Slovo čitateľov

V internetovej forme nášho týždenníka sa nechceme vzdať osvedčenej rubriky SLOVO ČITATEĽOV. Preto nám naďalej píšte mailom či klasickou poštou listy, ohlasy na články uverejnené v Slove, stručné, kritické postrehy na všetko aktuálne, čo sa deje okolo vás a o čom ste presvedčení, že by to zaujalo aj ostatných čitateľov. Na začiatku školského roka by sme radi povzbudili tých najaktívnejších, a tak im posielame knihy z vydavateľstiev IKAR a RAK. Na zásielku domov sa môžu tentoraz tešiť: Peter Klein z Nitry, Tereza Szabová z Bratislavy, Ján Šimko zo Starej Kremničky a Jaroslav Giláni z Humenného.

 Dubček nepotrebuje byť svätý

V auguste sa viac ako inokedy sa píše o pôsobení Alexandra Dubčeka v politike. Už celý rok leží na pultoch kníhkupectiev aj kniha Zastavte Dubčeka, ktorej autorom je bývalý politik a poslanec Jozef Banáš. Nebol dobrý nápad obohacovať ju o vyznanie Bohumila Hrabala. Nikdy by som si nemyslel, že vynikajúci spisovateľ, pred ktorého talentom sa hlboko skláňam, bude nekriticky velebiť človeka, ktorý nám bol síce všetkým sympatický, predsa však to bol... iba človek. Akosi nedokážem stráviť v tomto texte slová, že Sášenka spolu s Gorbačovom majú rovnaké oči, ako mal Kristus, keď sa modlil na Hore Olivetskej. Alebo, že keď ho videl na Hrade vychádzať z tapetovaných dverí, bol celý oslepený, pretože okolo postavy Sášenku sa rozlievala žiara... A potom ešte, že tento ušľachtilý komunista ako prvý kraľuje na kresťanských nebesiach. Svoje vyznanie Bohumil Hrabal uzaviera modlitbou, ktorú sám vymyslel, ako sa na veľkého spisovateľa patrí: Anjelíčku, môj strážníčku, opatruj dušu nielen moju, ale aj dušičku svätého Sášenku. Takéto velebenie by si skromný Alexander Dubček asi neželal. Nikomu to neprospieva. Ak sa potreboval verejne vyznať Bohumil Hrabal, Jozef Banáš to už robiť nemusel. Alexander Dubček nepotrebuje, aby sme ho vyhlasovali za svätého.
Rudolf Slezák, Vysoká pri Morave

Čo je dovolené Bohovi...

 Minister práce Jozef Mihál v sociálnej oblasti denne chrlí nápady, ktoré premiérka Iveta Radičová ledva stačí korigovať. Slovákov s mesačným zárobkom menším ako štyristo eur posiela do zahraničia a v spotrebe nám ide príkladom – sám so svojimi deťmi míňa dve či tritisíc eur za pár dní. Živnostníkom ruší výnimky tak, že sa im už neoplatí podnikať. Klepne po prstoch aj pracovníkom na dohodu či brigádnikom... Bývalý televízny moderátor, dnes minister kultúry Daniel Krajcer ignoruje umeleckú obec a hovorí o cirkvi bez cirkvi. Popri tom behá po krčmách, aby s voličmi SaS zapil vstup do parlamentu a vlády. Neobyčajne Obyčajní ľudia v rámci SaS neplnia zo svojich sľubov takmer nič. Dokonale podviedli voličov. Za posledných dvadsať rokov sme mali vo vláde a parlamente všelijaké indivíduá, no Richard Sulík je jedinečný. Na poste predsedu Národnej rady SR robí hanbu nielen doma, ale aj v zahraničí. Strana Sloboda a solidarita je čerešničkou na torte vládnej koalície.
Peter Klein, Nitra

Úlohy splnené aj koľajnice podbité

 Éterom zaznel nárek na tému vysokých platov železničných papalášov. Aj keď železnica produkuje stratu, papaláši si nadeľujú platy na úrovni prezidenta štátu, navyše majú aj „režinky“. Viem, že spomínať móresy červeného teroru je smrteľný hriech, no risknem to a pripomeniem, že ten nevydarený politický systém umožňoval odmeňovanie len za splnený plán (fuj!). Za neplnenie úloh plánu bola čínska pláca, zvaná „fuky-fuč“ a preradenie do funkcie podbíjača koľajníc. Preto sa úlohy zväčša plnili, aj koľajnice boli riadne podbité. Nebolo to ani tak preto, že sa ľuďom veľmi chcelo, ale hlavne preto, že Damoklov meč preradenia visel na veľmi tenkej cverne.
Ján Šimko, Stará Kremnička