v mld. eur/mld. Sk          3 858/116 226                        28 998/ 813 341
HDP mld. eur/mld.Sk            13 655/411 370                          65 906/ 1 985 484
Podiel dlhu/HDP                   28,3 %                                      41,0 %

Slovenská republika pri svojom vzniku zdedila dlh pozostávajúci z rozdelenia štátnych finančných pasív bývalej Českej a Slovenskej federatívnej republiky, prevzatím záväzkov štátnej povahy Československej obchodnej banky a z realizácie rámcových dohôd o delení majetku ČSFR.  

Uplynulé obdobie charakterizuje disproporčný vývoj v raste výkonnosti hospodárstva (zhruba päťnásobný)  v porovnaní s vysokým až sedem a pol násobným rastom zadlženosti Slovenska. V prepočte na obyvateľa vzrástlo zadlženie v uvedenom období o takmer 130 tis. Sk, a to pri takmer 700 mld. Sk sprivatizovaného majetku! Najvyšší podiel dlhu na HDP bol v roku 2000 (50,3%), kedy prišlo k nákladnému ozdraveniu bánk (jednorazový zhoršujúci vplyv 160 mld. Sk) a v roku 2010, kde aj vplyvom globálnej hospodárskej krízy dosiahol 41-percentý podiel.

Hlavnou príčinou rastu zadlžovania Slovenska je neprofesionálne spravovanie aktív štátu a hospodárenie s nimi (neodborníkmi odôvodňované konštatovaním, že štát je zlý vlastník). Ďalej, neodborné a často korupčné rozhodovanie o verejných výdavkoch (najmä v oblasti verejného obstarávania). Uvoľnená rozpočtová, finančná, najmä daňová disciplína (stačí sa pozrieť napríklad do rozpočtovej kapitoly MF SR, koľko je v nej už dlhodobo pôsobiacich pijavíc typu hayekovcov, prednášateľov rôznych s. r. o. zarábajúcich denne aj 2 700 eur za deň).

Ďalej neprofesionálne, odborným poznaním nepodložené riadenie verejných financií. Prejavuje sa najmä vo formovaní fiškálnych nástrojov, ktoré nemajú šancu, stať sa katalyzátorom ekonomického vývoja. Vyžívanie sa v makroekonomických analýzach pred prácou s konkrétnymi rozpočtovými kategóriami. Nevyužívanie národohospodárskej, vedomostnej, sociálnej a enviromentálnej dimenzie  daňového a odvodového systému.  Nedostatočné využívanie systému programového rozpočtovania a systému štátnej pokladnice  napríklad pri vykonávaní kontroly ex ante, t. j. ešte pred použitím rozpočtových prostriedkov.  Nahradzovanie vedomostných a skúsenostných nedostatkov tzv. jednoduchými riešeniami. Chýbajú zdroje v rozpočte? Zvýšime dane, najmä tie, ktoré vstupujú do cien, základných životných potrieb občanov (čo tam po raste chudoby, zadlžovaní obyvateľstva, životnej úrovni podstatného počtu občanov). Slovenský občan si nanajvýš porepce a zohne chrbát. Dokedy?


Vraj dôchodková reforma

Pre tzv. reformátorov nie je problém naďalej za nevýhodných zmluvných podmienok privatizovať hodnoty, ktoré oni sami nevytvorili, ale predchádzajúce generácie. Nie je pre nich problém odignorovať medzigeneračnú solidaritu, denne prízvukovať občanom, najmä dôchodcom zlý demografický vývoj a vytvoriť doslova hlúpu dôchodkovú reformu, na ktorú nie sú zdroje.

Konsolidovať verejné financie a pritom odovzdať ich veľkú časť do rúk súkromných spoločností, a to aj za cenu vytvorenia trvalého vysokého deficitu v rozpočte Sociálnej poisťovne, je ekonomicky nezmysel. Prečo? Pri deficitnom rozpočtovom hospodárení Sociálnej poisťovne štát je povinný kryť nedostatok jej zdrojov zo štátneho rozpočtu. Zjednodušene povedané sporenie v II. pilieri  je v tomto kontexte založené takmer výlučne na rozpočtovom deficite! Ajhľa konsolidácia verejných financií!

Bolo by nezodpovedné abstrahovať od nepriaznivého demografického vývoja. Riešenie však treba hľadať v spoločenskom konsenze predovšetkým cez zásadné úpravy priebežného piliera v kontexte vytváraných zdrojov krytia a majetku štátu. Podporiť predovšetkým dobrovoľné doplnkové dôchodkové sporenie ( najmä cez daňový základ dane z príjmov fyzických osôb). Experimentálne - na báze dobrovoľnosti, overiť kapitalizačný pilier so začiatočnou sadzbou odvodu poistného v úrovni, ktorá nebude vytvárať deficit v hospodárení Sociálnej poisťovne, čo súčasne umožní znižovať podiel rozpočtového deficitu na HDP.

Celospoločenským konsenzom novo riešiť (nie za každú cenu zjednodušovať!) odvodový systém poistného. Uvedomiť si, že zavedením tzv. superhrubej mzdy vznikajú vážne riziká. Jedným z najväčších rizík je, že na to doplatí stredná príjmová skupina, živnostníci a  zamestnanci s nižšími príjmami, ako je priemerná mzda za hospodárstvo. Zavedením superhrubej mzdy osud zamestnancov bude úplne v rukách zamestnávateľov. Jedinou ich ochranou budú štrajky za vyššie mzdy s trvalým rizikom vzniku sociálnych  pnutí.

Prejavom nemorálnosti politikov a štátnikov a úbohosti myslenia ich prisluhovačov je vytvárať z dôchodcov vrstvu, ktorú treba živiť a ktorej treba ešte viac ubrať, či už priamo alebo nepriamo z dôchodkov. Dôchodcovia si na svoje skromné dôchodky dávno zarobili.  Vytvorili toľko hodnôt, že  pri ich zodpovednom spravovaní nemôže byť pre žiadnu vládu problém nedostatku zdrojov na starobné dôchodky.


Politik, štátnik, občan  

Obsah pojmu „demokracia“ sa pre niektorých neoliberálne, jednostranne orientovaných politikov a štátnikov stáva synonymom ich verejne prezentovaného nadradeného chovania sa voči občanom, voči politickému protivníkovi. Racionálne uvažujúceho občana priam uráža verejne prezentovaná reformátorská neomylnosť vychádzajúca z morálnej aj vedomostnej plytkosti jej realizátorov.

Dobrý ekonóm nenavrhuje  reformy a protikrízové balíčky iba na úkor sociálne slabších. Uvažuje a radí sa so skutočnými odborníkmi, ako systémovo reformovať tú ktorú oblasť, ako rozložiť ťarchu dôsledkov reformy na všetky subjekty spoločnosti. Riešenia cez zvyšovanie DPH a spotrebné dane, t. j. cez ceny tovarov a služieb sú skôr prejavom úbohosti ekonomického myslenia a charakteru. 

Je veľmi jednoduché zamieňať si starostlivosť o správu majetku štátu a jeho zhodnocovanie iba s jeho privatizáciou. Na to netreba extra vedomosti. Stačí len drzosť a arogancia spravidla tých, ktorí sa o vytvorenie tohto majetku nezaslúžili, ktorí jednostranne absolutizujú súkromné vlastníctvo a pôsobenie trhu. Tých, ktorí neodbornými pravidlami vytvárajú podmienky pre laxnú starostlivosť o majetok štátu, pre vyhýbanie sa daňovým a odvodovým povinnostiam, pre korupciu, pre fungovanie rozsiahlej šedej a čiernej ekonomiky.

„Politická služba“ nemôže byť priestorom pre vlastné obohacovanie sa. Takto získané bohatstvo, a to nielen na Slovensku je zaplatené chudobou značnej časti ľudstva, občanov. Vedie k polarizácii spoločnosti, k sociálnym konfliktom.

Skutočná demokracia nemôže existovať bez morálky, bez  najvyššej miery sebadisciplíny každého občana, politika, štátnika, celej spoločnosti. Obohacovanie sa formou špekulácií s majetkom štátu a verejnými financiami plodí chudobu a zapríčiňuje jej rast. Zastávam názor, že morálne vyspelý človek sa vie morálne správať aj vtedy, keď mu to zákon neprikazuje.

Autor je členom odborného kolégia Inštitútu ASA.

Je jedným z tvorcov publikácií z rokov 1990 a 1991: Štefan Dolák a Jozef Troják Od deficitu k prebytku, od izolácie ku konvertibilite a Osudy ekonomiky po revolúcii. Mnohé z myšlienok koncentrovane zhrnuté do Vademeca ekonóma ani s odstupom času nestratili na aktuálnosti. Naopak, pri ich aplikovaní  sme sa mohli vyhnúť mnohým chybám a omylom, ktoré oslabujú skutočnú hodnotovú orientáciu Slovenska zakotvenú v Ústave SR.

Foto: kozsr.sk