Defilé

Tak nám tu slávnostne defiluje nová koalícia ako neobmedzený pán a vládca. Za nadšeného súzvuku mediálnych hlásnych trúb najprv nastupuje pestrofarebný predsprievod: šašovia, bábky, cvičené opice a všelijaká iná dvorná háveď. A už sa v akejsi virtuálnej aureole nesie „krehká blondína“, premiérka Iveta Radičová. Ak by bola prezidentkou, bolo by to iné, dnes bude jej najbližším mužom čerstvo s cirkvou rozvedený kňaz Ján Krstiteľ, teraz už len Marián Balász. Hneď za suitou premiérky nastupujú dvaja „recidivisti“, dvojnásobný premiér Mikuláš Dzurinda a jeho verné páža Ivan Mikloš. Na ich tvárach vidno akési grimasy, ale držia sa... Pozornosť sa však už obracia na nastupujúci operetný komparz SaS. Na čele s Richardom Sulíkom, ktorý nielenže nie je fešák, ale ani nehrá fér. Chlapci z jeho mančaftu majú už obleky, ale na tých ešte ruksaky. Sú to obyčajní ľudia, pravda, s miliónmi v ruksakoch a s dobrým softvérom, ako k nim prísť. Aha, tam je naša najúspešnejšia stredoškoláčka. Lucka Nicholsonová, štátna tajomníčka, máva potvrdením o prijatí na vysokú školu. Minister obrany Ľubo Galko je zase zahĺbený do konverzačnej príručky angličtiny pre vyšších dôstojníkov NATO. Ale pozor, nastupujú šíky KDH, ktoré vedie Bruselom obrúsený Ján Figeľ. Toho, aj jeho „recidivistu“ Dana Lipšica, však zatieni najmä minister zdravotníctva Ivan Uhliarik, ktorý si vyšiel ako na Dúhový PRIDE: v tango nohavičkách, v jednej ruke vlajočky farmaceutických spoločností, v ktorých pracoval, v druhej košík s ich výživovými doplnkami. Čo tým chce povedať? No už ho zatieňuje jánusovská postava: spredu sa Andrej Ďurkovský snaží zaujať ako poslanec Národnej rady SR, zozadu však vidno jeho tvár primátora Bratislavy. Vyzerá to, že by ju rád skryl, no zatiaľ sa jej nevzdáva, čo keby? Napokon nasledujú aristokrati Béla Bugár a Rudolf Chmel. Ich hraná gracióznosť sa však stráca v nadšenom burácaní zadného voja mediálnych a iných trúb a pochlebovačov... Tak nám Pán Boh pomáhaj!