Kaspické more – Ašchabad, Teherán & etc.

Nový prezident Turkménska prelamuje ľady a vo vzťahu k susedom je ofenzívny pri ochrane národnoštátnych záujmov SVOJEJ krajiny.
Počet zobrazení: 4671

Len na osvieženie pamäti: Predčasné voľby prezidenta Turkménska sa konali 12. marca 2022. Na prezidentskom poste nahradil na základe výsledku volieb svojho otca syn Serdar Berdymuchamedov, ktorý získal 72,9 %-nú podporu.[1] Inaugurácia sa konala týždeň po voľbách.

 

Smer Moskva

juza_foto_4.jpgAko svoju prvú zahraničnú návštevu nový turkménsky prezident, celkom rozumne a plne v súlade s geopolitickou situáciou v eurázijskom regióne, vykonal 10. júna 2022 návštevu  Ruskej federácie. Okrem iného si prevzal od prezidenta Ruskej federácie Vladimíra Putina vyznamenanie Družby „...za veľký vklad k upevneniu strategického partnerstva medzi Ruskou federáciou a Turkménskom...“

Stretnutie prezidentov Turkménska
a Ruskej federácie v Kremli

Vo svojom laudatiu prezident S. Berdymuchamedov o.i. povedal: „...nech je toto vyznamenanie ešte jedným zo symbolov turkménsko-ruského strategického partnerstva, družby a spolupráce našich národov a našich štátov...“

Predmetom rokovania oboch prezidentov boli predovšetkým ekonomické témy (v roku 2021 bol obchodný obrat medzi krajina na úrovni 865,1 mi. $) s akcentom na energetiku, ale aj otázky spojené s Kaspickým morom.

Na záver, okrem toho, že sa prezidenti dohodli na pokračovaní „...politicko-diplomatického dialógu, kľúčovým cieľom ktorého je koordinácia v zabezpečení bezpečnosti a stability v regionálnej a globálnej dimenzii...“, bol aj podpis Deklarácie o prehĺbení strategického partnerstva medzi Ruskou federáciou a Turkménskom (Декларации об углублении стратегического партнерства между Российской Федерацией и Туркменистаном / Türkmenistan bilen Russiýa Federasiýasynyň arasynda strategik hyzmatdaşlygy çuňlaşdyrmak hakynda Jarnama).[2]

Je to zaujímavý diplomatický ťah oboch prezidentov. Prečo? Totiž, podľa najnovšieho výskumu moskovského LEVADA center, ruská spoločnosť vníma Turkménsko ako spojenca nie celkom optimisticky. Na prvom mieste sú vo vnímaní spojenectva podľa tohto dlhodobého a opakovaného výskumu Bielorusko a Čína. Neskôr spomínaný Irán tiež nie je na tom najlepšie a čo sa týka Ukrajiny, tam vidieť zlom po roku 2013 (Slovensko v zozname, na rozdiel od Maďarska, Rakúska, Česka alebo Maďarska nefiguruje).[3] (Podpora je uvedená v percentách.)

juza_tabulka.png

Treba však povedať aj to, čo bolo a je v rámci tejto návštevy neverejné (ako pri každom stretnutí prezidentov):

1. Ako Rusko, tak aj Turkménsko sú prikaspickými krajinami. Takže prezidenti si zlaďovali krok a pozície vo vzťahu k reliktu historického oceána – ku Kaspickému moru.

2. Ako Moskva, tak aj Ašchabad sú presvedčení a robia všetko pre to, aby do tohto geopolitického priestoru nezasahoval nikto tretí, než prikaspické štáty (Azerbajdžan, Irán, Kazachstan, Rusko a Turkménsko).

 

Smer Teherán

juza_foto_2.jpgDruhá oficiálna zahraničná cesta prezidenta Turkménska (14. júna 2022) smerovala do Islamskej republiky Irán.[4]
 

Prezidenti Turkménska a Iránu pri podpise dokumentov

Z pohľadu S. Berdymuchamedova to nebola prekvapujúca návšteva. V Teheráne bol v januári tohto roku, pravda, vtedy ešte „prezidentoval“ jeho otec Gurbaguly a on, syn Serdar, bol prvým vicepremiérom vlády Turkménska (šéfom exekutívy bol vtedy otec-prezident).

Vtedajšia návšteva mala silný ekonomický náboj (energetika, spolupráca pri tranzite tovarov...), aj keď pod pokrývkou šlo v zásade o predstavenie budúceho prezidenta a nadviazanie kontaktov so susedom + regionálnou mocnosťou, ktorou Irán je. Ono diplomacia je nielen umenie, ale aj koncentrovaná koncepčnosť.

juza_foto_1.jpgPočas tejto už prezidentskej návštevy v Teheráne sa S. Berdymuchamedov stretol s prezidentom Iránu Ebráhímom Raísím (ktorý svojho partnera zo susednej krajiny pozval) a tiež s najvyšším iránskym duchovným vodcom, ajatolláhom Alím Chameneím.

S. Berdymuchamedov
a iránsky duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí

Verejné aj neverejné rokovania S. Berdymuchamedova možno zhrnúť do troch zásadných okruhov, pričom hodnotenie iránskeho prezidenta „...táto návšteva je prevratná v našich vzťahoch...“, okrem emocionálneho segmentu a diplomatickej úcty, je asi korektné:

1. Ašchabad a Teherán sa dohodli, že pripravia a v skorej dobe podpíšu dokument o spolupráci a partnerstve na budúcich (minimálne) 20 rokov.

2. Oblasť energetiky (plynu)Irán je pripravený zvýšiť objem spotových dodávok plynu a vrátiť späť do platnosti plynový kontrakt, anulovaný Ašchabadom, z roku 2016 o dodávkach turkménskeho plynu do Iránu (a ďalej) a vyrovnať iránsky dlh (cca 1,8 mld. $) za dodávky plynu v minulosti (čo bol dôvod odstúpenia od spomenutého kontraktu). Tu si treba uvedomiť, že to bude mať vplyv nielen na objemy dodávok plynu do Iránu z Azerbajdžanu, ako asi aj na zníženie exportných možností plynu z Baku smerom na Irán všeobecne. Nakoniec aj po rokoch sa potvrdzuje, že nejde o bezpečný prameň.[5]

3. No a na záver – prikaspické štáty sa pripravujú na 6. summit prezidentov prikaspických štátov, hostiteľom ktorého bude Turkménsko.[6] Všetky si uvedomujú, že Kaspické more sa nesmie stať geopolitickou arénou niekoho proti niekomu, ale priestorom mieru, dobrého susedstva a výhodného partnerstva. Pritom je samozrejmé, že každá krajina si na tomto summite bude hájiť najmä svoje národnoštátne záujmy. To je terminus technicus, ktorý je slovenskej politickej (tejto dočasnej) elite, žiaľ na úkor budúcnosti Slovenska, neznámy.

K bodu číslo tri tohto zhrnutia je asi potrebný malý komentár. Konvenciu o právnom statuse Kaspického mora doteraz neratifikoval len Irán.[7] Aj preto S. Berdymuchamedov túto tému posudzoval v Moskve s V. Putinom a jeho plánom je, aby ako hostiteľská krajina summitu do termínu jeho konania dosiahla ratifikáciu Teheránom.

Turkménsko by sa tak zapísalo do histórie, že pod jeho vedením tento naozaj historický dokument vstúpil do platnosti. Turkméni majú radi symbolizmus a symboly a toto by bolo ono. Aj preto to bola z pohľadu S. Berdymuchamedova top téma.

 

Smer Rijád

Inak, Teherán očakáva v priebehu pár dní oficiálnu návštevu ďalšieho prikaspického prezidenta – prezidenta Kazachstanu Kasyma-Žomarta Tokajeva (tiež na pozvanie Teheránu). A najbližšie sa S. Berdymuchamedov, podľa dostupných interných informácií z Ašchabadu, chystá oficiálne navštíviť Saudskú Arábiu.

 

Čerstvý vzduch?

Celkovo možno (aj keď s určitou mierou opatrnosti) konštatovať, že prezident-syn začína roztápať doterajší turkménsky izolacionalizmus a výber jeho prvých dvoch zahraničných ciest naznačuje, aké smerovanie a aké hodnoty sú pre Turkménsko zahraničnopolitickou prioritou a najmä, aká bude zahraničnopolitická stratégia krajiny.

Výber týchto krajín, ako aj postupnosť prezidentských návštev a fakt, že tam nie je zatiaľ miesto pre samodeštrukčný a sublimujúci Západ (najmä Európsku úniu), je symptomatický.

Naviac, ak v čase „šesťbalíkovej“ sankčnej hystérie v Európe (kde sú najaktívnejšie politicky a ekonomicky nepodstatné krajiny) výber na krajinu ako číslo jeden padol na Ruskú federáciu, to je nielen výzva (Západu), je to symbol, ale aj prejav geopolitického a geoenergetického realizmu Ašchabadu v osobe S. Berdymuchamedova.

(Autor je vysokoškolský učiteľ.)

Snímky: www.mfa.gov.tk a www.kremlin.ru

 

[7] Plné znenie tohto dokumentu v ruskom jazyku pozri: http://www.kremlin.ru/supplement/5328. Inak dokument bol  podpísaný, ako je uvedené v čl. 24 Konvencie..., aj v azerbajdžanskom, kazašskom, turkménskom, anglickom jazyku a v jazyku farsi a texty sú dostupné na preštudovanie a porovnanie.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984