Cigáni a gadžovia
Kde bolo, tam bolo, v útulnej krčmičke, v malebnej slovenskej dedinke sa pobila skupinka Rómov s bielymi obyvateľmi. Zasahujúci strážcovia poriadku rasový motív ani po usilovnom hľadaní nenašli. Nikto nepochybuje, že polícia hľadala svedomite. Pritom latentný konflikt medzi Rómami a majoritou je tu neustále už predlhý čas. Odložme na chvíľu politickú korektnosť a pozrime sa na problém tak, ako to robia v bežnom rozhovore obe komunity. Takže: Cigáni a gadžovia. Gadžovia majú v otázke Cigánov absolútne jasno. Osemdesiat percent z nich si vyslovene nepraje Cigána za suseda. Nemýli ich ani politicky korektný jazyk, pretože dotazníky sa pýtajú na Rómov. Je im to jedno, Cigán či Róm skrátka znamená špina, hluk, krádeže, vandalizmus, a ako napovedá už samotné pomenovanie, podvody a klamstvá. Čo sa týka predsudkov, nezaháľa ani opačná strana. Strach, nepochopenie a pocit ohrozenia sa predovšetkým v uzavretých rómskych komunitách premieňa na pocit nadradenosti a ústi do sebaobranného výsmechu. Napríklad slovné spojenie „gadžovská robota“ označuje dlhú, ťažkú a najmä zle zaplatenú prácu. Odkiaľ pramení tento predsudok, je viac než jasné. Iná práca sa pre Rómov, azda s výnimkou hudby, nenašla. Treba dodať, že sa ani nehľadala. Veď načo aj, „schopnosti“ tohto etnika predsa „každý“ pozná. Kde sa vzal tento predsudok? Ale aký predsudok, pomyslí si teraz poctivý latentný rasista. Stačí zájsť do osady alebo na sídlisko obývané Rómami a človek (biely) zistí, že je to fakt. Fajn. Lenže toto stanovisko nevysvetľuje, prečo práve Rómovia prichádzajú pri prepúšťaní o prácu ako prví aj vtedy, ak nepodávajú slabší výkon. Ani to, prečo majú práve oni väčší problém zohnať hoci aj nekvalifikovanú prácu. To vysvetlí len predpoklad, že Slovensko oplýva rasistickými predsudkami. Takže ešte raz, kde sa vzali? Spolužitie Rómov a väčšinových európskych národov je poznačené predsudkami od nepamäti. Dlhý čas však panovala pomerná tolerancia a Rómovia boli medzi ľudom obľúbení. Tradičné rómske povolania boli žiadané. Zlom nastáva v čase, keď zasahuje cirkev, ich práca prestáva byť legálna, a teda zbytočná. „Deti vetra“ náhle nemali čo ponúknuť a stratili právo čokoľvek žiadať. Jeden z prvých rasistických zákonov v Európe vznikol vo Francúzsku v 13. storočí, lebo avignonskému pápežovi sa nepáčili ich „nemorálne“ tance. Vražda Róma sa nepovažovala za vraždu. V našich zemepisných šírkach uzrel svetlo sveta v Poľsku v roku 1557. Uvádza sa v ňom, že „Cigáni alebo nepotrební ľudia budú vyhnaní z našej zeme a potom do nej nemajú byť znovu prijatí“. Takéto a tvrdšie zákony sa postupne prijali v každej európskej krajine. Rómovia sa stali problémom, ktorý nechcel nikto riešiť. Boli odsúdení na život v lesoch pohraničných oblastí a vzťah majorít k nim najlepšie vystihuje historický dokument o dedičstve jedného anglického lorda. Popri rôznych poľovníckych trofejach vyššej zveri sa objavujú aj vypchané rómske hlavy. Do „svedomitého“ riešenia „cigánskej otázky“ sa však pustilo až nacistické Nemecko. Na tieto udalosti reaguje jedna rómska pieseň s názvom Voviedli nás bránami, vyviedli nás komínmi. Dôvodov na sťažnosti si obe strany poskytli viac než dosť. Rasovo motivovaná kriminalita v oficiálnych zápisoch takmer neexistuje. Pred časom jeden zo zainteresovaných v súdnom spore vyhlásil, že z antropologického hľadiska nemôže ísť medzi Rómom a Slovákom o rasový motív – sú totiž jednou rasou. Zdá sa, že medzi sudcov, advokátov a policajtov sa infiltrovalo veľké množstvo podobných „antropológov“. A podľa všetkého sa pestovanie tejto disciplíny rozhojnilo aj v politike. Žeby prvé príznaky vedomostnej spoločnosti?
