Modifikované klamstvo

Tvrdenie, že geneticky modifikované potraviny dokážu vyriešiť svetový problém s hladom, sa ukazuje ako klamstvo. V lepšom prípade šírené z nevedomosti, v horšom úmyselne, aby pomohlo presvedčiť „neochotných spotrebiteľov“. V poslednom čase boli uverejnené výsledky niekoľkých autoritatívnych štúdií o výnosnosti geneticky modifikovaných plodín. Majú jeden spoločný výsledok – genetické modifikácie nezvyšujú výnosy, nie sú teda odpoveďou na globálnu potravinovú krízu. Ako nebezpečný vtip Ilustratívna je štúdia Kansaskej univerzity, ktorá zahŕňa posledné tri roky. Výskum vyprovokovali množiace sa sťažnosti farmárov, že geneticky modifikovaná sója nedáva také výnosy, na aké boli zvyknutí s jej „normálnou“ príbuznou. Univerzita preto porovnávala výsledky pestovania klasickej sóje, a variety vyrábanej firmou Monsanto. Výsledok – geneticky modifikovaná varieta dávala za rovnakých podmienok o desať percent nižšiu úrodu. Tým sa potvrdil výsledok staršej štúdie z Univerzity v Nebraske, podľa ktorej geneticky modifikovaná plodina dávala o šesť percent nižšiu úrodu než jej najbližšia „prirodzená“ príbuzná a až o jedenásť percent menej ako najlepšia nemodifikovaná sója. Reakcia Monsanta bola predvídateľná. Vyslovilo síce prekvapenie nad výškou poklesu výnosu, podľa firmy je však pokles ako taký prirodzený – ich sója predsa nebola geneticky modifikovaná na to, aby dávala vyššie výnosy, ale (v prípade skúmanom v Kansase) aby vydržala pôsobenie herbicídu... produkovaného firmou Monsanto. Trochu to pripomína starý predprevratový vtip, keď reportérovi predvádzajú vo výskumnom ústave najnovší prototyp poloautomatickej lopaty. „Tu na rúčke je taký gombík, ten stlačíte, a môžete hádzať“ hovorí vedúci výskumu a dodáva: „A na budúci rok prídeme s novým modelom plnoautomatickej lopaty!“ „A ten bude fungovať ako?“, pýta sa reportér. „No nestlačíte nič a môžete rovno hádzať...“ Modifikácia spôsobuje zaostávanie Podľa odborníkov má nižšia výnosnosť geneticky modifikovaných plodín dve príčiny. Prvú priznáva aj tvrdo „pro-GMO“ americké ministerstvo poľnohospodárstva – výskum geneticky modifikovaných plodín zaostáva za výskumom „tradičných“ o niekoľko rokov. Z hľadiska výnosnosti preto na trhu vždy existujú lepšie konvenčné varianty. Podľa ministerstva to môže znamenať, že prechod na geneticky modifikované plodiny povedie k poklesu výnosov. To však plne nevysvetľuje fakt, že GMO zaostávajú aj za svojimi najbližšími „normálnymi“ príbuznými. V hre musí byť aj druhý faktor, totiž že výnosnosť oslabuje proces genetickej modifikácie ako taký. Potvrdzuje to aj situácia v americkom bavlnárstve – s masívnym používaním GMO výrazne poklesli výnosy bavlny. Podľa kritikov genetických modifikácií to nevyrieši ani ďalší výskum v tejto oblasti. Odborník Lester Brown z washingtonského Earth Policy Institute tvrdí, že fyziológia rastlín jednoducho dosahuje hranice produktivity, za ktoré sa už nebude dať ísť. Rozpor s realitou Vždy sa nájde niekto, kto z krízy profituje. Podobne to bude aj s rozvíjajúcou sa globálnou potravinovou krízou – nadnárodné biotechnologické spoločnosti sa snažia využiť minimálne na to, aby „predali“ skeptickej verejnosti geneticky modifikované potraviny. O svojich produktoch tvrdia, že dokážu nakŕmiť hladný svet a kritikov označujú za nehumánnych cynikov. Ibaže sa zdá, že táto marketingová stratégia má jednu slabinu – rozpor s realitou. Nedávno boli zverejnené výsledky najväčšej medzinárodnej štúdie svojho druhu, Medzinárodného hodnotenia poľnohospodárskej vedy a technológie pre rozvoj. Výsledok – geneticky modifikované plodiny nie sú odpoveďou na svetový hlad. Autor je spolupracovník Slova