Archív článkov
Niektorí Slováci sú posadnutí fixnou ideou, že zahraničie Slovensku nepraje. Že mu neprestajne hádže pod pod nohy kolená. Alebo hrach. Títo niektorí Slováci však neprepadnú zármutku a pasivite, ale naopak, zaktivizujú sa. Cudzina ich nevydesí, vyrazia na cesty. Reprezentovať slovenskú kultúru. Treba predsa zahraničiu vysvetliť, že stojí za to zapodievať sa kultúrou tohto...
Pod súčasnými, čerstvo napísanými románmi sa pulty slovenskej literatúry neprehýbajú. To vidí každý okoloidúci. Či je takéto pórovité, vákuovité, fiaskóznosťou zaváňajúce prostredie pre začínajúcich románopiscov výhodné alebo nie, to veru neviem. Ja som len čitateľ, ani to nie stopercentný. Nestíham z čítaného textu všetko zavnímať a odvnímať. Prípadne odnímať. V dynamickom...
Či sa cítim byť Slovákom, toto sa ma prednedávnom spýtal jeden môj známy v krčme, kde inde. Aká bola moja odpoveď? Už sa nepamätám. Buď som mlčal, alebo som niečo zahabkal. Zakoktal, zakrochkal, sčervenal. Zalial ma rumenec? Zapýril som sa hanbou? Zmocnila sa ma bezmocnosť? Alebo ma spotil nedostatok argumentov a neschopnosť pohotovo reagovať? Marí sa mi, že som sa zachoval...
V slovenskej krčme sa obzvlášť dobre trepe o konšpiračnej mentalite a politike. Každý vie svoje a v žiadnom prípade sa nenechá zo svojej správnej cesty zviesť. Každý má poruke dostatok bombastických argumentov a pivnej guráže. Trpké skúsenosti s dôsledkami celosvetového sprisahania nikomu nechýbajú. Podaktorí vám bez zaváhania podajú správu o tom, že už celé roky sú nútení žiť...
V susednom Maďarsku hladinu verejného života prednedávnom rozčeril výrok z úst istej političky. Také veci sa, hoci by aj obsahovali semiačko pravdy, nehovoria, neartikulujú sa takýmto spôsobom, najmä nie verejne, a už vôbec nie v čase najväčšieho kresťanského sviatku. O čo v tom výroku šlo? Politička vyslovila podozrenie, že Vatikán chce prostredníctvom prodiovskej EÚ „šlohnúť...
Máme veľmi radi Glendu. Tak znie názov jednej z poviedok Julia Cortázara. Mariána máme veľmi radi. Toto už nie je veta argentínskeho spisovateľa. Napísal ju Pán Dobrodružstvo Myslenia, aby takto dal najavo svoju (takmer) bezhraničnú lásku k jednému z najväčších slovenských hudobníkov všetkých čias. Aj tých mojich. Kto vie, či sú spomínanému skladateľovi podobné priznania až tak...
A teraz o čitateľoch. Krčmovej reči. Dráždi ich. Veď aj má. Inak by nemala. Zmysel. Síce, ani tak nemá ktovieaký. Prečítajú si ju a potom morfondírujú. Čo je za ňou. Za rečou. Čo by bolo? To, čo vždy. Klebety. Klebety sa však asi nemajú. Zverejňovať v tlači. Tak káže zákon slušnosti. Lebo aj klebety majú svoje. Hranice neslušnosti. Za nimi je už len. Slušnosť. Klebetiť sa smie...
Keďže ťa nechcem priveľmi otravovať, rád by som sa vyhol otrepaným otázkam. Obávam sa však, že sa mi to teraz sotva podarí: mal by som ťa predsa predstaviť slovenskej čitateľskej obci, ktorá doposiaľ nemala možnosť oboznámiť sa s tvojím dielom. Ak, pravda, nepočítam tých, čo sa v súčasnej maďarskej literatúre orientujú a s radosťou čítajú tvoje knihy. A tak teda prichádzajú...
Macso a jeho babinec. Macso and His Melody Girls. Najnovšie takéto postrehy ku mne prenikajú cez morové ovzdušie zahnívajúcich bratislavských kaviarničiek vyživujúcich svoj nenapodobniteľný l´esprit z geopatogénnych zón, na ktorých stoja (a padajú). Fajn, že tieto vtipnôstky pochádzajú aj z úst tých, ktorým sa podarilo založiť si svoju cestovnú a trtkaciu agentúru vďaka...
Ukazuje sa, že pre väčšinu žiakov a študentov je písané slovo vec takmer krajne nedôležitá. Veď, netreba sa rozohňovať, naozaj nemožno popierať, že svet, dnes, v čase všakovakých čarodejných technológií, sa v pohode môže krútiť ďalej aj bez kníh. Veď boli časy, keď knihy, starostlivo strážené v prítmí chrámov, ešte nezaplavovali svet. Ak sa učitelia sťažujú, že ich zverenci...
Antikvariáty prajú mániám. Najmä tým. Mono. Tematickým. Mal som ich viac. Stále prichádzajú nové. Mal som: Pavesemániu. Potom: Moraviamániu. A ešte: Gončarovomániu. Tá prekročila aj hranice. Oblomova som kúpil v budapeštianskom antikvariáte. Všedný život a Úšust v Bratislave. Medzi mániami sú pauzy. Vtedy buď nezavítam do antikvariátov, alebo sa chodím len obzerať. Alebo kúpim...
Neponosujem sa, nemôžem povedať, že by sa mi myšlienka založiť katolícke gynekologické ambulancie hnusila. Nehnusí sa mi, dokážem pochopiť podaktoré zbožné ženy, ktoré sú zrejme hanblivejšie a plachejšie ako ženy iné, menej veriace, až neveriace. Aj ja som v podstate hanblivý a svoju hanblivosť sa usilujem zahaľovať zdanlivo zvrátenými nápadmi. Píšem „v podstate“, hoci do tej...
Aké knihy ti chýbajú v súčasnosti na pultoch slovenských kníhkupectiev najväčšmi? - Žiaľ, nechýbajú a nemôžu mi chýbať žiadne. Mám totiž niekoľko tisíc kníh, ktoré nemám kam dať. Podľa mňa problémom nie sú ceny kníh, ale vysoké ceny bytov. Človek by aj kúpil nejakú knihu, keby ju mal kam dať. Máloktorá kniha mi stojí za niekoľko stoviek korún zavadzania. To je vlastne ubraná...
Istý, dozaista mienkotvorný žurnalista sa vyznal na stránkach svojho týždenníka zo svojho obdivu k istému, z vlastnej vôle bývalému spisovateľovi-traktoristovi. Žurnalista napísal, že jeho idol, traktorista-bývalý spisovateľ je naozajstným úkazom. Nemýlil sa: náš traktoristický publicista je naozaj úkaz. Ukazuje naozaj všetko, možno aj to, čo pôvodne nechcel. Rovnako...
Antikvariátom by sa človek, najmä ak je s knihou profesijne spätý, nemal pričasto vyhýbať. V týchto pošmúrnych čakárňach či očistcoch knihy čakajú buď na návrat na vyleštené police, aby potom svojou starobou a otrhanosťou mohli vo veľkej bitke o osvietenie sveta tak trošku zosmiešňovať fešnosť a čistotu nedávno zakúpených spolubojovníčok, alebo na odchod do nevábnych a pre...
Ivan Kolenič (1965). Vyštudoval SUPŠ v Bratislave. Vydal básnické zbierky: Prinesené búrkou (1986); Rock and roll (1990); Pôvabné hry aristokracie (1991); Slasti anarchie (1993); Korienky neviditeľnosti (1994); Nespíš a nežne zapieraš (1997). Prózy: Mlčať (1992); Porušenie raja (1993); Ako z cigariet dym (1996); Jeden úsmev stačí (1999). Žije v Bratislave. Na voľnej nohe....
Dlhoočakávaný debut Márie Ferenčuhovej (Skryté titulky, Drewo a srd, 2003) je na svete. Každý bol už zvedavý, kedy a ako sa táto pozoruhodná autorka, ktorá čitateľskú verejnosť, milujúcu súčasnú slovenskú literatúru, vytrvalo napínala poviedkami a básňami publikovanými časopisecky, prihlási svojou prvou knižkou. Pamätám sa, že kedysi pred rokmi som zablúdil do dnes už...
Pavel Vilikovský (1941). Napísal knihy: Citová výchova v marci (1965); Prvá veta spánku (1983); Eskalácia citu (1989); Kôň na poschodí, slepec vo Vrábľoch (1989); Večne je zelený... (1989), Slovenský Casanova (1991, s Lajosom Grendelom), Peší príbeh (1992), Krutý strojvodca (1996), Okrídlená klietka (1998, s Tomášom Janovicom), Posledný kôň Pompejí (2001). Prekladá z angličtiny...
Pavel Daněk (Nové Město na Moravě, 1951). Vysokú školu vyštudoval v Brne. Vydal pätnásť platní. Písal skladby pre takých interpretov ako Pavol Hammel, Dežo Ursíny, Peter Lipa, Jana Kociánová, Miroslav Žbirka, László Komár, Ferenc Demjén, Zorán Sztevanovity a iní. V súčasnosti je majiteľom firmy Rock Pop Bratislava,s.r.o., ktorá organizuje o. i. Bratislavské jazzové dni,...
Dnes už len málokto, česť svetlým výnimkám, chce vydávať poéziu či experimentálne prózy. Zelenú väčšinou majú jednoznačne zábavné poviedky alebo bulvárom zaváňajúce škandalózne romány. Znamená to azda, že básne a všetko, čo si vyžaduje náročnejšie čítanie, už nemá nárok na existenciu? Má, malo a bude mať. A okruh čitateľov náročnejších textov sa už stáročia nemení. Vždy je to...