Opozícia pri kritike „agrodotácií“ zavádza
Štát bude podľa premiéra Roberta Fica aj naďalej podporovať slovenských poľnohospodárov finančnými dotáciami v maximálnej výške, akú umožňujú pravidlá Európskej únie. Dotácie poľnohospodárom už viackrát kritizovala pravicová opozícia, podľa ktorej do tejto oblasti putuje príliš veľa peňazí napríklad na úkor rozvoja vedy či školstva a vzdelávania. Diskusia o výške agrodotácií však nie je nová. Intenzívne sa o tejto problematike začalo diskutovať už od vstupu Slovenska do Európskej únie. Kritika opozície sa pritom opakuje stále podľa toho istého scenára. Pravdou je, že za predchádzajúcej vlády (keď bol ministrom financií Ivan Mikloš a ministrom pôdohospodárstva Zsolt Simon) pôdohospodárstvo nedostalo plné národné doplatky k tzv. agrodotáciám. Slovensko nie je jediné Ak sa však pozrieme na to, s akým návrhom výšky agrodotácií v štátnom rozpočte ministerstvo financií v rokoch 2004, 2005, či 2006 prichádzalo, zistíme, že výsledok bol nakoniec vždy vyšší. Priame platby sa zvyšovali vždy, odkedy je Slovensko v Európskej únii. Teraz však prvý raz v maximálnej výške. Lebo taká bola politická dohoda členov vládnej koalície. Za minulej vlády bola dohoda iná, teraz sa Smer, SNS a HZDS dohodli, že sa platby zvýšia na maximálnu úroveň. V žiadnom prípade však nie sme v únii akousi „postkomunistickou“ výnimkou. Stačí, keď výšku našich dotácií porovnáme s krajinami Višegrádskej štvorky, ale napríklad aj s Rakúskom či Slovinskom. Tamojším poľnohospodárom sa poskytuje oveľa väčšia pomoc, než akú dostávajú u nás. A to ani nehovoriac o Spojených štátoch amerických, kde federálna i štátne vlády farmárov mohutne podporujú. Problémy slovenského poľnohospodárstva sú v jeho finančnej „podvýžive“, a na tom má podiel bývalá vláda. Jej zlá rozpočtová politika v minulých rokoch, viaceré chyby počas prístupových rokovaní o kvótach a tzv. úrodovom koeficiente spôsobili nízku rentabilitu celého agrárneho sektora. Minulá vláda jednoducho rezort poľnohospodárstva podcenila. Tým zároveň podcenila aj fakt, že dostatok financií v poľnohospodárstve zvyšuje zamestnanosť na vidieku, vrátane odľahlejších regiónov Slovenska, má teda aj významnú sociálnu úlohu. Úroveň, kvalita a objem domácej výroby priamo súvisia s dopytom po vysokovýkonných poľnohospodárskych strojoch, najnovších technológiách a biotechnológiách, kde sa zasa otvárajú dvere vede a výskumu. Dorovnávať platby poľnohospodárom do maximálnej výšky sa rozhodol vládny kabinet Roberta Fica už v roku 2006. „Stojíme si za týmto rozhodnutím a mienime v týchto rozhodnutiach pokračovať aj v nasledujúcom období,“ povedal premiér. V skutočnosti dáva štát menej Opozičná kritika rozhodnutia vlády zvýšiť platby poľnohospodárom je nanajvýš sporná. A to z viacerých dôvodov. Napríklad preto, lebo štátne dotácie poľnohospodárom súvisia s dorovnávaním platieb z Európskej únie, ktoré sú pre nové členské štáty prechodne nižšie ako pre starších členov únie. Budúci rok by mali slovenskí farmári dostať priame platby z EÚ vo výške 60 percent úrovne pôvodnej európskej pätnástky, ďalších 30 percent však môže dorovnať štát. Spolu by tak mali získať vyše 11 a pol miliardy korún. Rovnakú sumu financií ako farmári zo západnej Európy by mali získať slovenskí poľnohospodári po započítaní štátnych platieb od roku 2010. Od roku 2013 by už mali pre staré a nové členské štáty platiť rovnaké podmienky bez potreby dorovnávať platby z rozpočtov jednotlivých krajín. Musíme si uvedomiť, že naša krajina je súčasťou jednotného európskeho trhu a jeho poľnohospodárskej politiky. Ak by Európska únia dotácie do pôdohospodárstva nedávala, pravdepodobne by ich nedávalo ani Slovensko. Opozícia pritom obchádza ďalší závažný fakt, keď hovorí o náraste štátnych výdavkov na tento rezort na Slovensku. Nárast totiž nie je spôsobený tým, že by naň išlo viac národných zdrojov, ale tým, že do rezortu smeruje viac peňazí z EÚ. Ak vezmeme do úvahy čisto domáce zdroje, tak do poľnohospodárstva putuje zhruba o sto miliónov korún menej ako vlani. Nejednotný meter opozície Opozičná kritika pokrivkáva aj v inom smere. Zväčša sa totiž neopiera o absolútnu výšku financií, ale o ich podiel na hrubom domácom produkte (HDP). Podľa štátneho tajomníka ministerstva financií Františka Palka je to nezmysel. Lebo ak by to tak bolo, museli by sme povedať, že predchádzajúca vláda, ktorá pripravovala aj štátny rozpočet na rok 2006, sama nepovažovala za prioritu nielen poľnohospodárstvo, ale ani školstvo, ktoré teraz tak vehementne vyhadzuje vládnej koalícii na oči. V uvedenom roku sa totiž výdavky (merané podielom na HDP) do tejto oblasti v porovnaní s rokom 2005 o 0,2 percenta znížili. A to napriek tomu, že sme zaznamenali absolútny nárast zdrojov. „Miera prerozdeľovania peňazí cez rozpočty totiž klesá a klesá aj podiel daňových príjmov na HDP. Merať teda aj výdavky cez hrubý domáci produkt je iba politická demagógia, a nie ekonomická racionalita“, tvrdí František Palko. V tomto roku napríklad rezort školstva disponuje v štátnom rozpočte najväčším objemom financií (takmer 55 miliárd korún). Keď sa porovnávajú priority, často sa na jednotlivé rezorty použije rozličný meter podľa toho, čo sa práve viac hodí. V niektorých prípadoch sa európske zdroje do úvahy berú, v niektorých zas nie. Napríklad v prípade poľnohospodárstva sa hovorí iba o celkovom náraste peňazí, ale to, že objem národných zdrojov klesá, už opozícia nespomína. „Keď opozícia hodnotí oblasť práce a sociálnych vecí, tak hovorí iba o tom, ako mierne výdavky stúpajú. Už však nepovie, že národné zdroje idú hore o tri miliardy korún, ale klesli európske zdroje“, povedal štátny tajomník František Palko aj v súvislosti s tohtoročným štátnym rozpočtom. Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka však zohrávajú životne dôležitú úlohu nielen na Slovensku, ale v celej Európskej únii. V prieskume verejnej mienky, ktorý sa uskutočnil v závere minulého roku vo všetkých 27 členských štátoch únie, vyjadrilo 89 percent opýtaných presvedčenie, že pre budúcnosť Európy ide o kľúčovú problematiku. Absolútna väčšina z nich – 52 percent – podporuje spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ a myslí si, že priame platby poľnohospodárom namiesto dotovania ich produktov predstavujú pozitívny vývoj. Autor je spolupracovník Slova
