Nádej v Gaze

Minulý týždeň vstúpilo do platnosti prímerie medzi Izraelom a Hamasom v Gaze. Je nepravdepodobné, že pretrvá dlhšiu dobu. Naznačuje však, že sú obe strany schopné prekonať nezmieriteľné ideologické rozdiely a pracovať na riešení praktických problémov. A to by mohol byť základ dlhodobejšej stabilizácie. Hamas odmieta uznať právo Izraela na existenciu, požaduje jeho zničenie. Izrael zas označuje islamistické hnutie za teroristickú organizáciu, ktorú treba vykoreniť. Z rôznych dôvodov sú však pre obe strany tieto ich „veľké“ ciele nedosiahnuteľné. Pokiaľ ide o Hamas je to očividné – vojensky nebude nikdy schopný poraziť izraelské sily, ktoré sú nielen najmodernejšie v regióne, ale aj podporované USA. Politicky nemá šancu získať dostatočnú podporu. USA a európske krajiny ho považujú za teroristickú organizáciu, sympatie arabských krajín zasa tlmí snaha o upokojenie situácie v regióne a ich vlastný ambivalentný vzťah k islamistickým hnutiam. Pre Izrael by bolo dobytie a okupácia pásma Gazy pravdepodobne vojensky uskutočniteľná, no politicky a finančne nákladná záležitosť. A ani pre jednu z týchto strán nie je dobrým riešením ani pokračovanie v „obmedzenom konflikte“. Izraelské útoky a nálety majú za následok značné ľudské obete a ničia posledné zvyšky infraštruktúry, čo Hamasu komplikuje praktické vládnutie. Raketové útoky z Pásma Gazy síce nie sú zďaleka také „účinné“, udržiavajú však okolité územie Izraela v ustavičnom strachu. Aj preto Hamas a Izrael prijali ponuku Egypta (ktorý má vlastné dôvody, prečo sa snaží riešiť situáciu v pásme Gazy, s ktorým hraničí) na sprostredkovanie, načas odsunuli ideologické rozpory, a prijali „pracovný kompromis“ dohody o prímerí. Je pravdepodobné, že pri najmenšej politickej či vojenskej provokácii z ktorejkoľvek strany bude prímerie prerušené. Dohoda však napriek tomu zažína nádej. Nemožno očakávať, že by bola ktorákoľvek zo strán ochotná principiálne zmeniť svoj postoj voči nepriateľovi. A tak ostáva jedinou šancou na mier práve podobný „pracovný kompromis“, v ktorom obe strany akceptujú realitu. Ekonomicky zdecimované Pásmo Gazy nemá inú šancu na rozvoj a stabilizáciu, ako je hospodárska spolupráca s Izraelom. Hnutie Hamas zasa potrebuje rozvoj a stabilizáciu aby dokázalo, že vie prakticky vládnuť. A Izrael nemá šancu zvýšiť bezpečnosť svojich južných území, kým budú hraničiť s nepriateľským, chronicky chudobným a nestabilným územím. Autor je spolupracovník Slova