Indíra Gándhiová: Bojovníčka proti chudobe a negramotnosti

Prvú premiérku najväčšej demokracie sveta často nesprávne pokrvne spájajú s Mahátmom Gándhím. Jej rodné priezvisko však bolo Nehrú a s Mahátmom ju spájali len jeho časté návštevy v rodičovskom dome. Jej otec a dedo totiž boli politikmi zasadzujúcimi sa za oslobodenie Indie spod koloniálnej nadvlády Anglicka. Nebolo teda ničím prekvapivým, že mladá Indíra sa už ako dvanásťročná postavila na čelo detskej politickej organizácie podporujúcej oslobodenie Indie. Po otcovom boku stála až do jeho smrti. Napriek tomu, že sa stala aj manželkou a matkou, so svojím mužom vlastne reálne takmer nežila. Pôsobila ako osobná asistentka svojho otca, chodila s ním na všetky cesty a po matkinej smrti sa k nemu opäť presťahovala a viedla aj jeho domácnosť. Že ho časom nasledovala aj v premiérskom kresle, nebolo prekvapením. 
 
Vzácna návšteva v Bratislave

Po strednej škole bola Indíra vyslaná na štúdium do Británie. Pokúšala sa o prijatie na Oxford, ale nespravila skúšky. Študovala na rôznych fakultách, ale nikdy nedosiahla akademický titul. 

Počas tohto obdobia sa zoznámila aj so svojím budúcim manželom, novinárom, ktorý jej dal meno Gándhí. V tomto čase začala sprevádzať otca na jeho európskych cestách, na ktorých sa stretával s významnými európskymi štátnikmi a snažil sa získať podporu pre myšlienku samostatnej Indie. V roku 1938 sa v Bratislave stretli aj s Vladimírom Clementisom v reštaurácii u Kerna (dnešný Le Mond), čo pripomína aj pamätná tabula na rohu tohto domu.

Indíra sa vrátila do vlasti v roku 1941 a zapojila sa do činnosti Indického hnutia za nezávislosť. Krátko nato sa vydala za Feroze Ghándiho a bola spolu s ním prvýkrát uväznená za podvratnú činnosť proti Angličanom.

Ako stará čarodejnica pričarovala potraviny

Po prvýkrát sa Indíra stala premiérkou najväčšej demokracie sveta 19. januára 1966. Po smrti vtedajšieho premiéra Shri Lal Bahadur Shastriho, ktorý nahradil v kresle premiéra jej otca, bola vybraná spomedzi členov kabinetu, aby viedla krajinu ďalej. Následne v roku 1967 svoje miesto na čele krajiny potvrdila, keď jej strana vyhrala oficiálne voľby.

Najväčším štátnym nepriateľom v tom čase boli nedostatok potravín a chudoba. Hlavnou výzvou v domácej politike boli stále sa opakujúce hladomory, najmä v rastúcich aglomeráciách. Plán, nazvaný Zelená revolúcia zaznamenal počas prvého funkčného obdobia Gándhiovej mimoriadne výrazné úspechy. Skladal sa z niekoľkých krokov: zaviesť pestovanie nových druhov plodín, chemizovať indické poľnohospodárstvo, nájsť zahraničných partnerov pre spoluprácu na vývoju nových druhov osív, založenie viacerých fakúlt poľnohospodárstva zameraných na získanie dostatku vedcov schopných pôsobiť v poľnohospodárskom výskume. Za desať rokov fungovania programu sa podarilo strojnásobiť produkciu pšenice a významné pokroky sa dosiahli aj v iných plodinách. Pre Indíru sa potravinová nezávislosť stala kľúčovou.

Indíra Gándhiová a Richard Nixon
Vzťahy s USA sa zhoršili, čo bol aj dôsledok vzájomnej antipatie Richarda Nixona a Indiry Gándhi. Socialistka Indíra neskrývala svoju nevôľu voči republikánskemu prezidentovi a on ju za odmenu v súkromnej korešpondencii s Henrym Kissingerom častoval menami ako stará čarodejnica, či prešibaná líška (pričom v angličtine má toto pomenovanie výlučne negatívny charakter). Okrem toho, USA podporovali Pakistan a OSN vydalo rezolúciu, v ktorej varovalo Indiu pred ofenzívou voči Pakistanu práve po Nixonovej intervencii.  Na dodávky potravín z USA sa teda viac spoliehať nedalo. Indíra celkovo presmerovala svoju zahraničnú politiku hlavne k zlepšovaniu spolupráce so Sovietskym zväzom. Napriek tomu k vojne došlo, India porazila Pakistan, čo viedlo k založeniu Bangladéšu.

V čase studenej vojny a pretekania sa v zbrojení pridalo Indii na váhe v medzinárodných vzťahoch aj to, že v roku 1967 zahájila vlastný jadrový program, oficiálne na mierové účely, a v roku 1974 previedla prvý úspešný podzemný jadrový test.

Tranzistorák ako dar za sterilizáciu

Indíra Gándhi bola zrejme prvou premiérkou, ktorá spustila oficiálny štátny program kontroly pôrodnosti. Ten patrí asi medzi najkontroverznejšie kroky tejto premiérky. Po indických mestách a dedinách začali chodiť pojazdné ambulancie, ktoré mužskú sterilizáciu realizovali na počkanie. Sterilizovaný muž navyše dostal  malý darček - tranzistorové rádio. V krajine, kde veľká časť obyvateľstva nevlastnila doslova nič okrem šiat, ktoré nosila na sebe, to mohol byť hotový majetok. Indíra, ktorá vo vládnom kabinete začínala ako ministerka pre rozhlasové a televízne vysielanie, zároveň kládla dôraz na dostupnosť rozhlasu a televízie. V prevažne negramotnej Indii ich považovala za hlavného sprostredkovateľa osvety. Zabila tak dve muchy jednou ranou. Tento zlepšovací plán sa však nestretol s veľkým pochopením nielen u jej opozície, ale ani v jej vlastných radoch. Dokonca ho nepriamo kritizuje aj Salaman Rushid  v jednom príbehu v svojej knihe poviedok Východ-západ.

Toto, ale aj iné Gándhiovej kroky viedli k rozkolu v parlamente. Pôvodná komunisticko-socialistická frakcia, na čele ktorej stála, sa začala štiepiť. Indíra vytiahla do volieb s programom eliminácie chudoby v krajine, čo znamenalo podporu nemajetných vrstiev ako na vidieku, tak v meste. Pre Indiu bolo obrovskou zmenou, že nízke sociálne skupiny, ktoré nezvykli mať žiadnu politickú váhu, rozhodli o výsledku volieb.

Na čele vlády stála do roku 1975, kedy ju súd uznal vinnou z nelegálnych praktík počas kampane. Indíra mala na svoju súkromnú kampaň použiť vládne prostriedky. Najvážnejšie obvinenie z úplatkárstva súd zamietol. Súd ju ale zbavil mandátu v dolnej komore parlamentu a tým jej znemožnil vykonávať funkciu premiérky, nakoľko indický zákon stanovuje, že premiér musí byť členom hornej alebo dolnej komory parlamentu. Po vynesení rozsudku nastali v krajine nepokoje a Indíra na radu svojho syna požiadala prezidenta o vyhlásenie stanného práva podľa článku ústavy 352.

Počas tohto obdobia vyšlo najavo viacero káuz Gándhiovej vlády. Napríklad, že počas jej vlády bolo pozatýkaných  veľa politických aktivistov stojacich na strane opozície, alebo že vazektómie v rámci programu plánovaného rodičovstva boli často prevádzané násilne, proti slobodnej vôli.

Čarodejnica sa vracia

V roku 1977 sa Indíra dožadovala nových volieb. Opozíciou jej bola strana Janata. Jej líder Desai išiel do volieb s jediným posolstvom: Voľby sú poslednou šancou pre Indiu vybrať si medzi demokraciou a diktatúrou klanu Gándhiovcov. Gándhiovej strana stratila 153 kresiel, o mandát prišla aj Indíra a jej syn Sanjay. Toto obdobie bolo asi najťažším v Indírinom živote. Ocitla sa bez práce, bez prostriedkov, a navyše sa povrávalo, že jej syn ju chce vymeniť na čele strany. Minister vnútra dal niekoľko krát zatknúť Sanjaya aj Indíru, ale obvinenia vznesené proti nim neboli nikdy dokázané súdom.

Indíra Gándhí a britská kráľovná Alžbeta II.
Napriek týmto problémom nestrácala Gándhiová na popularite. Práve naopak, začala sa verejne ospravedlňovať za niektoré chyby, ktoré spravila počas svojej vlády a počas stanného obdobia, čo jej zvyšovalo popularitu. Jediné, čo spájalo parlamentné zoskupenia Janata bola totiž nenávisť voči Indire, a nie spoločný politický program. Po tom, ako sa koalícia v roku 1979 rozpadla, požiadala Indíra prezidenta o vyhlásenie volieb. Tie s prehľadom vyhrala, čo jej umožnilo vrátiť sa v roku 1980 do premiérskeho  kresla. Okrem profesionálneho úspechu ju v tomto roku čakala aj súkromná rana, jej syn Sanjay, ktorý mal byť aj jej pravdepodobným politickým nástupcom, zomrel pri leteckom nešťastí.

Osudným sa jej stal rok 1984, kedy sa po dlhom váhaní rozhodla vyslať armádu, aby potlačila povstanie Sikhov, ktorí sa opevnili v Zlatom chráme. Stret armády a extrémistov sa skončil krvavým masakrom. Indíra tušila, že si týmto krokom podpísala rozsudok smrti a nemýlila sa. 31.októbra bola na ulici zastrelená v záhrade svojej rezidencie dvomi Sikhskými členmi svojej ochranky.

Táto udalosť rozpútala dlhodobé nepokoje medzi hinduistami a Sikhami. Indovia sa chceli pomstiť za smrť obľúbenej premiérky a tak postupne vyvraždili Sikhských členov bývalej Indírinej ochranky. Jej miesto na čele krajiny zaujal jej starší syn Rajiv,  ktorý sa pôvodne o politiku nezaujímal a držal sa bokom. Podobne ako jeho matka sa stal obeťou atentátu, za ktorým stála organizácia Tamilských tigrov, ktorých paradoxne podporovala jeho matka ešte pred tým než sa stali teroristickou organizáciou. V politickej tradícii rodiny pokračuje jeho manželka Sonia, ktorá sa dodnes objavuje v rebríčkoch najvplyvnejších žien sveta. 

"Žena musí vždy pracovať dvakrát dôkladnejšie než muž, aby boli muži vôbec ochotní uznať, že niečo robí."

"História je najlepšou učiteľkou s obzvlášť nepozornými žiakmi."

Zdroj foto: wikimedia, flickr, chandrakhanta.com