„Vstal som ako každé ráno. Umyl som sa, pripravil si raňajky. Ešte len pomaličky začínalo svitať a nahlas som si vzdychol: znovu prší... Ale pracovať sa musí. Tak som naštartoval auto. To bolo čosi po šiestej. O siedmej sa už celé sídlisko ocitlo pod vodou.“ Bolo asi deväť, keď som odchádzal z bratislavských Kramárov. Práve som sa lúčil s pracovníčkou transfúznej stanice, keď...