Medicína čelí nástrahám biznisu a nových slobôd

Keby moderná medicína nepredstavovala pokrok a prínos pre kvalitu života, nikdy by farmaceutické firmy nedosiahli svoj dnešný vplyv. Prísľub zdravia je síce výborný tovar a predáva sa výborne, dopracovať sa však medzi päť najvplyvnejších priemyselných odvetví na svete sa nedá len marketingom a reklamou.

Samodiagnóza – spôsob ako poškodiť svoje zdravie

Keby si objektívny úsudok o potrebe toho-ktorého lieku či očkovania vedel spraviť každý sám, nebolo by potrebné na štúdium medicíny šesť rokov a nepatrila by k najťažším študijným odborom vôbec. Už teraz sa lekári sťažujú na problém samodiagnózy. Pacienti nabrífovaní z internetových článkov často krát nedodržiavajú stanovenú liečbu a poškodzujú tým svoje zdravie. Dokonca často aj v prípade závažných chorôb. Nevedno koľko pacientov sa už zachránilo pred nežiaducimi účinkami liekov, tým že si podrobne prečítali príbalový leták, ale tých, ktorí zmarili liečbu svojej choroby preto, že ich odradili možné nežiaduce účinky, nájde určite každý z nás v svojom okolí požehnane.

Kampane útočiace všeobecne proti očkovaniam, či modernej medicíne všeobecne sú viac kontraproduktívne ako užitočné. Podobne ako knižky s dramatickými varovaniami o vedľajších účinkoch s následkami smrti. Iste, väčšina liekov, vrátane bežného Aspirinu či penicilínu môže spôsobiť smrť. Rovnako ju však môžu vyvolať arašidy, vajíčka či akákoľvek bežná potravina, pokiaľ je na ňu konzument alergický. Prakticky na každý liek môže niekoho organizmus reagovať extrémne. Úplne inak ako zvyšná populácia. Preto v každom príbalovom letáku k lieku je možné nájsť zoznam možných vedľajších účinkov, ktoré pravdepodobne väčšinu užívateľov obídu, ale vyskytnúť sa môžu. Lieky, ktoré prichádzajú na trh, síce nie sú vždy stopercentne bezpečné, v drvivej väčšine prípadov však benefity prevyšujú možné riziká.

Sloboda v medicíne ad absurdum

Štatistika hovorí, že úžitok, ktorý bude mať pacient, je väčší ako riziko, že ho postihne nejaký závažný nežiaduci účinok. Nenadarmo sa hovorí, že liek, ktorý nemá žiadne vedľajšie účinky, nemá pravdepodobne žiadne účinky. Mnoho liekov bolo vyvinutých tak, že vyvíjaná molekula mala pôvodne slúžiť na niečo úplne iné. Ukázalo sa však, že má aj iné pozitívne účinky než tie, ktoré boli pôvodne zamýšľané. A tak sa stáva, že z lieku na schizofréniu sa stal preparátom na chudnutie, či z lieku na kardiovaskulárny systém známa modrá Viagra. Prakticky každý liek ovplyvňuje aj niečo iné. Človek, ktorý medicínu študoval na wikipédii, pravdepodobne bude len ťažko schopný posúdiť, kedy je prínos väčší ako riziko.

Podobne je to aj v prípade očkovania. Správna otázka nestojí či očkovať. To, že z Európy zmizli mnohé smrteľné choroby, na ktoré ešte sto rokov dozadu umierali celé rodiny, svedčí o jeho opodstatnenosti. Otázka je, ktoré choroby sú natoľko závažné, aby sa s nimi normálny organizmus nevysporiadal aj sám, a teda očkovanie je zbytočné (s výnimkou zvláštnych rizikových skupín).

Informácie by nemali byť výsadou kongresovej turistiky

Heslá o vzdaní sa slobody za pocit bezpečia by v tomto prípade mali byť nahradené skôr kampaňami požadujúcimi dôslednú kontrolu vzdelávania na lekárskych fakultách, prípadne kampaňami za dôstojné podmienky v zdravotníctve. Dôležité je, aby sa lekári naozaj mohli o použití liečebných postupov rozhodovať len na základe vlastného (kvalitným vzdelaním podloženého) úsudku a nie na základe súťaže farmaceutických firiem o lepší zájazd. Žiaľ, v praxi si mnohí lekári za svoj oficiálny plat často krát podobnú dovolenku dovoliť nemôžu.

Nekonečná ľudská chamtivosť zohráva rolu ako na strane lekárov, tak aj na strane firiem. To je dôvodom na hľadanie systému efektívnej kontroly, ktorý nezväzuje lekárovi ruky a nebráni mu pracovať podľa vlastného úsudku. Nie z každého lekára bude Dr. House realizujúci zázraky na počkanie. Napriek tomu je však vo všeobecnosti šanca na správne rozhodnutie je stále vyššia u lekára ako u pacienta, ktorý sa rozhoduje na základe internetového samoštúdia.

To, že sa zvýšila priemerná dĺžka života a to, že zo sveta zmizli mnohé epidemické choroby či znížila detská úmrtnosť, nasvedčuje tomu, že moderná medicína nie je úplné strieľanie mimo cieľa. Je potrebné sa preto sústrediť skôr na korekciu chýb systému, prípadne snažiť sa o rôzne návraty k tradíciám. Istou možnosťou je aj prepojenie s rôznymi tradičnými medicínskymi systémami ako ayjurveda či homeopatia.  Je to určite rozumnejšie ako zrovnať systém so zemou bez toho, aby sme tušili čím ho nahradíme.