Internetové voľby - marketingový nezmysel
Vyzerá to tak, že ani v tomto prípade netreba pochybovať o prvotnom dobrom úmysle. Túto stranu vytvorili ľudia doslova žijúci vo virtuálnom kyberpriestore. Sú hlboko presvedčení, že v ňom môžu robiť a prežiť skutočne všetko. Cez internet oznamujú, vyjadrujú svoje postoje či city, komunikujú s celým svetom. A pohybovať sa v skutočnej realite im robí ťažko prekonateľné problémy.
Ani tajné, ani slobodné
Ich rozmýšľanie je z tohto hľadiska veľmi jednoduché. Ak môžu toto všetko robiť cez internet, ak môžu toto všetko vykonávať, prežívať a zažívať s celým svetom bez toho, aby opustili svoj pracovný stôl, prečo by nemohli takto aj voliť? Tento problém má dve dimenzie. Prvú by som nazval technicko-právnu. Predpokladám, že bude tvoriť kľúčovú prekážku pre zavedenie „volieb cez internet“, hoci oveľa dôležitejšia je tá druhá.
Predovšetkým, elektronické voľby a voľby „cez internet“ majú len málo spoločného. V prípade el. volieb ide o maximálnu digitalizáciu „klasických“ procesov a úkonov pri voľbách. Takže namiesto urny sú elektronické terminály, namiesto lístkov čipové karty, namiesto zratúvania členmi komisie, vyhodnocovanie hlasovania automatickým systémom. Ale stále platí, že občan musí prísť do volebnej miestnosti, kde na regulárnosť dohliada volebná komisia. Pri voľbách „cez internet“ je predstava taká, že človek sa prihlási do systému z akéhokoľvek počítača, čiže napr. z domu alebo internetovej kaviarne, nejakým spôsobom sa identifikuje a „zaškrtne“ príslušnú stranu a jej 4 kandidátov.
Kľúčový problém spočíva v tom, že tento spôsob nezaručuje tajnosť a slobodu voľby. Prísť do volebnej miestnosti a ísť za plentu (pod dohľadom volebnej komisie, zloženej zo všetkých kandidujúcich subjektov) – to je spôsob, ktorý zaručuje, že človeka bezprostredne pri voľbe nikto neovplyvňuje, nikto naňho nevyvíja nátlak. Ak by ľudia mali voliť na anonymnom mieste, nikto nemôže zaručiť, že v tej chvíli niekto vedľa nich nestojí a nekontroluje, ktoré klávesy stláčajú.
Okrem toho je tu aj problém identifikácie. Dnes dostanete volebné lístky, len ak sa preukážete občianskym preukazom. Terminál vo volebnej miestnosti umožňuje identifikáciu čipovou kartou, dokonca aj nejakým biometrickým znakom (napr. odtlačok prstov). Ako by sme sa však identifikovali pri „voľbe cez internet“? Budeme musieť mať doma špeciálnu čítačku čipovej karty, či dokonca biometrických znakov? Lenže to by bolo také drahé, že to nezaplatia ani ľudia, ani štát. Alebo sa vari spoľahneme na obyčajný PIN, ktorý od nás môže ktokoľvek získať napr. pod hrozbou násilia, či vydieraním? To vari nie.
Voľby ako nezáväzná webová anketa
Už len z týchto faktov je zrejmé, že voľby „cez internet“ sú hlúposť. Nikto by pri nich nemohol zaručiť slobodu a tajnosť voľby a tú naša ústava požaduje. Práve preto takýto spôsob volieb nikde neexistuje. Aj pri elektronických voľbách (e-Vote) treba zájsť do volebnej miestnosti. Ušetria však papier na zoznamy voličov a volebné lístky, ktoré sú v elektronickej podobe. Hlasy spočítava elektronický systém, nie ľudia, čo umožňuje vyhnúť sa omylom a podvodom. Navyše je všetko oveľa rýchlejšie a lacnejšie. Elektronické voľby teda majú budúcnosť, ale volebné miestnosti pri nich nezaniknú.
A to je dobre aj z iného hľadiska. Na voľbách sa zúčastňujú aj ľudia, ktorí majú o politiku minimálny záujem – celé 4 roky ju takmer nesledujú, vôbec nepoznajú volebné programy strán, ani skutočné konanie ich predstaviteľov. Zaujme maximálne volebná (čiže reklamná) kampaň, motivuje ich jeden jediný moment a kvôli tomu sú ochotní sa v „Deň D“ obliecť a prejsť 500 či 1000 metrov do volebnej miestnosti. Ale aký záujem o politiku má človek, pre ktorého je problémom ešte aj toto minimum? Ako (často) ju sleduje a ako jej rozumie?
Odpovede na tieto otázky sú jasné. Takému človeku je politika v skutočnosti úplne ukradnutá. A akou serióznosťou by teda takýto človek volil, ak by to mohol urobiť „cez internet“? Je zrejmé, že so žiadnou. V skutočnosti by urobil niečo, čomu by neprikladal žiadnu váhu, bolo by to preňho ešte menej dôležitejšie, ako internetový nákup. Čosi ako kliknutie v nezáväznej anonymnej ankete: Súhlasíte s vylúčením I. Matoviča z klubu SaS? Kliknite „áno“, kliknite „nie“ – je to jedno, váš hlas aj tak nič nezmení, nemá žiadny význam. Je to len virtuálna hra, zábava.
Žijúcich v zahraničí je najľahšie oklamať
A v tomto tkvie skutočné nebezpečenstvo „volieb cez internet“. Ľuďom, ktorým parlamentné voľby nestoja ani za tých 700 krokov, na tom, komu dajú svoj hlas, vlastne vôbec nezáleží. Sú to najľahšie manipulovateľní ľudia, ktorí politiku sledujú len okrajovo, nezamýšľajú sa nad ničím, sú len konzumentmi a navyše berú (aj) politiku (podobne ako celý svoj život) len ako zábavnú hru, dobrý žúr. Presne toto sú voliči SaS. Samozrejme, že prevažne tí najmladší, ktorých ešte život nenúti do bohvieako zodpovedných rozhodnutí. A že časom dospejú, nie je žiadny problém –konzumný životný štýl súčasnej kapitalistickej spoločnosti zaručuje, že „noví mladí“ budú rovnakí. „Voľby cez internet“ by sa tak mohli stať permanentnou zárukou 10% hlasov.
Pre stranu, ako je SaS, majú „voľby cez internet“ ešte ďalšiu výhodu. Umožňujú voliť aj ľuďom žijúcim v zahraničí, dokonca aj dlhodobo. Sú to veľmi „výhodní“ voliči. Jednak im netreba skladať účtu – keďže tu nežijú, neplnenie predvolebných sľubov nemôžu pocítiť na vlastnej koži. Pokojne zdvíhajte dane a poplatky, rušte železničné spoje, zdražujte školy či energie – tí, ktorí tu nežijú to negatívne necítia. A keďže čerpajú informácie o domovine najmä z internetu, poľahky ich cez Facebook a vlastný web presvedčíte, že robíte len to, čo ste sľúbili, ba i navyše. A ak náhodou nie, na vine je niekto iný.
Veľká reklamná hra
Internetové voľby sú určené vyslovene pre ľudí, ktorí vnímajú politiku ako čosi, čo sa odohráva mimo nich. Maximálne tak ako interaktívnu počítačovú hru. Presun parlamentných volieb na internet len posilní toto ich vnímanie a oddelenie politiky od reálneho života. Títo ľudia by si pri „voľbe cez internet“ ešte menej uvedomovali vplyv politiky na ich každodenný život, takže by volili ešte „bezstarostnejšie“. A neuváženejšie. Čiže nezodpovednejšie.
Činy v „kyberpriestore“ sa neberú vážne, sú vnímané len „akože“, preto sa v ňom dejú veci, ktoré sa v reálnom živote stávajú oveľa ťažšie, alebo vôbec nie. Príkladom je nadviazanie kontaktu a komunikácia s neznámym. Cez Facebook či Pokec sa dáte do spolku s hocikým, čo v skutočnosti na ulici, na zastávke autobusu či vo vlaku nikdy neurobíte. Človek má totiž pocit, že to nie je naozaj, že internet mu poskytuje dostatočný odstup a chráni ho pred prípadnými dôsledkami činov, nad ktorými si preto netreba až tak veľmi lámať hlavu. Presne tak by to bolo aj pri „voľbách cez internet“. „Bóže, veď už klikni, máš to v paži...“
Vskutku nečudo, že s týmto programom prichádza SaS. Strana, ktorá potrebuje presne takýchto voličov. Bez pocitu zodpovednosti, bez záujmu o dôsledky, bez (reálneho) uvažovania a rozmýšľania. Strana, ktorá má špeciálneho podpredsedu pre marketing. Nie pre sociálnu politiku, nie pre kultúru, pre mládež či pre regióny, alebo dokonca pre programové (ideové) otázky. Pre marketing, lebo reklama je to najdôležitejšie na jej „politike“.
„Voľby cez internet“ by dokonali premenu politiky na veľkú reklamnú hru, v ktorej by definitívne rozhodovala už len šikovnosť marketérov. Pre SaS ideálny stav.
Autor je politológ a poslanec NR SR za Smer-SD
Ilustračné foto: Electronic Frontier Fundation, Joe Hall a Andrij Bulba
Reagujte na článok
Komentáre
Upozorňuje nás totiž na fakt, ktorý človek ľahko prehliadne:
Hlasovať sme už technicky cez internet pripravení. Horšie to je s tým, že či to našinec zvládne psychicky a hlavne morálne.
Ja by som "saskárom" nechal aspoň prvenstvo v tom, že prakticky nám predviedli aj pri tajnej voľbe generálneho prokurátora, v čom je morálny a psychický probllém "nezávislého hlasovania".
Že tak ako tam v prípade odfotenia si hlasovania či svedčenia si, vzájomnej kontroly hlasovania, ani v prípade internetového hlasovania zatiaľ vôbec nie je riešená podstatná otázka:
Ako zabezpečiť, že hlasovanie jedinca nebude kontrolovateľné povedzme niekým iným ktorý stojí vedľa a nepozoruje, alebo že nebude ovplyvnené práve tým, že niekto bude ohrozený alebo "motivovaný" hlasovať tak, ako to niekoho záujem požaduje.
Týmto prvenstvom praktického dôkazu nám "saskári" dokázali, že i keď technicky už asi sme schopní zorganizovať takéto elektronické hlasovanie, vôbec by nebolo objektívne, pretože chýbbajú psychické a morálne brzdy pred zneužitím hlasovania.
Asi nenadarmo sú rôzne historické procedúry a postupy v ľudskom živote tak dodržiavané do dnešných dní, i keď sa zdá, že "v modernej dobe" sú zastaralé a časovo i nákladovo neefektívne.
Povedzme svatba:
Prečo také tirády, slávnosť, svedkovia, hudba, pohostenie príbuzných z oboch strán, prstienky, kytica, nezabudnuteľné priestory, dokument podpísaný cirkevnou či štátnou mocou, načo to všetko, keď sa dvaja ľúbia?
A možno iba preto, aby morálne nebolo možné iba povedať "nechcem ťa" a opustiť manžela/manželku len tak. Preto je manželstvo inštitúcia historickej procedúry, pretože dnes je "technicky" možné sa rozísť tisícami spôsobov, ale rozvod je záležitosťou práva a morálky pred príbuznými, rodičmi, deťmi, kamarátmi.
Aj psychologicky nie je z takej svatobnej procedúry možné iba tak odskočiť.
To všetko je múdre zabezpečenie generácií pred nami, aby sa z manželstva nestal iba zábavný akt, ktorý sa dá technicky ľahko zrušiť.
No a teraz to porovnajme s voľbami do zastupiteľného zboru, s voľbami prezidenta, atď.
Takisto sa tu musia použiť generáciami zaužívané postupy, aby sa zabránilo práve tomu, že technicky síce možno ľahko voľbu urskutočniť, ale morálne a psychicky by mal každý brať túto voľbu mimoriadne vážne, pretože voľbou vytvára niečo, čo sa nedá na druhý deň zrušiť či ignorovať.
Práve preto asi voľby prebiehajú tak inšititucionálne a sú spojené s takými "neefektívnymi postupmi" ako navrhnutie kandidátov, predstsvovanie ich myšlienok a programov, samotná voľba, na ktorú má občan vždy písomné oprávnenie, volebná miestnosť, imtimita voľby rozhodovaním sa utajene za plentou, atď.
Je to procedúra, ktorá zastaví a vytvorí určité brzdy, aby človek trochu premýšľal, urobil vážne rozhodnutie a minimálne "to nemal v paži".
Takže: i keď je technicky možné hlasovať cez internet, dúfam, že tradičný postup volieb bude zachovaný rovnako dôstojne, ako sú dôstojné svatby, pohreby a podobné ľudské seriózne udalosti.
Niekoľkokrát som v Estónsku bol a poznám tamojšie reálie, takže mi môj kamarád stamodtiaľ odpustí, ak prezradím nelichotivú skutočnosť, že z vyše jeden a pol miliónového obyvateľstva Estónskej republiky je asi päťstotisíc etnických Rusov ( historicky sa to tak usporiadalo počas ZSSR a ešte predtým od čias cárskeho Ruska) a ak títo nevedia preukázať nejaký príbuzenský pôvod alebo sobáš, tak dodnes nie sú plnoprávnymi občanmi, musia vedieť estónsky jazyk a aj pri voľbách, akokoľvek demokratických, boli doslova občianske problémy medzi etnickými Rusmi a Estóncami.
Internetové voľby teda technicky umožňovali voliť vo voľbách, ale morálne predovšetkým bolo možné voliť i Estóncom spoza hraníc ( najmä v Kanade a USA žije veľa Estóncov), takže Rusi žijúci v Estónsku si moc "nevrzli".
Čo myslíte, prečo sa orbán tak snaží vytvoriť v Európe politický národ občianstvom pre Maďarov žijúcich v zahraničí? Morálka nabok, psychika nabok, technicky bez škrupúľ zvládne demokraciu klikaním na internet. Chápete?
Jeden a pol milióna obyvateľov, plocha asi ako Východoslovenský kraj, morské pobrežie Baltského mora, historicky územie nemeckýchj križiakov a hanzovné mestá, ktoré sa stávali obeťou raz švédskej, raz ruskej imperiálnej politiky. Nemajú Cigánov - majú etnických Rusov. Neporovnávajme.
To tu už je raz napísané, lenže prečo by k. niečo aj čítal, keď je "technicky možné" napísať svoj názor a nenamáhať sa čítať diskusiu. To je aj nebezpečenstvo volieb cez internet - jednoducho nemyslím, ale kliknem, no čo už sa môže stať...