Pohľad z Londýna 6

Treba uznať, že šoférovať na ľavej strane ulice, ktorú na kontinente zvyčajne nazývame nesprávnou, je skutočne trochu dobrodružné. Chvíľu trvá, kým si na to človek zvykne. Podľa rady mojej starej mamy, ktorá hovorievala, že sa nemáme pokúšať behať, ak ešte nevieme chodiť, som sa rozhodol, že správny prístup bude šoférovať zo začiatku na britských cestách európske auto. Neplatič daní = asociál Pri troche narcizmu by som to snáď mohol nazvať rozumným rozohodnutím. A to nielen preto, že sa tak vyhnete pokutám za prekročenie dovolenej rýchlosti či poplatkom za vstup do centrálnej zóny, keďže polícia vás s cudzou štátnou poznávacou značkou nenájde. Tvrdiť také niečo by znelo skoro ako výzva vyhýbať sa trestom a neplatiť dane, čo podľa obyvateľov Británie patrí do kategórie asociálneho správania. Mimochodom, poplatok za vstup do centrálnej zóny, tazvaná congestion charge, je osem libier, ktoré musíte zaplatiť, ak vchádzate do centrálneho Londýna medzi siedmou ráno a šiestou večer s akýmkoľvek motorovým vozidlom okrem motorky. Jeho cieľom je znížiť hustotu premávky, a teda zmierniť zápchy v meste. Dane sú dane a platiť sa musia, hoci všetci sa zhodujú, že sú príliš vysoké. Britská snaha po korektnosti je viditeľná aj pri rozhovoroch o platení daní a pokút. Argumentácia je jednoznačná: dane a príspevky do štátnej poisťovne sú spôsobom, ako financovať bezplatný zdravotnícky systém, a ak ich niekto neplatí, nech o tom radšej mlčí, lebo začať prispievať bolo už včera neskoro. Proti takémuto argumentu sa ťažko hľadá protiargument. A snaha o korektnosť je infekčná. Hoci slovo „britský“ sa asi zvyčajne asociuje s úzkou skupinou bielej strednej vrstvy, britská korektnosť v tejto otázke je všeobecným postojom všetkých, ktorí prispievajú, bez ohľadu na ich pôvod. Navyše, je zaujímavé, ako otvorene ľudia odsudzujú hriešnikov, pričom postavenie či spoločenská trieda sa neberie do úvahy. Malý burič v každom z nás sa poteší. S prúdom aj v protismere Vráťme sa však k otázke, prečo je šoférovať európske auto na britských cestách správne rozhodnutie. Okrem skutočnosti, že sa budete cítiť pohodlnejšie a známejšie, a to v neposlednom rade aj preto, že väčšina ľudí je pravákov, a treba uznať, že je pohodlné prehadzovať rýchlosť motoricky dominantnou rukou, človek má pocit väčšieho bezpečia, ak sedí v aute na vonkajšej strane cesty a nie je zoči voči premávke prichádzajúcej z opačného smeru. Možno to znie ako hlúposť, ale v prvej fáze tohto šoférovacieho experimentu by ste to ako spôsob znižovania hladiny stresu nemali podceňovať. S postupom času, keď si na situáciu zvyknete, bude vás pokúšať postúpiť o ďalší stupeň – či, lepšie povedané, preradiť na vyšší stupeň. Kde a ako sa na to odhodlať? Ako sa zbaviť svojho európskeho auta? Komu v Londýne by čo i len napadlo šoférovať auto, v ktorom sedí na „nesprávnej strane cesty“, či na „správnej“ podľa euróspkych migrantov? Azda je to prekvapenie, ale ľudí, ktorí po takomto aute túžia, je veľa, a nehovorím o tom bez istej dávky sarkazmu, lebo mi nedávno odcudzili, jednoducho ukradli, môj trinásťročný európsky Volkswagen. Ako ma informovali moji africkí priatelia, jeho finálnym miestom pobytu sa zrejme stane Afrika. Podľa všetkého sa v Afrike chodí autom „po správnej strane“ cesty... Ubezpečili ma, že tieto autá, ktoré sa v západnom svete považujú za neekologické, nemoderné a málo luxusné, si tam užívajú prvotriednu starostlivosť, prežívajú svoju druhú mladosť a svojich päť minút slávy. Svojím spôsobom mi táto myšlienka prináša úľavu, hoci sa vynára aj mnoho iných, ktoré ostávajú otvorené či znejú menej optimisticky. V každom prípade, takéto niečo prinúti človeka k ďalšiemu kroku mobilnej integrácie, z ktorej sa čoraz viac stáva road movie. Autor je lekár a žije v Londýne Z angličtiny preložila Svetlana Žuchová