Euro: Prečo SaS nevonia Miklošov "úspech"

Stručne sa vráťme na začiatok. Tlačovka I. Mikloša nasledovala po porade európskych ministrov financií, ktorí sa dohodli na novom trvalom záchrannom mechanizme pre krajiny eurozóny, ktoré sa dostanú do problémov, ako nedávno Grécko, Írsko, či najnovšie Portugalsko. Slovenský minister sa pridal k estónskemu návrhu na určenie podielov, akými budú jednotlivé krajiny menovej únie do nového fondu prispievať. Podľa neho sa znížila dôležitosť počtu obyvateľov a zvýraznila sila ekonomiky, čím sa náš podiel znížil z 0,991 na 0,824 percenta.

Vďaka tomu by sme mali ušetriť priamo 133 miliónov € a nepriamo (podľa prepočtov ekonomického denníka HN) cca 800 miliónov €. Potiaľto to vyzerá ako obrovský úspech. Hovorca premiérky Radičovej to označil za „dôkaz, že aj malé krajiny môžu na európskej úrovni presadiť dôležité rozhodnutia a bojovať za svoje záujmy.“ Avšak, ako to už býva, skutočnosť je dosť výrazne iná.
 

Namiesto záruk musíme dať hotovosť...

Nie, žeby malé krajiny v EÚ nemohli bojovať za svoje záujmy, ale vybojujú ich iba vtedy, ak im to veľké krajiny dovolia. Čiže, ak to nie je v rozpore so záujmami veľkých krajín. Aj v tomto prípade sme síce presadili jednu požiadavky, ale za cenu ústupku v inej. A nejde o žiadnu maličkosť.

Pôvodne totiž nový finančný mechanizmus nemal disponovať priamo peniazmi. Pôvodná predstava bola taká, že pôjde len o systém záruk. Krajina v problémoch si požičia peniaze, za ktoré by prostredníctvom „eurovalu“ ručili ostatné krajiny eurozóny. „Hotovosť“ by potrebovali až v momente, keby problémová krajina nebola schopná plniť si ručené záväzky. Tento mechanizmus poznáme aj z národnej úrovne – pôžičky so štátnou zárukou. Ich výhodou je, že štát považuje každá banka za takmer bezrizikového dlžníka, takže pôžičky (pre podnikateľské subjekty) so štátnou zárukou bývajú lacnejšie než bez nej. Práve tak to malo byť aj pri „eurovale“ – problémová krajina by sa dostala k lacnejším úverom bez toho, aby na to neproblémová musela uvoľniť vlastné peniaze. Mechanizmus by fungoval a členské krajiny eurozóny v dobrej kondícii by to nemuselo stáť nič.

Lenže táto idylka dnes už neplatí. I. Mikloš totiž musel na oplátku za zníženie podielu súhlasiť s „napumpovaním“ nového mechanizmu hotovými peniazmi. Už nebude stačiť naše „dobré slovo“ (záruky), do „eurovalu“ musíme vložiť konkrétne peniaze. Časť hneď, časť neskôr –pôjde o približne 700 mil. €.


...ktorú si musíme požičať aj s úrokmi

„Euroval“ začne fungovať, až keď účasť jednotlivých krajín na ňom schvália národné parlamenty. SaS včera oznámila, že s Miklošovým návrhom nesúhlasí. Ak bude naozaj proti, opozícii stačí hlasovanie ignorovať a vládna koalícia bude mať veľký problém.  V každej normálnej krajine s fundovanými novinármi by ho však I. Mikloš musel mať už na tlačovke a vôbec by v médiách nemohla vyznieť tak falošne víťazne. Miklošov úspech má totiž dva zásadné problémy.

Najdôležitejším je, že v skutočnosti oproti pôvodnému návrhu – za súhlas s ktorým Radičovej vicepremiér tvrdo kritizoval, ba až zosmiešňoval svojho predchodcu i bývalého premiéra - neušetril Slovensku žiadne peniaze. Naopak, je pravdepodobné, že v konečnom dôsledku nás dohodnutý model bude stáť viac, ako východiskový. Kameň úrazu je práve v nahradení záruk hotovými peniazmi. Slovensko totiž trištvrte miliardy eur nikde odložených nemá. Takže, zatiaľ čo pri zárukách by naozaj stačilo na fungovanie „eurovalu“ naše „dobré slovo“, teraz budeme musieť do záchranného mechanizmu vložiť priamo peniaze.

Takže peňazí budeme v skutočnosti potrebovať viac, a nie menej, než keby platil spôsob, s ktorým kedysi súhlasil Ján Počiatek. A Slovensko tie peniaze nemá (preto presadzoval J. Počiatek systém záruk), takže si ich bude musieť požičať. Samozrejme, nebude to zadarmo.

Šéf finančného výboru parlamentu i poslaneckého klubu SaS tvrdí, že približne za pár rokov zaplatíme na úrokoch za tie požičané peniaze pre „euroval“ toľko, koľko sme vraj vďaka hrdinskému boju Ivana Mikloša v Bruseli mali ušetriť. A keďže ich za ten čas určite nesplatíme, potom už úroky budú znamenať náklady navyše. O ušetrení, ako to tvrdí minister Mikloš, teda nemôže byť ani reči. Naopak, jeho „úspech“ nás bude stáť podľa všetkého viac, ako Počiatkov.


Vysoký účet za politikárčenie

Okrem toho znížený podiel nemáme na veky, ale na 12 rokov od vstupu do eurozóny. Potom sa prepočet podielov „vráti“ na pôvodné hodnoty. Takže budeme musieť do „eurovalu“ doložiť ďalšie peniaze v hotovosti. A aj tie si budeme musieť požičať. Za úroky, o ktorých sú finančníci presvedčení, že porastú s rastom ekonomiky. Celkovo by mal mať „euroval“ k dispozícii až 500 miliárd €!

Ministra Mikloša môže za samotný súhlas so záchranným finančným mechanizmom a jeho konštrukciou kritizovať len hlupák. Ale kritiky, ba až zavrhnutia hodný je spôsob, akým klame občanov Slovenska, len aby to mohol „predať“ ako svoj úspech a politicky to využiť proti opozícii. A nejde o to, že by to „smeráci“ na jeho mieste urobili inak -  čestnejšie a transparentnejšie. Ťažko, lebo toto je vec politického marketingu, ktorému dobre rozumejú aj v Smere.

Zavrhnutia hodné je to preto, lebo, keď sa R. Fico či J. Počiatek zachovali štátnicky, stali sa terčom neobyčajne populistických propagandistických útokov, ktoré nemali s vecnou kritikou nič spoločné. A ani to by nebol problém, keby nešlo o tak dôležitú vec, akou je úsilie o stabilitu eurozóny. „Euroval“ nesmie motivovať hazardérskych politikov, ktorí budú nezodpovednou rozpočtovou politikou ohrozovať stabilitu eura. Preto musí byť sprevádzaný inými systémovými opatreniami. Ale je jasné, že to nestačí najmä preto, lebo efekt systémových opatrení nie je nikdy okamžitý. A minulý rok ukázal, že eurozóna potrebuje mať k dispozícii aj okamžitú záchrannú brzdu.

Samozrejme, úplne inou témou je, že v hospodárskej politike európskych vlád nebadať skutočne systémové zmeny, vyplývajúce z evidentného zlyhania neoliberálneho modelu. Ale v prípade „eurovalu“ predviedol Ivan Mikloš jedno zo svojich majstrovských iluzionistických predstavení.  Mastný účet zaň však budú platiť daňoví poplatníci.

Autor je ekonomický novinár

Foto: Minister financií SR Ivan Mikloš
Autor foto: SITA/Ľudivít Vaniher

Ilustračné foto: 1suisse