V záplave dôležitých informácií z európskej politiky – schválený energeticko-klimatický balík, opakovanie referenda o Lisabonskej zmluve v Írsku, plán bola proti ekonomickej kríze a tak ďalej mohla zaniknúť nenápadná, no dôležitá správa z novembra. Európsky súdny dvor dal za pravdu skupine poslancov Európskeho parlamentu a zrušil aktuálny mandát Európskej investičnej banky na roky 2007 až 2013, podľa ktorého mala investovať v nečlenských krajinách únie (tzv. external lending mandate).
V čom tkvie problém? Európska investičná banka je v objeme ročných investícií najväčšou verejnou finančnou inštitúciou na svete. V rozvojovom svete investuje do infraštruktúrnych projektov, rozvoja priemyslu či služieb. Základné línie pôsobenia sú určované mandátom schvaľovaným na sedemročné obdobie. Doteraz sa to dialo v rade, prakticky za zatvorenými dverami. Keďže rada sa sociálnymi a environmentálnymi aspektmi pôsobenia EIB nezaoberá, banka sa mohla riadiť podľa vlastných záujmov.
Doposiaľ však neprijala záväzné environmentálne a sociálnej štandardy. Podľa jej kritikov z radov rozvojových a environmentálnych organizácií to znamená, že v dôsledku toho podporuje aj projekty, ktoré iné banky odmietli pre ich rizikovosť a environmentálnu škodlivosť.
Trochu transparentnosti a kontroly má do procesu vniesť účasť Európskeho parlamentu. Súdny dvor totiž rade a parlamentu nariadil, aby nový mandát schválili spoločne, do jedného roka. Prvým pozitívom je, že na rozhodovaní sa budú podieľať priamo volení zástupcovia európskych občanov. A po druhé, spolurozhodovanie Európskeho parlamentu znamená, že o mandáte prebehne verejná rozprava. Ostatné je už vecou mimovládnych organizácií – snažiť sa informovať verejnosť a presadiť, aby investície EIB sledovali v rozvojovom svete priority, ktoré Európska únia vo svojej rétorike rada opakuje: boj proti chudobe a za trvalo udržateľný rozvoj.