Šašo na hrade

Šašo na hrade (Ako Obyčajní ľudia z koalície odchádzajú)

Ja som aj v tom rozhovore dnes pre Hospodárske noviny povedal, redaktorka sa ma opýtala, teda že vlastne v tom prípade by koalícia mala iba 75 poslancov, ja som jej to potom vlastne povedal tak, že nie, koalícia by mala aj naďalej 79 poslancov, len teda 75 možno závislých na straníckych príkazoch a štyroch závislých možno na voličoch súčasnej vládnej koalície, ktorí vyjadrili vôľu v slobodných voľbách. V prípade, ak by koalícia, sme tak dohodnutí my štyria navzájom, že v prípade, ak koalícia naozaj potvrdí ten svoj úmysel vlastne tam nedať ani jeden náš unikátny bod, v tom prípade to považujeme za ignoráciu a opovrhnutie našimi voličmi a v tom prípade by sme vystúpili z klubu SaS. Ale teda dostali sme prísľub hneď po voľbách, prvý deň po voľbách 13. júna od Richarda Sulíka, sme sa vzdali akýchkoľvek miest vo verejnej správe, akýchkoľvek pozícií, ktoré by sme mohli obsadiť našimi ľuďmi, známymi alebo neviem kým, povedali sme, že nechceme absolútne nič, chceme iba, aby sa tie naše unikátne body dostali do programového vyhlásenia vlády. Tento bod alebo sľub nebol naplnený a toto je vlastne koreň problému. Takže nie je to, myslím si, kvôli tomu, že sa rád vidím v médiách. Ale toto trošku považujem za podraz od Riša, že ja som od neho čakal taký chlapskejší prístup. A myslím, že by ste sa ho to mohli aj opýtať, že kde je ten problém toho celého, alebo kde je ten pes zakopaný. Čakal som, že on namiesto toho, čo povedal včera, že sa rád vidím v médiách, že povie, áno, uvedomujem si, takýto sľub som dal, ale bohužiaľ sa mi ho nepodarilo splniť. To by som považoval za chlapské. To mi pripadá také trošičku, nechcem povedať, že babské. Pre každú stranu je lepšie, ak všetci poslanci držia hubu a krok. A keď sa pozriete naozaj pri tých hlasovaniach v Národnej rade, tak je to o tom, že podľa mňa tam mohlo byť. Koľko je strán v parlamente? Nech je ich osem, to je jedno. Šesť? Neviem. Ale mohlo to byť toľko poslancov, lebo vlastne tí ľudia sa správajú ako cvičené opičky a hlasujú podľa toho, ako im predseda prikáže. Ako ja si nemyslím, že toto by mala byť úloha poslanca. Ja vám teraz hovorí z hlavy, čo ma napadá. Myslím si, že to nemusíme dávať na papier. Ak niekomu strašne na tom bude záležať, tak to môžeme dať na papier. Všetko je otvorené." Viem si teoreticky predstaviť ako ísť s ním (Robertom Ficom) možno na pivo a teda že by sme si to vydiskutovali nejako, povedal by som nejakú tú moju nevraživosť voči nemu, ktorá podľa mňa vychádzala z logického jeho správania, v ktorom zneužíval to, že vedel, že komunikuje s ľuďmi, ktorí nemajú dostatok informácií. A myslím s jeho voličmi. Ale nejakú inú spoluprácu, nevidím nejaký dôvod na to, aby sme sa nejako pobratali a teraz hurá, že by sme prebehli ku koalícii, určite, určite nie. Ako ľudia nás radi značkujú tým, že my sme ten najslabší prvok koalície. Ale ja si myslím, že práve tým, že my tam štyria budeme, budeme upozorňovať na chyby, ktoré koalícia robí, a budeme možno takou vnútornou kritikou, možno to aj niekto povie a rád to použije, že takým šašom na tom hrade, ktorý bude môcť tomu kráľovi povedať, kde robí chyby, tak si myslím, že na základe toho, ak tá koalícia toto bude využívať, tak vlastne bude reflektovať tie naše názory alebo upozornenia, tak má šancu prežiť nie štyri roky, ale aj osem rokov a možno aj dvanásť.

IGOR MATOVIČ, poslanec Národnej rady SR za SaS (Z tlačovej konferencie, 28. júl. 2010)