MÉDIÁ OVPLYVŇUJÚ NEGATÍVNE VEREJNÚ MIENKU O RÓMOCH

Mnohé prieskumy verejnej mienky ukazujú, že Rómov spoločnosť vníma veľmi negatívne. Ľudia nehodnotia rómske etnikum podľa činov a zovšeobecňujú negatíva jednotlivcov na všetkých. Príčinou nie sú len osobné skúsenosti, ale aj negatívny obraz Rómov, ktorý vytvárajú médiá, dennodenne prinášajúce správy a informácie, ktoré sú už podané negatívne.
Počet zobrazení: 2221

Mnohé prieskumy verejnej mienky ukazujú, že Rómov spoločnosť vníma veľmi negatívne. Ľudia nehodnotia rómske etnikum podľa činov a zovšeobecňujú negatíva jednotlivcov na všetkých. Príčinou nie sú len osobné skúsenosti, ale aj negatívny obraz Rómov, ktorý vytvárajú médiá, dennodenne prinášajúce správy a informácie, ktoré sú už podané negatívne.

Novinári v príspevkoch často vyjadrujú svoj názor, pričom zabúdajú, že by informácie mali podávať objektívne, bez vlastného negatívneho hodnotenia. Rozsiahle články o neprispôsobivých Rómoch môže nájsť čitateľ napríklad v týždenníku Plus 7 dní a čo je najhoršie - svoj rasistický názor v ňom vyjadril už aj šéfredaktor. Tlačové agentúry vydali už niekoľko správ, ktoré prebrali iné média, a tak sa verejnosti dostali skreslené informácie. V novinách sa zase objavujú články o negatívnych udalostiach napr. medzi susedmi, v ktorých figurujú Rómovia, aj keď ich informačná hodnota je minimálna. A tak boj proti prejavom rasizmu voči nim je pre tých, ktorí pracujú v tejto oblasti, zložitý.

Väčšina informácií je neutrálna

Slovenský helsinský výbor zrealizoval od 1. júna 1998 do 31. mája 1999 projekt Obraz Rómov vo vybraných slovenských masmédiách. Bol to prvý pokus o zmapovanie obrazu Rómov prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov na Slovensku. Cieľom bolo zistiť, ako najsledovanejšie tlačené a elektronické médiá prezentovali rómsku komunitu a jej problémy, ktoré aspekty a charakteristiky v súvislosti s Rómami zvýrazňovali a ktoré marginalizovali. Financovalo ho prostredníctvom grantu holandské veľvyslanectvo.

Projekt Media monitoring ako súčasť projektu Developing the practical skills of human rights monitoring and advoccacy, ktorý podporila Európska komisia, sa zameral na monitorovanie obrazu vybraných národnostných menšín - maďarskej, rómskej a židovskej, utečencov a homosexuálov v najsledovanejších médiách. Popri nich sa projekt venoval aj domácemu násiliu a trval od 1. marca 2001 do 28. februára 2002.

Z 1304 informácií od marca do decembra 2001 bola väčšina neutrálna - až 84 percent. Rómov popisovali bez toho, aby čitateľov, poslucháčov či divákov ovplyvňovali. Negatívne ladených bolo 14 percent informácií a iba 2 percentá pozitívne. Neutrálne a pozitívne príspevky súviseli s rómskym folklórom, jazykom, cirkevnými a mediálnymi aktivitami. Negatíva sa spájali so sociálno-psychologickými vlastnosťami a kriminalitou. Z printových médií najviac negatívnych príspevkov uverejnil denník Nový čas (22,4 %) a z elektronických médií televízia Markíza (19,6 %). Pri tomto monitoringu sa ukázalo, že médiá uverejnili málo analytických informácií, teda takých, v ktorých medializovaná správa okrem nejakého problému obsahuje aj jeho príčiny a následky, či navrhuje alternatívy riešenia. Pomer deskriptívnych a analytických informácií bol 85 percent k 14,4.

Pri monitorovaní sa zistili dva negatívne a zároveň široko rozšírené spôsoby prezentovania Rómov. Tým prvým je zdôrazňovanie etnickej príslušnosti v prípadoch spojených s kriminalitou a sociálnymi dávkami. Pri obvinení zo spáchania trestného činu pri tom nebola nikdy uvádzaná iná národnostná (etnická) príslušnosť občana Slovenskej republiky ako rómska. Druhým negatívom je zovšeobecňovanie. Novinári zovšeobecnili informáciu, keď jedinec urobil niečo negatívne, na celé rómske etnikum. Jeho správanie podali ako vzorové správanie všetkých Rómov. Novinári sa takto podieľajú na negatívnom ovplyvňovaní verejnej mienky, ktorá potom zvyšuje rasistické prejavy majoritnej spoločnosti voči rómskym obyvateľom.

Novinári porušujú ústavu

Ústava Slovenskej republiky garantuje v čl. 12 bod 3 „právo slobodne sa rozhodovať o svojej národnosti“ a „zakazuje akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodnutia“, ako aj „všetky spôsoby k odnárodňovaniu“ a v čl. 33 určuje, že „príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu“. Samozrejme, že to všetko novinári porušujú veľmi často. Niektorí predstavitelia štátnych inštitúcií a novinári určujú príslušnosť k rómskemu etniku na základe vlastného posúdenia.

Okrem toho, že monitorovanie ukázalo, že sa v správach o kriminálnych činoch uvádzalo, že ich spáchali Rómovia, niekde dokonca oddeľovali tieto správy od správ o spáchaní trestných činov Nerómami.

Napr. „Už na druhý deň policajti vypátrali trojčlennú partiu Rómov podozrivých z lúpeže, medzi ktorými je aj 17-ročné dievča, ktoré je na materskej dovolenke.“ (Nový čas, 20. 7. 1998) „Z celkového počtu páchateľov sa na mravnostnej kriminalite podieľali Rómovia 56%.“ (Práca, 25. 8. 1998)

Príslušnosť k rómskemu etniku uvádzali novinári aj v prípade, že Rómovia boli obete trestných činov. V súvislosti s rómskou kriminalitou bol zaznamenaný pozitívny posun počas monitoringu - ministerstvo vnútra rozhodlo zrušiť zverejňovanie správ a internetových štatistík týkajúcich sa tzv. rómskej kriminality, čo sa odrazilo aj v médiách. Novinári však využívajú aj iné zdroje, a tým je tento problém zložitejší.

Ďalšou oblasťou, kde sa Rómovia vyčleňujú a uvádza sa ich príslušnosť, je sociálna oblasť. Najčastejšie to bolo zdravotníctvo a konkrétne pôrodnosť Rómov.

Napr: „V regióne Rožňavy od roku 1972 prudko stúpa podiel rómskych žien na pôrodnosti. Z vtedajších 17 % stúpol v minulom roku tento podiel na dnešných vyše 40 %.“ (Pravda, 1. 6. 1998) Okrem pôrodnosti to boli aj prípady postihnutých detí drogovo závislých matiek:

„Tri štvrtiny tehotných tvorili Rómky vo veku 15-25 rokov s nízkym vzdelaním... Mnohé z nich po pôrode opäť vyjdú na ulicu zháňať drogy.“ (Národná obroda, 17. 1. 1998)

Rómov označujú novinári aj v príspevkoch o nezamestnanosti.

„NÚP sleduje jediný cieľ, a to zvýrazniť ohrozenosť evidovaných nezamestnaných rómskej národnosti pri ich umiestňovaní na trhu práce...“ (Práca, 16. 9. 1998)

Ďalšou oblasťou, kde sa Rómovia vyčleňujú, je školstvo a vzdelanie.

„V príspevku vychádzal zo situácie v Michalovskom okrese, kde z nezamestnaných sú dve tretiny Rómovia, o ich podiele na kriminalite ani nehovoriac. ZUŠ nenavštevujú vôbec, hoci práve jej odbory sú im blízke. Na stredných odborných školách v okrese sú traja, na obchodnej akadémii dvaja, na učilištiach 15 a v nematuritných odboroch 150... uviedol J. Eštok - riaditeľ Domu matice slovenskej v Michalovciach.“ (Národná obroda, 29. 6. 1998)

V monitoringu sa jeho autori stretli aj s rozličnými štatistikami, respektíve hodnotením sociálnych pomerov rómskeho etnika:

„Osobným problémom sú Rómovia, ktorí tvoria 3,4 % obyvateľov. Reálne odhady sa však pohybujú v rozmedzí 20-30 %. Medzi deťmi do 15 rokov je Rómov viac ako polovica a medzi novorodencami vyše dvojtretinová väčšina. Niektoré obce regiónu už obýva výlučne rómska komunita. Zloženie obyvateľstva má nepriaznivý odraz v úrovni vzdelávania a v uplatňovaní sa na trhu práce.“ (Národná obroda, 4. 12. 98)

Novinári využili tematiku Rómov napríklad aj vo fejtónoch, v ktorých zdôrazňovali ich lenivosť, nevzdelanosť a kriminalitu. V poslednom čase sa Rómovia stali dobrou témou aj pre mnohé humoristické relácie. Známi humoristi Miro Noga a Štefan Skrúcaný či Peter Marcin a Andy Kraus pravidelne pripravujú vo svojich rozhlasových a televíznych reláciách O tri štart, Twister a Uragán scénky, v ktorých vystupujú Rómovia ako kriminálnici, nezamestnaní, leniví, nevzdelaní či ako opilci. Negatívne vlastnosti prezentujú v televíznych vystúpeniach aj humoristi Oliver Andrássy a Elena Vacvalová. V relácii aj Múdry schybí odpovedajú na vedomostné otázky Rómovia, ktorí na rozdiel od Nerómov majú menej správne odpovede. Okrem takýchto relácií využívajú Rómov aj autori krátkych humoristických scénok v ďalších humoristických reláciách, ako napr. Superšopa. Aj v humoristických časopisoch sa okrem policajtov a blondínok zosmiešňujú i Rómovia. Mnohé kresby a vtipy, ako aj humoristické príspevky sú podané negatívne. Obraz rómskeho etnika v médiách je teda poznačený latentnými prejavmi rasizmu a intolerancie.

Odstrániť rasizmus z médií je úlohou šéfredaktorov

Zmeniť postoj novinárov, ktorí tak môžu zmeniť vnímanie Rómov v spoločnosti sa usilujú tí, ktorí pracujú s Rómami. Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR Kláry Orgovánovej či Rómska tlačová agentúra pripravili pre novinárov semináre, v rámci ktorých navštívili rómske osady, stretli sa zo zástupcami rómskych organizácií či sa zúčastnili na podujatiach, kde Rómovia vystúpili v kultúrnom programe. Novinári mali možnosť zoznámiť sa rómskym etnikom ako ľuďmi, ktorí sa od nás odlišujú svojimi zvykmi a je medzi nimi tak ako medzi Nerómami veľa vzdelaných a talentovaných. Je to však úloha jednotlivých šéfredaktorov, aby dohliadali na to, aby sa redaktori vyhýbali rasistickému podávaniu informácií.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
18. marec 2011, 20:42
Konecne tu niekto povedal pravdu, len keby ti novinari konecne chceli zmenit svoj postoj...

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984