Klimatická aliancia – pomoc pre obce a regióny

Klimatická aliancia (KA) je združenie miest, obcí, škôl a mimovládnych organizácií v sedemnástich európskych štátoch, ktorých spoločným záujmom je ochrana svetovej klímy pred emisiami skleníkových plynov. Okrem toho podniká kroky na ochranu dažďových pralesov v Amazónii, ktoré pohlcujú oxid uhličitý, a tým znižujú jeho koncentráciu v atmosfére. Činnosť KA sa postupne začína rozvíjať aj na Slovensku, a to vďaka projektu Dajme šancu Slnku. Členmi KA sú popri malých vidieckych obciach a mestách aj európske veľkomestá ako Barcelona, Berlín či Viedeň. Celkovo žije v členských mestách KA asi 50 miliónov obyvateľov. Už vyše 30 slovenských škôl Dajme šancu Slnku je trojstranný rakúsko-česko-slovenský projekt, ktorého úlohou je zvýšiť povedomie verejnosti o obnoviteľných zdrojoch energie. Spolupracujú na ňom tri organizácie: slovenskí Priatelia Zeme–CEPA, české Todero a rakúska Klimabündnis. Projekt financuje Európska komisia. Súčasťou projektu sú prednášky, semináre a diskusie pre školy, samosprávy a verejnosť. Takto sa občania, pedagógovia a samosprávy dozvedia viac o tom, ako môžu využívaním obnoviteľných zdrojov energie a úsporami dlhodobo šetriť peniaze aj životné prostredie a postupne znižovať závislosť domácností aj verejného sektora od dovozu fosílnych palív (uhlie, ropa, zemný plyn). Okrem osvetovej činnosti poskytujú Priatelia Zeme-CEPA pomoc obciam a školám, ktoré sa chcú stať členmi Klimatickej aliancie a pripravujú otvorenie jej kancelárie na Slovensku. Po prvom roku od začatia realizácie projektu vstúpilo do KA už 31 základných a stredných škôl zo Slovenska a záujem o členstvo prejavilo aj niekoľko samospráv. Členmi za symbolický poplatok Mestá a obce združené v KA vypracúvajú a uskutočňujú stratégie trvalo udržateľného rozvoja a podporujú aktivity na zvyšovanie povedomia občanov o klimatických zmenách a spoluprácu s miestnymi spolkami a podnikateľmi. Hlavnými nástrojmi na ochranu klímy na úrovni samospráv je podpora energetických úspor, využívanie obnoviteľných zdrojov energie, ekologické poľnohospodárstvo a doprava šetrná k životnému prostrediu. V praxi to môžu byť napríklad opatrenia na zvyšovanie energetických úspor, využívanie obnoviteľných zdrojov energie pri výstavbe nových objektov alebo rekonštrukciách starých budov, podpora verejnej dopravy, budovanie cyklotrás, opatrenia obmedzujúce motorovú dopravu v prírode, uprednostňovanie lokálnych biopotravín v miestnych reštauráciách, pri recepciách, slávnostiach a ich využitie v školských jedálňach, pravidelné informovanie občanov o globálnych súvislostiach a možnostiach zapojenia verejnosti do ochrany klímy napríklad príspevkami v miestnych novinách, na verejných výveskách a mnohé iné. Sú to opatrenia, ktoré pri troche snahy dokáže naplniť každá fungujúca samospráva. Riadnymi členmi KA sa môžu stať mestá a obce nad 5 000 obyvateľov, ktoré súhlasia s Manifestom európskych miest o spojenectve s indiánskymi národmi Amazónie a pošlú prihlášku do združenia KA. Záujem mesta alebo obce o členstvo musí byť predtým potvrdený mestskou/obecnou radou alebo zastupiteľstvom. Obce s počtom obyvateľov do 5 000, školy a mimovládne organizácie sa môžu stať asociovanými členmi. Pre riadnych členov KA je stanovený ročný členský poplatok 0,006 eura na jedného obyvateľa, minimálne však 180 eur za rok. Samosprávy strednej a východnej Európy však majú až do roku 2009 zľavnené členské vo výške 50 % riadneho členského príspevku. Výšku ročného členského poplatku pre obce s menej než 5 000 obyvateľmi, ktoré sa stanú asociovanými členmi, určí výkonný výbor Klimatickej aliancie. Školy neplatia nijaké členské poplatky. Ako vyzerá činnosť Mestská alebo obecná rada či zastupiteľstvo uznesením potvrdí záujem samosprávy o členstvo v KA. Štatutár mesta (obce) podpíše prihlášku a zašle ju do nemeckej centrály KA (na vedomie zašle prihlášku aj rakúskej pobočke Klimabündnis Österreich a Priateľom Zeme – CEPA). Primátor (starosta) zároveň podpíše Manifest európskych miest o spojenectve s indiánskymi národmi Amazónie. Po rozhodnutí predstavenstva KA o členstve, samospráva zaplatí združeniu ročný členský príspevok. Mesto alebo obec potom vytvorí miestnu pracovnú skupinu KA, v ktorej môžu byť zástupcovia samosprávy, miestni poslanci, predstavitelia škôl, aktivisti občianskych združení a podobne. Táto pracovná skupina postupne pripraví stratégiu trvalo udržateľného rozvoja (môže pritom vychádzať z existujúcich koncepčných dokumentov mesta alebo obce) a v rámci nej aj konkrétne a realistické návrhy opatrení v oblasti energetiky, dopravy, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, environmentálneho obstarávania a mnohých iných. Tieto potom realizuje. Môže pri nich spolupracovať s partnerskými samosprávami v zahraničí, organizovať osvetové a výchovné podujatia a propagovať poslanie a činnosť KA. Výhody členstva v Klimatickej Aliancii Členstvo v KA sa považuje za prestížnu značku, ktorú môže samospráva účinne využiť, ak sa napríklad uchádza o finančné prostriedky z rôznych fondov EÚ a štátnych podporných programov. Samosprávy v KA sú naviac vzájomne prepojené výmenou informácií a skúseností v rôznych oblastiach súvisiacich s ochranou klímy, môžu vytvárať partnerstvá a realizovať spoločné projekty. Aktivity na ochranu klímy súčasne zlepšujú stav miestneho životného prostredia, môžu vytvárať nové pracovné príležitosti a podporujú rozvoj podnikania v oblasti, ktorá má budúcnosť. Využívaním obnoviteľných zdrojov energie samospráva zvyšuje svoju nezávislosť od dovozu čoraz drahších fosílnych palív (uhlie, zemný plyn). V obci Tomášov na juhu Slovenska napríklad obyvatelia prestali páliť plasty po tom, čo samospráva ako prvá na Slovensku vstúpila do KA. Miestne noviny uverejňujú články s environmentálnym zameraním, vďaka čomu takmer každý triedi odpad. O zvýšení povedomia žiakov a učiteľov zase svedčí, že do osvetového projektu Zelená škola sa prihlásili obidve základné školy: slovenská aj maďarská. Tohto roku oslávi Tomášov už tretie výročie zapojenia do projektu KA. Účasť obce v KA, podľa slov starostu obce Jozefa Szalaya, bola dobrým krokom: „Do Klimatickej aliancie sme vstúpili pred takmer troma rokmi a teraz o nás vedia aj v Rakúsku a Nemecku. Báli sme sa vysokých poplatkov, ale je to len 60 eur ročne. Komunikujeme s maďarskými aj rakúskymi obcami, učiť sa máme čo najmä od Rakúšanov, a to v oblasti využitia biomasy a rozumného odpadového hospodárstva.“ Autorka je aktivistka združenia Priatelia Zeme