Predychovka
Istá slovenská speváčka, pred pár rokmi ešte Slávica, sa dala počuť, že ona rada telefonuje napríklad pri chôdzi, keď nemá čo robiť. Myslím si, že o evolúcii ľudského tvora nemôže byť pochýb. Úspešne sa nám darí eliminovať všetky činnosti. Napríklad chôdzu. Kedysi ľudia jedli a prípadne sa pritom aj rozprávali. S plnou hubou sa však veľmi nedá, takže sa radšej sústredili na jedlo. Človek však vynašiel tlač a televízor a rozhlas a odvtedy je jasné, že iba tak jesť je nudné. Že si to žiada ďalšiu činnosť. OK, možno namietnuť, že aj dýchanie je činnosť, pri ktorej treba robiť aj niečo iné: chodiť, sedieť, stáť, hovoriť, vylučovať. Ozaj, vďaka knihám a novinám sa nenudíme už ani na záchode. Lebo iba tak sedieť a vypúšťať zo seba výkaly do kanalizácie je asi nudné. Ale vráťme sa k Slávici. Keď sa nudná činnosť stáva už aj z chôdze ako takej, tak si myslím, že sa asi deje niečo významné, možno aj ducha povznášajúce. Jasné, mechanizovaná forma chôdze – šoférovanie – je nudné už niekoľko desiatok rokov. Pri šoférovaní sa kŕmime, počúvame rozhlas, telefonujeme cez hands free aparatúru, bavíme sa so spolujazdcami. OK, aj pri chôdzi sa bavíme so spoluchodcom. Lebo ide s nami. A asi si musíme čosi dôležité povedať. Ale telefonovať z nudy? Pri chôdzi? Asi som zaostalý, ale aj tak nechápem, že ľudia napríklad sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia takúto potrebu nemali. Lebo neboli mobily a informáciu si museli v sebe udržať po najbližšiu telefónnu stanicu? Predpokladám, že mnohí z nás nemajú mobil pre zábavu, ale z donútenia. Lebo to vyžaduje náš zamestnávateľ, naši priatelia, známi, ba aj zatiaľ ešte nepoznaní. Čiže tu už vnímam oklieštenie slobodnej vôle. Zazvoní, kedy chce, a my musíme niečo podniknúť: zdvihnúť alebo umlčať. Skrátka, mobil zasahuje celé oblasti nášho konania; vnímam to ako násilie. A toto násilie, tento teror niekto nieže nevidí, ale ho ešte aj považuje za zábavu, za prostriedok na zaháňanie nielen nudy, ale aj na potláčanie koncentrácie na prirodzené činnosti (chôdza) – tak to je niečo, čo asi budem musieť predýchavať celý zvyšok svojho života.
