Mihálova kauza odhaľuje viac

                Stručne pripomeňme, že Ondruš Mihála obvinil z porušenia ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Ten v článku 4 odseku 2 písmeno f) výslovne zakazuje verejnému funkcionárovi „používať svoju osobu, svoje meno a priezvisko, svoju podobizeň, obrazovú snímku, záznam svojho hlasu alebo svoj podpis na reklamu“. A minister práce použijúc svoje meno a priezvisko i svoju fotku verejne propaguje (robí reklamu) produkty svojej firmy na internete.

V mene manželky

                Poslanec za Smer na tlačovke ukázal profil Mihálovej firmy na Facebooku. Keďže inde na webe neexistuje stránka „eseročky“ Relia, je zrejmé, že tento profil používa ako svoju oficiálnu (jedinú) internetovú prezentáciu. Umiestnila ju síce na tzv. komunitnom webe, ale zároveň je prístupná úplne každému, takže skutočne plní funkciu firemnej internetovej prezentácie. Firma, ktorú Jozef Mihál vlastní ako jediný majiteľ, na nej ponúka na predaj svoje produkty – školenia za poplatok. Problém je v tom, že konkrétne ich ponúka osobne minister práce, aj keď na jednom mieste tvrdí, že to robí „v mene“ jeho manželky, ktorá „nie je na Facebooku“.

                Nuž, to, či manželka pána ministra je alebo nie je na Facebooku je jej vlastná vec. Možno na ňom so svojim vlastným profilom nie je ani samotný minister. Na webe sme.sk sa síce bránil tvrdením, že „čo sa týka môjho osobného profilu na Facebooku, do toho nie je nikoho nič“, lenže profil, ktorý sa volá Semináre Jozefa Mihála, nie je „osobným profilom“ pána ministra, ale „osobným profilom“ jeho firmy. A keďže jej konateľkou je už od júla pani Mihálová, nič jej nebráni, aby sama propagovala ponúkané služby. Neznalosť práce s počítačom a internetom v tomto prípade nepredpokladajme, napokon, ani J. Mihál takto nezdôvodňuje svoje reklamné aktivity.

Minister a podnikateľ

                Spor by nemal byť o tom, že ide o reklamu. Nemožno sa tomu vyhnúť upozornením, že propaguje „v mene“ niekoho iného, lebo predávaný produkt sa volá Semináre Jozefa Mihála (meno a priezvisko ministra) a pri každom zápise na webe sa objavuje fotografia s podobizňou ministra, navyše zápisy sú písané v prvej osobe. Zaujímavé okrem toho je, že J. Mihál pri inej akcii, kde má prednášať (konferencia Trendu) píše, že „je to pekne drahá akcia, preto hľadám možnosti ako ‘byť lacnejší’“. To svedčí o tom, že minister sa v tomto podnikaní angažuje ešte viac, keďže vstupuje aj do cenotvorby. Napokon, na Ondruša síce reagoval tým, že „od volieb som neprednášal na žiadnej akcii spoločnosti Relia,“ ale poslanec na tlačovke informoval, že nasimuloval záujem o účasť na propagovanom seminári a dozvedel sa nielen cenu (250 €), ale aj to, že prednášať bude i „pán minister osobne“. Aj keď po piatku môžeme veriť, že sa to zmení.

                Mozaika informácií okolo firmy Relia dokazuje, že Jozef Mihál – ak sa nedá priamo napísať, že podniká - naďalej sa správa ako podnikateľ. Vlastní firmu, robí reklamu jej produktom, dokonca sa podieľa (alebo sa plánoval podieľať) na ich „výrobe“ (prednáška na seminári). Ak by sa nestal verejným funkcionárom, ako podnikateľ by sa nesprával inak. Iba, že by zostal aj konateľom spoločnosti.

Diletantizmus, nie zámer

                Otázkou ešte zostáva, ako by vyzerala prípadná ministrova prednáška. Ondruš tvrdí, že ženský hlas v telefóne spomenul zmeny v legislatíve. V takom prípade by mohlo ísť aj o porušenie ďalšieho ustanovenia spomínaného ústavného zákona, ktorý v článku 4 odseku 2 písmeno a) prikazuje ministrovi, že nesmie „využívať svoju funkciu (...) a informácie nadobudnuté pri jej výkone alebo v súvislosti s jej výkonom na získavanie výhod vo svoj prospech, v prospech jemu blízkych osôb ani iných fyzických alebo právnických osôb.“ Nejde o to, že by koncom októbra nemohli aj iní ľudia vedieť hovoriť o novej legislatíve a jej dopadoch na účtovníctvo, ale o to, že firma Relia to ponúka takmer od začiatku septembra. A vtedy asi nikto, kto to nevie „priamo z kuchyne“ ministerstva, nemohol vedieť, kedy budú informácie o novej legislatíve také jasné, že už bude mať zmysel o nich školiť účtovníkov. Relia by v takom prípade mala jasnú konkurenčnú výhodu vďaka ministrovi a informáciám, ktoré nadobudol „pri výkone alebo v súvislosti s jej výkonom“.           

                Nech už tento prípad bude Braňo Ondruš interpretovať akokoľvek, sotva ide o príklad zámerného porušovania zákona zo strany ministra Mihála. Celkom určite by minister vedome takto zjavne neporušoval zákon, lebo by stačilo pár drobných zmien, aby všetko bolo v súlade s právom. Skôr je to ďalším prípad zarážajúceho diletantizmu zo strany predstaviteľa SaS. Minister si jednoducho neuvedomil (a ani vo svojom okolí nikoho takého nemá), že v tejto verejnej funkcii si musí odpustiť mnoho z činností, na ktoré bol doteraz zvyknutý. Už nie je nezávislý poradca, ani nezávislý bloger a nemôže sa takto správať ani „popri“ svojej funkcii.

Tragédia pre Slovensko

                Strana Sloboda a solidarita denne dokazuje, že ani zďaleka nebola a stále nie je pripravená na zodpovedné vládnutie. Jej predstavitelia často neovládajú ani len zverenú problematiku, nieto ešte formálne a neformálne pravidlá fungovania verejných funkcionárov a spravovania štátu. Buď nemajú predstavu, ako problémy riešiť, alebo ju majú nereálnu a až po jej zverejnení narazia na praktické problémy, o ktorých pred tým nemali ani potuchy. Po prepuknutí kauzy „Hayekovcov“ už možno pochybovať aj o ich dobrých a čestných úmysloch. Lenže aj bez toho by to bola katastrofa, lebo nie nadarmo sa hovorí, že dobrými úmyslami je vydláždená cesta do pekla.

                Diletantizmus a neznalosť vecí, o ktorých majú predstavitelia SaS rozhodovať je odpoveďou na otázku, prečo sa tak sústreďujú na útoky na opozičných politikov. Aspoň nejakú „úspešnú“ činnosť totiž vykazovať musia. Ale to môže stačiť jeden, dva mesiace, aj to len na „oblbnutie“ ľudí. K riešeniu hospodárskych a sociálnych problémov to nijako neprispeje. Ani k lepšiemu fungovaniu štátu. Odhaľovanie pochybení je správne, ale pre dobré fungovanie štátu to nestačí. Ukazuje sa však, že od SaS viac čakať nemožno. A to je tragédia pre celé Slovensko.