Vymeňte ľudí
Dva roky po voľbách, teda v polovici vládneho obdobia, preferencie vládnych strán klesajú – toľko jedna zo základných politologických poučiek. Najsilnejšia vládna strana má dnes vyššiu podporu ako v čase volieb, a dokonca najvyššiu v demokratických dejinách Slovenska – toľko súčasná politická realita. A okolo tohto faktu každý deň vyrastie mnoho dohadov a odhadov. Najprv tie, ktoré vytvárajú odborníci. Teda aspoň sa tak vzájomne nazývajú – novinári a skupina takzvaných nezávislých analytikov. Je to naozaj jedna skupina, pretože aj keď pracujú pod rôznymi značkami, všetci sa navzájom nielenže dobre poznajú, ale aj spolupracujú. Takmer každý z nich pracoval a pracuje minimálne v dvoch nezávislých inštitútoch. Tí pracovitejší aj v troch - štyroch. A predovšetkým, všetci hovoria to isté. Týždeň čo týždeň vypracúvajú nezvratné dôkazy o tom, že spoločenská situácia sa zhoršuje a že každú chvíľu hrozí katastrofa. A čo vysoké preferencie Smeru? Ich odpoveď znie: populizmus. Ľudia sa nechávajú zavádzať a klamať. Ich riešenie? Nikdy sa k nemu nepriznajú, ale je viac než zjavné. Aby sa na Slovensku dobre žilo (analytikom a novinárom), treba vymeniť aspoň tých 40 percent obyvateľov. Alebo aspoň im nedovoliť zasahovať do politiky. Odhady a dohady opozície sú veľmi podobné, až by sa mohlo zdať, že ich pripravovali tí istí nezávislí analytici. Súčasná vláda podľa nej len zdedila výkonnú ekonomiku a dobré spoločenské podmienky. Vysoké preferencie Smeru? Za tie môže, samozrejme, populizmus, ktorý sa však neuskutočňuje. Vládne strany pred voľbami nasľubovali a nič z toho neplnia. Občania si to vôbec nevšimli. Takže, čo s nimi? Asi najskôr vymeniť. A čo na to vládne strany, respektíve Smer? Vysoké preferencie sú podľa nich výsledkom poctivej práce. Zdá sa však, že triezvejší postoj má sám predseda vlády, ktorý sa rozhodol, že ich nebude komentovať – svetská sláva, poľná tráva. Možno dobre vie, že viac, než sa urobilo, zostalo neurobené a problémov bude pribúdať. Na rovinu... slovenský ekonomický zázrak tvoria tri automobilky, jedna železiareň a ich subdodávatelia. A samozrejme úvery, či presnejšie hypotéky, hypotéky a ešte raz hypotéky. Zázrak na stračej nôžke dlho stáť nezostane, a ak sa nezrúti, tak odletí. Je nevyhnutné vytvárať podmienky pre malé a stredné podnikanie. K tomu je však potrebný strategický plán rozvoja, kde bude menej fráz a viac konkrétnych krokov. Iste prvé krôčiky sa už urobili, ale je na nich vidieť, že ešte stále tu zavadzajú plienky – po dvoch rokoch by však už chôdza mala byť pevnejšia. Euro a potraviny... bude ich menej (eur) a budú drahšie (potraviny). S tým môže vláda len ťažko niečo urobiť, pretože je to celosvetový trend. Napriek tomu, aj tu sú rezervy. O trhu s potravinami môžu hovoriť len nezávislí analytici, skutočnosť je taká, že tu máme monopol potravinových reťazcov. Ich materské firmy v Nemecku či Rakúsku môžu svojim dcérskym firmám u nás len závidieť. Tamojšie vlády im nič podobné nedovolia. Dúfajme, že rovnako sa k tomu postaví aj tá naša. Výpočet toho, čo sa ešte neurobilo, čo sa zanedbalo a kde sa pochybilo, by mohol byť omnoho dlhší. Masová podpora obyvateľstva tu nebude večne, a preto je potrebné využiť ju. Ak sa tak nestane, aj súčasná vláda môže raz snívať o tom, že dôjde k výmene – občanov a voličov.
