Maoistický Nepál

Nepál by mal v najbližších dvoch rokoch prechádzať závažnými politickými zmenami. Najsilnejší mandát na ich zavedenie dostali bývalí rebelanti, maoisti. Výsledok volieb do nepálskeho Ústavodarného zhromaždenia veľa prieskumov nepredpovedalo (alebo predpovedať nechcelo) – zvíťazilo v nich maoistické hnutie, čo ho s najväčšou pravdepodobnosťou stavia na čelo koaličnej vlády. Pred vládou bývalých rebelantov však bude stáť dvojitá výzva – uzmieriť a stabilizovať krajinu zmietanú niekoľko rokov občianskou vojnou, a riadiť proces podstatných ústavných zmien v krajine. Šanca na zmenu Pod maoistické víťazstvo sa podpísalo niekoľko faktorov. Pokus o kráľovskú diktatúru a niekoľkoročná občianska vojna ekonomicky vyčerpali krajinu a sociálnu situáciu v chudobnej krajine posunuli za hranicu znesiteľnosti. Boje obmedzili dôležité príjmy z cestovného ruchu a zamedzili významnejší rozvoj investícií. Zaostalejšie regióny prežívali len vďaka primitívnemu poľnohospodárstvu a príjmom, ktoré posielali domov emigranti – dokonca aj v susednej Indii boli Nepálci často len lacnou pracovnou silou. Tradične silné strany – Nepálsky kongres a komunistické strany (po znovuzjednotení pred niekoľkými rokmi ako Komunistická strana Nepálu (Zjednotená marxisticko-leninistická)) sa v očiach mnohých zdiskreditovali spoluprácou s monarchiou a neschopnosťou významnejšie zlepšiť situáciu po tom, ako kráľ v roku 2006 odovzdal moc opäť parlamentu. V tejto situácii sa pre mnohých Nepálčanov stali šancou na zmenu maoisti. Práve oni iniciovali hnutie za zrušenie monarchie a premenu krajiny na sekulárnu, federálnu republiku, ktoré pravdepodobne zavŕši novozvolené Ústavodarné zhromaždenie. Koaličné vládnutie Úspešní však môžu byť len ak zvládnu prinajmenšom päť veľkých testov. Prvým je schopnosť vytvoriť koalíciu. Na akékoľvek zmeny v ústave je potrebná dvojtretinová väčšina – maoisti teda budú potrebovať podporu Nepálskeho kongresu i komunistov. Spoluprácu však budú sťažovať hlboké konflikty – predvolebná kampaň bola tvrdá, v niektorých oblastiach sa zmenila na násilné strety a na politickej praxi maoistov (ale aj ich súperov) sa nezmazateľne podpísala desaťročie trvajúca občianska vojna. Na stabilizáciu krajiny bude nevyhnutné zmeniť spôsob riešenia politických konfliktov a vytvárania konsenzu. Menšinová otázka Druhou výzvou bude pre vládu hľadanie kompromisu so stranami, ktoré reprezentujú obyvateľov z južnej časti krajiny (spoločne označovaných ako Madhesi). Hoci sú sami etnicky, jazykovo, kultúrne i sociálno-ekonomicky rôznorodí, spája ich silná menšinová identita a ich politické požiadavky obsahujú vyšší stupeň autonómie, rovnomernejšie prerozdeľovanie zdrojov medzi regiónmi a ukončenie tradičnej diskriminácie voči ľuďom Madhesi. Konflikty medzi „Severom“ a „Juhom“ v Nepále už niekoľkokrát prerástli do násilností, preto bude vyriešenie tohto „menšinového problému“ jedným z hlavných testov stability koaličnej vlády. Integrácia armády Tretí problém, s ktorým sa bude musieť vláda vysporiadať, je integrácia Ľudovej oslobodzovacej armády – maoistických ozbrojených síl – do Nepálskej armády. Nepálske ozbrojené sily patrili tradične medzi hlavné opory monarchie, práve na ich podpore stál kráľovský pokus o diktatúru. Starí „kráľovskí“ generáli teraz budú musieť akceptovať nielen zrušenie monarchie, ale aj fakt, že ich politicky budú riadiť bývalí nepriatelia a „rebelanti“ sa stanú súčasťou tých istých ozbrojených síl. To je však stále len polovica problému. Spojením „oficiálnej“ a maoistickej armády získa Nepál omnoho väčšie ozbrojené sily, ako potrebuje. Akákoľvek demobilizácia však bude musieť byť spojená s programom integrácie bývalých vojakov. A to nebude jednoduchá, ani lacná záležitosť – najmä pre chudobnú krajinu ako Nepál. Test reálneho vládnutia Štvrtým testom bude schopnosť „reálne vládnuť“. Maoisti boli doteraz v prvom rade povstaleckou skupinou, ktorá sa bude musieť učiť vládnuť a nachádzať kompromisy. Na druhej strane, maostické vedenie nie je úplne neskúsené – počas občianskej vojny fakticky kontrolovali značnú časť krajiny. A podporu medzi obyvateľstvom si získavali nielen sloganmi, ale aj populárnymi reformami – prerozdelením pozemkov a zakladaním družstiev, zakladaním výrobných družstiev, snahou o zlepšovanie postavenia žien. Napriek oficiálnej komunistickej ideológii sa v hospodárskej politike správajú maoisti dosť pragmaticky – podporujú napríklad prílev zahraničných investícií, napríklad do stavby vodných elektrární. Nakoniec, maoistami vedená vláda bude musieť na medzinárodnej scéne presvedčiť, že je relevantným a spoľahlivým partnerom. Spojené štáty považujú maoistov oficiálne za teroristickú organizáciu (hoci Carterova skupina nedávno odporučila, aby boli zo zoznamu vyškrtnutí), India ako politicky i ekonomicky najdôležitejší sused, doteraz otvorene podporovala ich politických súperov. Maoisti budú musieť postupovať pri stabilizácii krajiny pragmaticky – rovnako pragmaticky by sa k nimi vedenej vláde malo postaviť zahraničie. Autor je stály spolupracovník Slova