Perspektívy ľavicovej politiky
Dnes je zrejmejšie než predtým že imperatívy trhu nedovolia kapitalizmu prosperovať bez ochudobňovania ľudí a poškodzovania životného prostredia na celom svete. Deštruktívne dopady prevyšujú materiálne prínosy kapitálu. Preto treba hľadať alternatívu. V EÚ a USA neexistuje významné (široké) radikálne hnutie, ktoré by sa o takú alternatívu kapitalizmu usilovalo.
Hlavným problémom sociálnej demokracie z tohto pohľadu je, že nemôže byť hnutím, pretože nedokáže povzbudiť ľudí, aby sa s ňou masovo stotožnili tak vášnivo, ako kedysi. Bývalý líder ČSSD, expremiér ČR a niekdajší eurokomisár Vladimír Špidla na to reaguje výzvou, aby sa sociálna demokracia usilovať stať sa jadrom tohto (alternatívneho) hnutia.
V krátkodobej perspektíve to nie je možné, lebo ak sa aj na periférii objavujú alternatívy, je ťažké ich momentálne zovšeobecniť tak, aby sa stali masovými celosvetovými hnutiami. Príkladom je Latinská Amerika – to, čo sa tam deje nezasahuje USA a EÚ.
Ľavica, napriek konštatovanému hľadajúca alternatívu, by to mala robiť krok po kroku – prácou v praktickej politike. Je to nevďačná, čierna práca, ale iná cesta asi neexistuje. Ľavica dnes nedokáže dotiahnuť myšlienku radikálnej rovnosti do politickej realizačnej polohy, ktorá by sa dala použiť. Nemáme odpoveď na Huntingtonovú teóriu o strete civilizácii (pohľad na islam) – môžeme to odmietať, hovoriť vo všeobecnosti o rovnosti, ale nemáme odpoveď v rovine praktickej politiky.
Dlhodobý ľavicový program nemôže pritakávať kapitalistickej koncepcii rastu, musí odmietnuť koncepciu neoddeliteľného spojenia civilizačného pokroku a rozvoja s rastom. Nemožno odmietať pokrok, ale musí dostať inú dimenziu, nemôže byť postavený len na materiálnych zdrojoch. Nemáme koncepciu, akou bol socializmus, ale dopracovávať sa k alternatíve znamená nerobiť kompromisy s liberalizmom, od začiatku klásť neoliberálnemu (najmä ekonomickému) mysleniu odpor.
Ilustračné foto: William Murphy