Komu vyhovujú problémy s odpadmi?
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) pripravilo dva zlé návrhy zákonov v oblasti odpadového hospodárstva. V novom zákone o obaloch navrhuje oslabiť triedený zber, neriešiť znečistenie životného prostredia nezákonne pohodenými odpadmi z obalov a obmedziť práva spotrebiteľov na výber. Nekoncepčný a nesystémový návrh zákona o odpadoch zas odoberá obciam finančné prostriedky na triedený zber a povinnosť odstraňovať nelegálne skládky presúva na poškodených – majiteľov pozemkov. Zákon o obaloch Je neodškriepiteľným faktom, že Slovensko má vážne problémy s odpadmi z obalov. V roku 2005 nesplnilo ciele recyklácie stanovené vlastným Nariadením vlády 220/2005 u dvoch komodít z piatich (plasty, papier). Rok predtým bolo šieste až siedme najhoršie v recyklácii odpadov z obalov v celej Európskej únii. Príčiny nízkej miery triedenia a recyklácie spočívajú hlavne v nedostatku finančných prostriedkov poskytovaných priemyslom pre triedený zber v obciach. Dôvody sú dva: väčšina výrobcov a dovozcov v SR sú neplatiči a chýba autorizácia tzv. oprávnených organizácií. Pre porovnanie: v Českej republike je registrovaných 20 946 podnikateľských subjektov, ktoré finančne prispievajú obciam na triedenie a recykláciu odpadov z obalov, kým na Slovensku ich je len 1600! Lenže v Čechách a na Slovensku pôsobia v zásade takmer rovnaké spoločnosti a firmy, takže aj skutočný počet povinných osôb, na ktoré sa vzťahuje predmetná povinnosť, nebude príliš rozdielny. Z toho jednoznačne vyplýva, že problém naozaj spočíva v porušovaní zákona zo strany väčšiny priemyselných a obchodných subjektov, ktorých sa zákon o obaloch týka, a v slabej kontrolnej časti legislatívy. Taktiež v tom, že v SR chýba autorizácia; každý si dnes môže založiť oprávnenú organizáciu, bez nárokov na kvalitu a prínos jej práce (nehovoriac už o probléme falšovania potvrdeniek o recyklácii). Slovensko je tak krajinou s ďaleko najvyšším počtom oprávnených organizácií na svete na obyvateľa – pritom ani jedna nefunguje dobre a každá má málo prostriedkov kvôli rozdrobenosti. Žiadna z nich nevie poskytovať obciam dostatok finančných prostriedkov na triedený zber. MŽP však namiesto návrhov, ktoré by viedli k zvýšeniu prostriedkov na triedený zber zo strany priemyslu, navrhuje presný opak. V novom zákone o obaloch navrhuje úplne odobrať finančné prostriedky triedenému zberu v obciach tým, že právo poskytovať potvrdenia o recyklácii odpadov z obalov odoberá obciam a spoločnostiam, ktoré triedený zber reálne zabezpečovali, a presúva ho výlučne na firmy zhodnocujúce odpady. V praxi teda hrozí, že priemysel (v snahe získať potvrdenia o zabezpečení zákonnej povinnosti recyklovať stanovené množstvo odpadov z obalov) bude platiť súkromným recyklačným firmám za potvrdenky, namiesto podpory triedeného zberu v obciach. Súčasná nízka miera triedeného zberu tak môže začať dokonca klesať. Hrozba nesplnenia minimálnych limitov recyklácie stanovených smernicou EÚ o obaloch a následných sankcií sa tak stane reálnou, rovnako ako súdne spory s EÚ. Ministerstvo zároveň navrhuje vyškrtnúť právomoc zaviesť zálohovanie obalov, čo spôsobí, že znečistenie životného prostredia odpadmi z nápojových obalov v prírode a na uliciach ešte väčšmi stúpne. Pritom sú to práve nevratné obaly (rozumej nápojové obaly na jedno použitie), ktoré nadmerne zaťažujú životné prostredie – tvoria najväčší, až 38-percentný objem všetkých nezákonne pohodených odpadov v prostredí. Argumenty dobrých riešení z celého sveta hovoria, že zálohovanie nápojových obalov sa osvedčilo ako najúčinnejší nástroj v znižovaní tohoto druhu znečisťovania. Napríklad v USA zaznamenali 20 až 60-percentný pokles. Ani triedený zber, ani výchova nie sú v tomto smere zďaleka také úspešné. Okrem samotného znižovania množstva odpadov na uliciach či v prírode dosahuje zálohovanie najvyššiu mieru zberu a recyklácie – 80 až 95 percent, kým triedený zber len 20 až 60 percent, a najvyššiu kvalitu vyzbieraných surovín. Súčasnú reálnu mieru triedenia a recyklácie odpadov z nápojových PET obalov v SR odborníci odhadujú iba na 25 až 30 percent, pričom zvyšok končí ako odpad v prírode, na skládkach a v spaľovniach. Ďalším negatívom návrhu zákona z dielne MŽP je obmedzenie práva spotrebiteľov na výber nápojov v ekologickejších vratných, opakovane používaných obaloch. Návrh totiž výrazne znižuje počet obchodov, ktorých sa bude týkať povinnosť ponúkať spotrebiteľom nápoje aj vo vrátnych obaloch (ak ich predávajú v jednorazových), a to zvýšením ich predajnej plochy z dnešných 100 m2 na 200 m2. Ak si uvedomíme, že tak veľké predajne nemá takmer 2500 z 2800 obcí na Slovensku, zistíme, že na väčšine územia štát a skladová politika obchodných reťazcov obmedzí dostupnosť ekologickejších obalov. Preto Priatelia Zeme-SPZ s pomocou ďalších mimovládnych organizácií na ochranu životného prostredia vyzbierali takmer 700 podpisov pod tzv. „hromadnú pripomienku“ so zásadným rozporom negatívnych ustanovení návrhu zákona o obaloch, čo posilnilo ich postavenie ako účastníka konania. Navrhovaný zákon je totiž natoľko nedomyslený, že pokiaľ by bol schválený v predloženej podobe, bude jedným z najhorších, ak nie najhorším v Európskej únii. Zákon o odpadoch Predložený zákon o odpadoch má takisto mnohé zásadné mínusy. Medzi najvážnejšie z nich patrí ustanovenie, ktoré zhorší proces odstraňovania nelegálnych skládok odpadov, pretože prenáša povinnosť ich odstránenie z vinníka (v prípade neidentifikovania štátu, u komunálnych odpadov zo samospráv) na majiteľa pozemku, na ktorom sa táto skládka nachádza. Veľká časť súkromných vlastníkov však nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami, preto možno očakávať zhoršenie stavu – dlhodobé pretrvávanie či dokonca nárast množstva nelegálnych skládok odpadov. Takýto návrh je zároveň nespravodlivý, pretože ktorý vlastník sám sebe hyzdí pozemok nelegálnou skládkou?! Bohužiaľ, odstrániť ju bude musieť na vlastné náklady. Voľba, ako nakladať s komunálnymi odpadmi, je v kompetencii obce a ak tá zvolí zlý systém, ktorý prispeje k tvorbe nelegálnych skládok, nie je jasné, prečo za to má pykať vlastník pozemku. Ohrození sú však nielen súkromní vlastníci pozemkov, ale aj obce, rozpočtové a príspevkové organizácie a právnické osoby, ako sú vlastníci lesov či poľnohospodárske družstvá. Aj táto navrhovaná legislatívna úprava potvrdzuje zmenu vyplývajúcu zo zákona o obaloch, ktorá odoberá obciam finančné prostriedky od priemyslu na triedený zber. Je to spôsobené presunutím právomoci vydávať „potvrdenky“ o recyklácii z prevádzkovateľov triedeného zberu výlučne na recyklačné spoločnosti. Navyše naďalej umožní “falšovať potvrdenky” o recyklácii, čo môže vážne poškodiť už aj tak finančne poddimenzovaný triedený zber odpadov v obciach a znížiť mieru recyklácie v SR. Návrh zákona nereflektuje ani nedostatky činnosti Recyklačného fondu. Mal by pritom zaviesť jeho právnu zodpovednosť za plnenie cieľov recyklácie za povinné osoby z priemyslu, ktoré do neho platia príspevky. Zároveň by mal zúžiť možnosti použitia prostriedkov Recyklačného fondu výhradne na podporu triedeného zberu odpadov a vzdelávania priamo spojeného s triedeným zberom. Je potrebné vylúčiť plytvanie prostriedkami na aktivity typu filmových festivalov či nikým nečítaných časopisov na úkor podpory triedeného zberu. Nehovorí ani o nutnosti zvýšiť výšku poplatkov za skládkovanie a zaviesť nový poplatok za spaľovanie odpadov. Nejde však o “cenu”, ktorú platia občania za odpad, ale o osobitný environmentálny poplatok, ktorý by zohľadnil negatívne vplyvy zneškodňovania v cene a ekonomicky zvýhodnil triedený zber a recykláciu. Tieto poplatky by mali byť účelovo viazané na prevenciu a recykláciu odpadov. V EÚ sa pre zníženie skládkovania a zvýšenie recyklácie táto tzv. internalizácia externalít v podobe zavedenia skládkovacej ekologickej dane resp. „environmentáneho poplatku“ osvedčila. Slovenský zákon o poplatkoch za ukladanie odpadov túto možnosť pozná, stanovuje však poplatky také nízke, že svoju úlohu neplnia. Zákon tiež ponecháva v platnosti neodôvodnené byrokratické bariéry triedenia a úpravy odpadov v Zákone o posudzovaní vplyvov. V súčasnosti jedno z ustanovení požaduje nákladný a zdĺhavý proces posudzovania vplyvov na životné prostredie aj pre také malé, neškodné zariadenia a aktivity, ako sú napríklad záhradné drviče konárov či malé dotrieďovacie linky v obciach. Tie sú pre ochranu životného prostredie žiadúce, preto je potrebné nebrániť im zbytočnou a drahou byrokratickou požiadavkou, ktorá nemá vo svete obdobu. Slovensko trpí jednou z najvyšších mier skládkovania komunálnych odpadov a jednou z najnižších mier recyklácie v EÚ. Ak budú oba kritizované zákony (o obaloch aj o odpadoch) schválené v navrhovanej podobe, už dnes možno s istotou povedať, že situácia sa zhorší. Na základe odborných výhrad a argumentov je potom na mieste otázka, komu to prinesie osoh a v akej podobe – žeby opäť zvíťazili peniaze nad právom na zdravé životné prostredie? Autorka je mediálna koordinátorka Priateľov Zeme Časť problémov v odpadovom hospodárstve SR -Zlé zaobchádzanie s odpadmi -Nárast množstva odpadov -Neopodstatnené byrokratické obmedzenia znižovania vzniku a recyklácie odpadov -Slabá legislatíva, ktorá zvýhodňuje horšie spôsoby (skládkovanie, nízku mieru zodpovednosti priemyslu), znevýhodňuje lepšie (recyklácia, väčšia zodpovednosť priemyslu) -Nedostatočná štátna kontrola, nedostatočne dôsledné posudzovanie rizikových projektov (napr. skládok, spaľovní odpadov) Alternatívy Zákon o odpadoch §3: 1. Prevencia / znižovanie vzniku odpadov - ekodizajn, eliminácia toxických látok pri výrobe, rozšírená zodpovednosť výrobcov, - opätovné používanie 2. Materiálové zhodnocovanie odpadov (recyklácia, kompostovanie, anaeróbna digescia): napr. lepšie podmienky a ekonomická motivácia k triedeniu - platiť podľa produkcie odpadu, zálohové systémy, mechanicko-biologická úprava zvyšku, atď. 3. ... až na záver - energetické zhodnocovanie a zneškodňovanie -Nepodporovať ťažbu surovín a zneškodňovanie odpadov (dotácie, úľavy - štát, samosprávy) -Finančná reforma, ktorá povedie priemysel k znižovaniu produkcie odpadov Výsledky vo svete a na Slovensku Štáty: -Vyše 50% miera recyklácie: Nemecko, Rakúsko, Belgicko (tesne pod 50% Švédsko, Holandsko) Priemer EÚ: cca 35% recyklácie komunálnych odpadov Mestá, obce: -Insbruck (240 000) recykluje 54%, Graz takisto -Halifax (Kanada): 60% miera triedenia -Canberra (Austrália): 59% -Kalifornia (USA): z 10% v roku 1989 na 42% v roku 2000 (nespokojná), väčšina miest a regiónov nad 50% recyklácie -32 samospráv v okolí Milána 60%, 5 z nich 70% miera recyklácie -Palárikovo (SR): za 6 rokov (po r. 2000) zníženie komunálnych odpadov o 72%
