Široký úsmev Šťastného
Chlieb a hry – slogan, ktorý vystihuje zrejme najúspešnejšiu politickú stratégiu všetkých čias. Ich podoby sa menili a dodnes menia, ale objavujú sa v každom politickom a ekonomickom systéme. A keď je chleba málo a hry prestávajú byť zábavné, začínajú sa problémy tých, ktorí sú pri moci. Najmä vtedy, keď existuje skupina, ktorá sa chce dostať k moci a jej chlebom každodenným je len vytváranie hier. Chlieb totiž rozdeľujú len tí prví. Slovenská verzia: ropa a hokej, koalícia a opozícia. Hokej je hra, ktorá dokázala dať Slovensku to, čo žiadna iná: zábavu, národnú hrdosť aj pocit spolupatričnosti. Lenže prišiel zápas, ktorí Slováci odohrali v retro dresoch z čias vojnovej Slovenskej republiky. Aby toho nebolo málo, bol to zápas proti Nemecku, ktoré nás všetkých síce ušetrilo retro dresov z čias tretej ríše, ale zato nie porážky. Tá nás odsunula do suterénu svetového hokeja. Slováci nastúpili bez mien na dresoch. Možno sa mohli inšpirovať Kanadou. Kanaďania hrali v dresoch zo sedemdesiatych rokov a mali na nich mená vtedajších veľkých hráčov. Slováci za vojny veľkých hráčov nemali, nuž – nemohli aspoň hrať s menami najväčších arizátorov? Ústavu pamäti národa by konečne pomohli vytvoriť ich zoznam. Namiesto mien sa na dresoch vynímali veľké nadpisy Škoda, ale.... bola to len reklama. Vzlet slovenského hokeja sprevádzal šťastný úsmev Širokého, pri jeho úpadku sa situácia otočila. Boj europoslanca a šéfa slovenského hokeja sleduje naša krajina už niekoľko rokov a zdá sa, že verí, že naozaj ide o hokej a celý problém má jednoduché riešenie: nahradiť (koaličníka) Širokého (opozičníkom) Šťastným. Dôvodov na tento krok by sa našlo neúrekom. Napríklad, keďže Šťastného synovia hrajú za USA, odpadá problém s rodinkárstvom a korupciou. Páni ani nemusia byť navlečení v retro dresoch, aj tak je to fraška. Je to len ďalšia hra a zainteresovaní sa podľa všetkého usilujú len o jedno, mať funkciu a rozdeľovať chlieb. V čom je teda problém slovenského hokeja? Je to jednoduché, štát sa vykašľal na hokej, a ten mu to začína vracať – aj s úrokmi. Hokejové zlato je v nenávratne a rovnakým smerom sa začína uberať aj čierne zlato. Ropy je nedostatok a jej cena stúpa. Tu však už nejde o hry, ale o chlieb. Očividne však nič nebráni, aby sa okolo toho začali hrať hry. Opozícia prišla s geniálnym nápadom znížiť spotrebnú daň na pohonné hmoty. Budeme mať lacnejší benzín a naftu, a problém je vyriešený. Každý bude šťastný a cesty budú široké? Lenže o pár rokov ropa nebude – naozaj o pár. A čo potom? Odložíme autá a Ján Slota bude stretávať „šašov na koni“ nielen na obálkach dejepisu maďarskej menšiny, ale na každom kroku? Opozícia môže navrhovať, čo chce. Chlieb nerozdeľuje. Na ťahu je vláda. Ak zostane len pri obviňovaní opozície z nezodpovednosti, bude hrať tú istú hru. Ak sa okamžite nezobudí a nezačne vytvárať podmienky na rozvoj alternatívnych zdrojov energie a technológie, stane sa to isté, čo s hokejom. Štát dnes kašle na alternatívne získavanie energie a energia mu to vráti – už čoskoro aj s úrokmi. V hokeji je postup celkom zjavný: najprv treba poslať dvojicu zabávačov ŠŠ tam, kam patrí, teda do kabaretu. S energiou je situácia komplikovanejšia. Ak sa totiž koalícia a opozícia obmedzia len na hádky o výške spotrebnej dane, vytvoria tiež kabaretnú dvojicu. Lenže už samotné iniciály tejto dvojice K.O. hovoria, že nepôjde len o hru a zábavu. Nakoniec večerné predstavenia odpadnú, pretože nebude čím svietiť.
