Archív článkov
Trpkosti. Z vašich próz pre mňa – a azda aj pre ostatných čitateľov – dosť dramaticky vyplýva, že vás znepokojuje viac vecí súčasne. Vaša fyzická kondícia, vzťahy so ženami, domrzačená komunikácia, cirkev, samotný proces písania. Čo vám v minulom roku strpčovalo život v najväčšej miere? - Miesta v štruktúre života obsadili nové osoby, miesta pôvodných chorôb obsadili nové...
Niekedy je, niekedy nie je. Niekedy neviem. Niekedy viem, že nie je osud. Je to azda trápne protirečivé, ale určite to chápe každý, kto má sklon zveličovať, hysterizovať, obhrýzať si nechty a upadať zo dňa na deň stále viac. Vyskytujú sa chvíle, keď si viem nahovoriť, že negativizmus je omyl, najväčší zo všetkého, väčší ako význam literárnej kritiky, a ten je veľmi veľký....
Postava sa nakláňa. Sme sklonení, sledujeme knihu. Na čelnej strane jej obalu je sedemdesiatšesť hláv. Každá z nich je Jarošova. Vstúpil do literatúry v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. Dosť vtedy experimentoval, keď práve písal. Hlavy sú rozdelené do jedenástich riadkov. Postave sa chvejú viečka, číta Jarošov román Váhy, starý román, napísaný v duchu francúzskeho...