Začala sa druhá vlna európskej integrácie

Je čoraz viac očividné, že európski lídri sa rozhodli, že nastúpia cestu k väčšej integrácii. Určite sa tak rozhodli tí, ktorí vždy tvorili základný pilier EÚ – Nemci a Francúzi. Tí, ktorí na túto vlnu nenabehnú, opäť raz budú iba dobiehať. Slovensko muselo vo svojich dejinách viackrát iba dobiehať vyspelejšie štáty. Dnes môže konečne včas uchopiť svoju príležitosť a rozhodnúť sa – pre Európu. Je to jediný spôsob, ako spraviť Slovensko silnejším a úspešnejším.
Počet zobrazení: 1339
zastavy-EU-Europska unia-Francuzsko-fdecomite.jpg

Nespomínam tieto historické fakty náhodou. Tak ako v päťdesiatych rokoch len málokto veril, že projekt európskeho zbližovania bude jedným z najúspešnejších príbehov v európskych dejinách, tak isto dnes čoraz častejšie počuť hlasy skeptikov, ktorí spochybňujú projekt spoločnej európskej meny, ako aj celý projekt Európskej únie.


Nemecko a Francúzsko – smerom k väčšej spolupráci


Najlepšou odpoveďou na obavy euroskeptikov sú jasné signály od Nemecka a Francúzska, od dvoch štátov, ktoré pred takmer 60 rokmi rozbehli európsky projekt. Aj koncom roku 2010 tieto dva štáty potvrdili, že chcú prehlbovať svoju spoluprácu, či už v ekonomickej, politickej, sociálnej alebo bezpečnostnej oblasti. Akoby sme sa opäť vrátili do päťdesiatych rokov, kedy sa rozhodovalo o ďalšom osude Európy. Tí, ktorí vtedy zaspali, ľutovali. Naopak, tí, ktorí sa vydali európskou cestou, sú dnes najďalej. Dnes stojí otázka rovnako shakespearovsky, ako stála pri vzniku európskeho spoločenstva: byť alebo nebyť európsky?
 


Som presvedčený, že Európa je dnes svedkom akejsi druhej vlny integrácie, v ktorej opäť zohrávajú hlavnú úlohu Nemci a Francúzi. Ich odpoveď na ekonomické problémy, súvisiace s hospodárskou krízou, je jednozančná: krízu môže Európa poraziť iba spoločným úsilím. Je treba viac spolupráce, integrácie, harmonizácie. Európsky príbeh dnes očividne nabehol do druhej rozhodujúcej etapy a aj Slovensko si musí vybrať, či sa pridá medzi tých, ktorí chcú viac európskeho zbližovania, alebo sa oddá akémusi národnému utilitarizmu, ktorý v konečnom dôsledku môže znamenať poškodenie štátnych záujmov Slovenskej republiky.


Premárni Slovensko svoju šancu?

Žiaľ, nová slovenská vláda za niekoľko mesiacov, čo je pri moci, vyslala viacero signálov, ktoré v Európe mohli pochopiť len jediným spôsobom: Slovensku nezáleží na európskej solidarite (napr. populistické odmietnutie pôžičky Grécku), Slovensku nezáleží na európskej stabilite (napr. nezodpovedné blogy predsedu NR SR o pláne B voči euru). Slovensku takéto postoje v Európe veľmi poškodili a možno definitívne pochovali naše šance nabehnúť na trajektóriu silnej a sociálnej Európy.

Európa je dnes na rázcestí a je čoraz viac očividné, že európski lídri sa už rozhodli, že nastúpia cestu k väčšej integrácii. Možno sa tak nerozhodli politici v Maďarsku, ale celkom určite sa tak rozhodli tí, ktorí vždy tvorili základný pilier Európskej únie – Nemci a Francúzi. Sme svedkami historickej éry, o ktorej sa raz možno bude hovoriť ako o druhej vlne európskej integrácie. Tí, ktorí na túto vlnu nenabehnú, opäť raz budú iba dobiehať. Slovensko muselo vo svojich dejinách viackrát iba dobiehať vyspelejšie štáty. Dnes môže konečne včas uchopiť svoju príležitosť a rozhodnúť sa – pre Európu. Je to jediný spôsob, ako spraviť Slovensko silnejším a úspešnejším. Európa dnes potrebuje viac jednoty, viac sociálneho rozmeru, viac ekonomickej spolupráce. Práve toto môže priniesť druhá vlna.

Budeme pri tom? Alebo sa slovenská pravica rozhodne pre „maďarskú cestu“, o ktorej tak rada hovorí?

Autor je poslanec NR SR, podpredseda Smeru, bývalý predseda NR SR

Ilustračné foto: fdecomite

 

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
02. február 2011, 17:24
Paška nevie o čom píše. Keď sa dostane hovno na policu, myslí si že je lekvár.
Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
02. február 2011, 19:47
(?ktorí sa vydali európskou cestou?, ?byť alebo nebyť európsky?), to je ideologická interpretácia, priamo dokonca idúca proti hlbšej integrácii, pretože tým stavia Európu proti integrácii celého ľudstva, vytrháva ju z nej. Toto je objektívna tendencia celej civilizácie, takže to má máločo spoločné s nejakou európskou osobitosťou, výnimočnosťou. Keď sa príliš zdôrazňuje európskosť, tak pod integráciou sa myslí viac na jej výnimočnosť, ako integrácia do celosvetového hospodárstva, celosvetová deľba práce. Integrácia je hlavne ekonomická záležitosť, zefektívnenie materiálnych, energetických a informačných tokov. Väčšie celky sú vždy v tomto smere efektívnejšie, usporiadanejšie. Súvisí to s odstraňovaním nákladov na hranice, armády, bezpečnosť, duplicitný výskum, vývoj, odstraňovanie bariér deľby práce, výmeny produktov, ap. Stačí, keď sa pozrieme do prírody, touto cestou ide vývoj úspešných línií vývoja: od kvarku k protónom, k atómom, k molekulám, k makromolekulám, ku kryštálom, horninám, planétam. Od bunky k viacbunečným organizmom, k spoločenstvám viacbunečných organizmov. Od prvotnej ľudskej tlupy k rodu, ku kmeňu, k mestskému štátu, úniám mestských štátov, národnému štátu, úniám národných štátov, globálnej civilizácii.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
02. február 2011, 19:49
v jej kapitalistickom základe. A neviem, ak sa hovorí, byť alebo nebyť európsky, či sa nemyslí aj tento aspekt, byť kapitalistický. Kapitalizmus je spojený s úrovňou integrácie na báze národných štátov, národné štáty tvoria jeho historickú základňu, jeho subjektovo-priestorový rozmer a na hodnote národného štátu dnes preto aj tak dôsledne trvá. Aby nás nemýlilo, globálny kapitalizmus nie je globálnou civilizáciou, je postavený na princípe suverenity národných štátov, na princípe Myslieť národne, presadzovať národné záujmy globálne (typickým príkladom je presadzovanie národných záujmov USA po celom svete). Nie je preto prekvapením, že práve pravicové slovenské vládne zoskupenie podniká niektoré protiintegračné kroky, je to z hľadiska jeho podstaty logické. Dôsledná európska integrácia, ale aj komplexná globalizácia sa preto budú odohrávať až za hranicami kapitalizmu. Vyžaduje si to prekonať úroveň národných štátov, pritom to neznamená, že musia byť zlikvidované národné hodnoty, osobitosti, práve naopak, v rámci deľby práce sú naopak potrebné a vítané. Aj posledná globálna kríza bola spojená s nedostatočnou globálnou reguláciou finančných a hospodárskych inštitúcií a tokov, aj posledná kríza eura je spojená s polovičatosťou integračného procesu. Mena je síce európska, ale je založená nie na celoeurópskom hospodárení, rozpočte, ale na národných rozpočtoch. Tieto okruhy nie sú oddelené, ale ich vzťah je zdeformovaný. Zoberme si podobný vzťah v inej rovine, vzťah národného štátu a jeho miest, obcí. Je to podobné, ako by bola bývala národná mena Slovenska, koruna, založená na ekonomike a rozpočtoch slovenských miest. A napr. nesolventnosť Lučenca a zopár ďalších miest by ohrozila existenciu národnej meny. V tejto rovine však k niečomu takému nedôjde, pretože rozpočty miest a národný rozpočet sú oddelené, rôzne roviny hospodárenia. A podobný vzťah bude potrebné utvoriť aj na európskej rovine, alebo aj na globálnej rovine. Lavírovanie bude spôsobovať iba prehlbovanie krízy. Kto sa ?hlási do Európy?, mal by si objasniť, čo to vo svojej podstate znamená a nezastávať rozdvojené stanovisko.
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
03. február 2011, 09:02
keby "expredseda NRSR" nesplietal reči o európskej integrácii s rečami o "národno-štátnych záujmoch" s uštipačnou poznámkou na adresu Maďarska. Východiská strany, ktorú autor reprezentuje, sú zjavne nacionalistické (bola takou i vládna politika) a to sa s myšlienkou Únie sotva zlučuje.
Obrázok používateľa masmil@montisro.sk
Milan Mašcuch
04. február 2011, 09:28
sa podpísal ako autor článku, plným menom, Vy nie.
Obrázok používateľa masmil@montisro.sk
Milan Mašcuch
04. február 2011, 09:31
článok pozorne. Národno-štátne záujmy sa tam neobjavili. Obávam sa, že ste hodnotili článok podľa toho, kto ho napísal, nie čo napísal.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984