Sekty vyčíňajú aj u nás

Marcel Mojžiš, politológ a novinár Česi už niekoľko mesiacov sledujú neuveriteľný prípad týrania detí. Za tzv. kuřimskou kauzou stojí zneužívanie ľudí deštrukčnou sektou, ktorej členovia mučili, bili a topili nevinné obete. Na telách detí pálili cigarety či im rezali do živého mäsa. Je priam neuveriteľné, že to svojim deťom dokázala robiť ich vlastná matka. Lenže podľa odborníkov je len otázkou času a možno vnímavosti ľudí, kedy podobná kauza vznikne aj u nás. Potvrdil nám to aj redaktor internetového portálu Joj.sk Marcel Mojžiš, ktorý sa tejto problematike venuje už roky a práve teraz mu na www.joj.sk vychádza séria článkov o sektách. Aj preto vie, aké dokážu byť sekty k svojim nepriateľom nebezpečné, čo je dôvod, prečo k rozhovoru nepripájame jeho fotoportrét. S hosťom Slova sa zhováral Braňo Ondruš Začnime tým, či je hrozba pôsobenia siekt u nás naozaj taká akútna, ako sa to teraz ukazuje v Česku. – Je a ukážem to na príklade. Podľa odborníka na sekty Miroslava Lojdu z Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví hrozí podobné nebezpečenstvo ako v tzv. kuřimskej kauze v prípade Rodovej školy vo východoslovenskom Hnilčíku. Je to gymnázium, ktoré sa podľa jeho predstaviteľov usiluje dostať deti bližšie k prírode. Na ich internetovej stránke sa môžete dočítať: Podstata nášho pedagogického zámeru spočíva v premyslenom usporiadaní všetkých výchovných a vzdelávacích aktivít v priebehu celého dňa tak, aby boli harmonicky rozvíjané všetky psychické funkcie. Povedané slovami M. P. Štetina – chceme rozvíjať „srdce i rozum.“ Ale veď to sa zdá byť prínosné pre dnešný systém vzdelávania, nechápem, prečo by z toho mala byť nejaká sektárska hrozba. – Jasné, že sa vám to zdá fajn, veď sekty sa práve takto prezentujú. Nebudú predsa do sveta vytrubovať, že idú propagovať nejaký zhubný kult. Tak ako viete, že v tomto prípade ide o školu riadenú sektou? – V prvom rade, gymnázium priznáva, že jeho cieľom je čo najviac sa priblížiť k výchovnému štýlu M. Štetina, keďže ten vraj svojich žiakov vychováva v duchu pôvodných morálnych hodnôt, so vzťahom k prírode, k človeku, k životu. A škola v praxi skutočne funguje na základe metód tohto ruského pedagóga. Škola však nedostala povolenie na experimentálnu výučbu podľa Štetina. A praktizuje ju tak, že žiaci sú väčšinu školského roka na študijnom pobyte v Rusku. Aj napriek úsiliu občanov, napriek upozorneniam, ktoré sa sporadicky objavili aj v médiách, štát neurobil žiadne kroky vedúce k náprave tejto potenciálne veľmi nebezpečnej situácie. Rozumiem, že škola nemôže fungovať bez schválených osnov a podobne. Ale to je len právna stránka veci. Stále mi nie je jasné, čím je tá škola nebezpečná. – Gymnáziu je podľa expertov údajne napojené na ruský kult Anastázie. A ako na to prišli? – Podľa moskovského Centra pre štúdium náboženstiev a siekt je profesor Štetin falošný akademik a tzv. anastáziánovci patria medzi kulty. Podľa slovenského Centra prevencie v oblasti siekt Integra to potvrdila aj Medzinárodná konferencia v Nižnom Novgorode ešte v roku 2001, ktorá vo svojom oficiálnom výstupe zaraďuje toto spoločenstvo práve medzi kulty. Hoci okolo anastáziánovcov začalo byť u nás rušno iba nedávno, to neznamená, že rôzne podozrivé spolky tu nepôsobia už dlhšie. Naopak. Deštrukčné spoločenstvá sa vo všeobecnosti na Slovensko dostali najmä v deväťdesiatych rokoch, priali im tu časy spoločenského uvoľnenia. Takúto klímu dobre využili, nezriedka zneužili. Vieme, koľko siekt dnes na Slovensku funguje? – Počet siekt sa iba ťažko zisťuje, no podľa expertov je ich tu približne sto až dvesto. Niektoré fungujú ako malé skupiny, iné majú medzinárodnú pôsobnosť. Bežný človek pritom na ne najčastejšie narazí na ich verejných akciách, prostredníctvom ktorých sa usilujú pozitívne zviditeľniť a kde robia aj nábor do svojich sietí. Takéto spoločenstvá v praxi používajú rôzne spôsoby náboru. Oslovujú ľudí na verejných miestach, pozývajú ich na koncert či recitál, rozdávajú jedlo alebo predávajú (svoje) knihy a časopisy na uliciach. Niektoré však používajú aj modernejšie spôsoby: vystupujú v médiách, ponúkajú rôzne komunikačné a manažérske semináre, jazykové či liečiteľské kurzy. Moment, keď sa hovorí o kultoch a sektách, ľudia si automaticky predstavia „pokútne“ náboženské spoločenstvá s rôznymi ponurými obradmi... – Myslíte čosi ako čiernu mágiu? Áno, také tie veci, ktoré vidíme občas v hororoch o satanovi. – Aj to je realita. Na Slovensku vyčíňajú skutočne aj satanisti, dokonca poznám konkrétny príklad, bohužiaľ, so smutným koncom. Oni majú naozaj hrozné rituály, neraz krvavé, sprevádzané aj kultovými vraždami. Ak ste spomenuli komunikačné a manažérske semináre alebo liečiteľské kurzy, bol to zámer? Naozaj môžu mať spojenie so sektami? – Naozaj je dôležité upozorňovať, že vo svete, a teda aj na Slovensku, nepôsobia iba rôzne náboženské kulty, trápi nás aj zvyšovanie počtu „liečiteľských“ a „ekonomických“ združení. Podľa odborníkov narastá počet tých, ktorí svoje choroby zverujú do rúk nezodpovedných „liečiteľov“ či šarlatánov, ktorým nielenže obetujú svoje peniaze, ale časom aj zdravie. Takíto „liečitelia“ totiž nezriedka stávajú skôr na zblúdilých ideológiách ako na odbornosti. Podobne sa čoraz viac usilujú slovenskí podnikatelia „liečiť“ svoje firmy. V schránke nájdu cielený letáčik na zvýšenie ich efektivity a zúčastnia sa na „manažérskych“ kurzoch. Tu ich však skôr ako riadiť podniky naučia, ako byť oddaným sekte. Tej po čase za „odborné“ poradenstvo odovzdávajú čoraz viac peňazí a s nadšením jej dovolia kontrolovať bežný život firmy. Zakrátko do sekty vťahujú aj ostatných zamestnancov, keďže im rozkážu zúčastňovať sa na sektou organizovaných prednáškach. V prípade, ak by sa aj chceli neskôr s kurzmi rozlúčiť, sekta sa im začne vyhrážať prezradením citlivých informácií nielen o nich, ale aj o spoločnosti. Opäť musím dodať, že by som vedel rozprávať konkrétny prípad zamestnankyne takejto firmy zo stredného Slovenska. Tá firma sa rozpadla, lebo jeden jej majiteľ sa stal úplne oddaným sektárom. Je vôbec možné, aby na jednom v podstate odbornom seminári dokázala sekta zmanipulovať ľudí tak, že si ich získa? – Opakujem, to nie je možné len teoreticky, to sa aj reálne stáva. Samozrejme, nejde o jednorazové „sedenie“, také semináre sa vždy robia na viackrát. Náborári pri svojich aktivitách totiž pôsobia prirodzene a obratne dokážu odpovedať na nedôverčivé otázky. Sú na túto činnosť veľmi dobre vycvičení a ovládajú viaceré techniky manipulácie. A ako sa v takých sektách vlastne manipuluje? – Medzi najčastejšie spôsoby patrí napríklad hypnóza, ktorá je tu však často maskovaná relaxáciou alebo meditáciou. Teda ľuďom nepovedia, že ich uvedú do hypnotického stavu, ale že teraz budú spoločne relaxovať alebo meditovať. Pri vstupe do sekty sa často používa aj tzv. bombardovanie láskou. Ľudia sú tu na nováčika milí, usmievajú sa na neho, pochlebujú mu. Nečudo, že sa pri nich cíti dobre a ich prítomnosť čoraz väčšmi vyhľadáva. Ľudská identita sa však mení aj popretím starých hodnôt, na čo náborári využívajú podporu nového životného štýlu. Manipuluje sa aj s tzv. zmätočnou doktrínou, ktorá vedie k odmietnutiu logiky, na ktorú sa využívajú prednášky plné ťažko pochopiteľných doktrín. Sekty tiež nezriedka adeptom implantujú podprahové správy. Robia to prostredníctvom zdôraznenia kľúčových slov a fráz počas dlhých prednášok. Tie zväčša bývajú aj únavné, v miestnostiach sa napríklad prekuruje, čo prítomných dostáva pomaly do ešte väčšej hypnózy. Znamená to, že jednou z techník manipulácie je aj unaviť človeka čo najviac, aby vlastne nebol fyzicky schopný už ani rozmýšľať? – Presne tak. Napríklad novému členovi sekty totálne zmenia stravovacie návyky. Donútia ho stať sa vegetariánom, prikážu mu vyhýbať sa cukru. Ale takto mu dávajú nízkoenergetickú stravu, čím zvyšujú jeho únavu a znižujú schopnosť brániť sa. Ten istý cieľ dosahujú tým, že ľudia v týchto spolkoch toho veľa nenaspia. Cez deň sa venujú všakovakým úmorným aktivitám, večer odriekajú nekonečné mantry. Združenie Integra napríklad uvádza, že sekta Hare Krišna vyžaduje odriekanie 16-slovnej mantry 1 728-krát denne. Keď si predstavíme, že je to 27 648 stále sa opakujúcich tých istých slov a na ich vyrieknutie potrebuje člen sekty asi 5 hodín denne, vidíme, že mu na jeho vlastné rozmýšľanie skutočne nezostane čas ani duševná sila. Cesty zmeny identity tak naberajú konkrétny ráz. Jednoducho, človek sa zrazu cíti inak. Odstránenie súkromia a možnosti rozmýšľania, strata prehľadu o čase, vyčerpanosť, jednotné oblečenia k tomu iba napomáhajú. Ale to už hovoríme o živote v sekte. Ako sa však stane, že sa niekto do sekty dostane, ako vyzerá prvotný kontakt? – To je práve najhoršie – pred sektami prakticky niet úniku. Už pôsobia takmer všade. Na ich náborárov narazíte na kúpaliskách, v práci, na ulici, koncerte, výstave, v škole či v hromadnej doprave. Pred časom som počul príbeh tridsiatnika Mareka zo Zvolena. V Bratislave si k nemu v trolejbuse prisadol podozrivo vyzerajúci muž. Najprv sa naňho usmieval, a keď si ho nevšímal, začal mu rozprávať o Bohu a poslaní, do rúk mu vtláčal nejaké časopisy a chcel naňho kontakt. A keď Marek radšej vystúpil, šiel za ním, dokonca zisťoval, kam ide a povedal, že pôjde s ním. Napokon odišiel, až keď na neho nakričal. A keď sme sa bavili o tých „ekonomických sektách“, tak mi jedna vysokoškoláčka rozprávala, že v autobuse do Bratislavy si k nej prisadol mladík, ktorý sa s ňou začal rozprávať, potom chcel od nej číslo na mobil, že má pre ňu pracovnú ponuku. Okrem názvu firmy a toho, že vraj patrí medzi najlepšie na trhu, nechcel nič bližšie prezradiť, naopak, pýtal si od nej telefónne čísla aj na jej známych... Ale to skôr vyzerá, že to bol náborár nejakého podniku, nie sekty... – Aj keď sa nedá jednoznačne dokázať, že v oboch týchto prípadoch išlo o nábory podozrivého spoločenstva, práve takto vyzerajú niektoré prvotné kontakty so sektou. Príslušníci takýchto združení si totiž často vyhliadnu nič netušiace obete a začnú sa im prihovárať. Rozhovorom sa snažia od ľudí vylákať potrebné informácie, ktoré následne zneužívajú na svoje pochybné ciele. A keďže sa takéto prípady už i u nás stávajú často, experti odporúčajú radšej sa im čo najviac vyhýbať. Odborníčka na sekty Ivana Škodová napríklad tvrdí, že najistejšou obranou je povedať slušne, ale priamo, jednoznačne a rozhodne, že sa o danej téme s tým človekom nebudete rozprávať. Podľa nej človek nemá ani svoje rozhodnutie zdôvodňovať, pretože je výlučne jeho súkromná vec. Ak by však ani to nepomohlo, mali by ste si čím skôr odsadnúť alebo odísť. V prípade onoho študenta ste spomínali, že sa náborár začal vypytovať, kam ide, v prípade študentky chcel zasa kontakty na blízkych. Prečo sa náborári siekt zaujímajú o detaily, ktoré im o nás prezradia viac? – Ak sa dozvie viac o vašich záujmoch, dokáže vďaka tomu vo vás vzbudiť sympatie. Ako? – Keď totiž zistí vaše záujmy, vie čomu sa venujete a čo sa vám páči. Sympatickejší sa vám stane tak, že totožné záujmy pred vami zrazu začne „vyznávať“ aj on. Ľudí, ktorí majú rovnaký vkus, záujmy a názory, totiž podvedome máme radšej a sú nám bližší. Náborári pri návšteve doma dokážu rýchlo zistiť, čo vás zaujíma. Povedzme, že lyžujete. Stačí, ak u vás uvidia fotky zo zimnej lyžovačky, a „lyžiarmi“ sa rýchlo stanú aj oni a na túto tému začnú viesť ďalšiu debatu. Ľudia by preto mali aspoň spozornieť, ak sa niekto odrazu začne zaujímať o ich osobné informácie a usiluje sa s nimi nadviazať rozhovor, aby ich zvábil na akciu združenia, o ktorom nič bližšie nevedia. Vari najdôležitejšie je pri kontakte s náborárom alebo pozvánkou na podujatie prekonať prvotnú zvedavosť, nedávať na seba nijaký kontakt, nepodliehať nátlaku, a najmä nič nepodpisovať. Ale to je niekedy to najťažšie, najmä ak podujatie vyzerá zaujímavo, nezvyčajne... – Práve preto je dôležité nepodľahnúť v prvej chvíli. Ak sa človek predsa len rozhoduje, či prísť, mal by si získať o podujatí čo najviac informácií. Overiť si, kto je organizátor, a nájsť o ňom všetky dostupné informácie. Až potom zvážiť svoju účasť. Experti zo združenia Integra radia: opakovane sa pýtajte na skupinu, vodcu, učenie a trvajte na konkrétnej odpovedi. Keď sa vám niečo nepozdáva, radšej povedzte nie a odíďte. Záujemca by predovšetkým najmä nemal robiť nijaké zásadné rozhodnutia, keď je unavený, nevyspatý, hladný, chorý alebo je na akcii po dlhodobej námahe či osobnej kríze. To, čo hovoríte, však pre mnohých predsa len bude znieť akosi fantasticky. Nemyslíte si, že mnoho ľudí predsa len dokáže lákaniu sekty odolať? – Odolať treba na začiatku. Predstava, že najskôr začnete do sektou „paktovať“, ale potom jej dokážete odolať, iba zvyšuje vašu zraniteľnosť. Manipulácii za určitých okolností nevie odolať nik. Dokonca sa už i u nás stalo, že vplyvu sekty „naletela“ psychologička združenia, ktoré proti sektám dlhoročne bojuje. Podľa spomínaného Miroslava Lojdu podľahnutie sekte závisí od viacerých vnútorných a vonkajších faktorov. Medzi ne patria najmä pocit osamelosti a túžba niekam patriť, nespokojnosť s vlastným životom, neúspechy v škole a zamestnaní, túžba po bezpečí, sklamanie zo vzťahu, problémy v dospievaní. Slabosť pre sekty tiež majú ľudia, ktorí sa snažia nájsť zmysel života, chcú sa líšiť od väčšiny a vyhľadávajú alternatívny životný štýl a duchovné zážitky, sú sklamaní z dnešnej konzumnej spoločnosti, alebo sa radi angažujú za krajšiu budúcnosť. Tí všetci podliehajú manipulácii zo strany podozrivých spoločenstiev väčšmi ako iní. Spomínali ste, že vodcovia sa v sektách používajú psychické manipulovanie, aby zmenili identitu človeka. Na čo presne sa pri tom zameriavajú? – Chcú ovplyvniť myslenie, správanie a cítenie. Odborníci z Krajskej pedagogicko-psychologickej poradne v Banskej Bystrici zdôrazňujú, že správania možno najlepšie ovplyvniť zmenou prostredia, v ktorom človek žije – oblečenie, strava, režim spánku, práca, naše zvyky. Manipulovanie myslenia so sebou prináša najmä dôkladnú prevýchovu členov novou náukou zhubného kultu a osvojenie odlišného spôsobu vyjadrovania. Člen sekty nemusí myslieť, lebo ideológovia sekty myslia zaňho. A pretože jazyk a reč sú prostriedkami myslenia, ovplyvňuje sa predovšetkým spôsob vyjadrovania. Ako možno zmeniť spôsob, ktorým sa vyjadrujeme? – Dogma sekty sa vyjadruje zjednodušenými vetami, kultovými frázami, výrazmi zrozumiteľnými len stúpencom sekty. Stále sa opakujú rovnaké informácie, hovorí sa donekonečna o tom istom, tými istými slovami – o kultovom učení a „pravde“ spolku. K stúpencovi sa tiež nedostávajú iné, alternatívne informácie. Buď na ne nemá čas, pretože je zaťažený rôznymi úmornými aktivitami, alebo k nim jednoducho cíti odpor. Bystrickí experti upozorňujú, že psychickou manipuláciou sa ovplyvňuje i ľudské cítenie. Človeku sa tak postupne zužuje škála jeho citov. Takisto má narušenú sebadôveru, vnášajú sa do nej strach a fóbie. Člen deštrukčného spolku potom poľahky uverí, že jeho odchod zo skupiny nie je možný. Nezriedka je presvedčený, že patrí medzi elitu vyvolených a po úteku zo skupiny by bol zatratený. Na základe pravidelne vštepovaných fóbií je potom presvedčený, že vo vonkajšom svete by jednoducho neprežil. A toho sa bojí často až chorobne. Znamená to, že takto zmanipulovaný človek radšej zostane v sekte, aj keď to znamená, že preruší všetky dovtedajšie väzby na svojich blízkych kamarátov, či dokonca sa vzdá aj rodiny? – Samozrejme, pretože psychickou manipuláciou sa z neho stane úplne iná osobnosť. Mení sa jeho identita, správanie. Má odlišné názory i presvedčenie ako predtým. Stratí väzbu na rodinu, kamarátov, zanevrie na školu i na predošlé záujmy. Dobro vidí iba v svojom spolku, okolitý svet je preňho akýmsi démonom. Psychickou manipuláciou totiž dochádza k rozkladu ľudskej identity. Tá sa postupne nahrádza novou. Človek tak na svoje pôvodné hodnoty, názory či záujmy postupne zabudne. A opustí aj svojich blízkych či dovtedajších priateľov. Nájde nové myšlienky, nových kolegov a kamarátov. Nadobudne odlišné názory a správanie. Proces manipulovania prebieha na základe sústavného pôsobenia na tri zložky ľudskej osobnosti. Vplýva sa tu na správanie, spôsob myslenia a emócie adepta. Sú azda náborári a vodcovia siekt takí šikovní, že vládnu ovplyvniť všetky tri zložky naraz? Veď ak nezmenia naše myslenie, správanie by sa nemalo zmeniť tiež, nie? Nie je vari naše správanie výsledkom nášho myslenia? – Hoci to, čo hovoríte, znie logicky, také jednoduché to nie. Uvedomte si, že toto nie je matematická rovnica, hovoríme o človeku. Každá zo spomínaných troch zložiek silne ovplyvňuje ostatné. Ak sa zmení jedna, ďalšie majú tendenciu sa zmeniť tiež, aby sa medzi nimi zmenšil rozpor. Tak ľudská psychika odstraňuje myšlienkový nesúlad. K takýmto procesom u človeka dochádza aj v bežnom živote. Napríklad, ak je niekto silný fajčiar a poviete mu, že je to zlé a takýto zlozvyk spôsobuje úmrtia, môže vám odpovedať príkladom ľudí, ktorí, aj keď dlhé roky fajčili, dožili sa pekného veku. Tento mechanizmus našej psychiky využívajú aj nebezpečné spoločenstvá a zámerne vytvárajú v ľuďoch nesúlad, a tak s nimi ľahšie manipulujú. Prostriedky psychickej manipulácie fungujú na každom, manipulátorovi stačí vytvoriť len optimálne podmienky. Musíme si uvedomiť, že tu ide o útok na city, nie na intelekt. Ale aj tak, aby ste psychickou manipuláciou úplne zmenili človeka, nejde to odrazu... – Isteže, je to postupný proces – u niekoho rýchlejší, u niekoho pomalší. A ako ten proces vyzerá? Dá sa to nejako popísať, aby tomu porozumel aj laik? – Podľa Miroslava Lojdu prebieha psychická manipulácia v troch fázach. V prvej, ktorú nazýva rozmrazenie, ide o vytvorenie podmienok na prijatie novej ideológie a pravidiel. V ďalšej sa začína zmena správania, myslenia a emócií do podoby kultovej identity. Nakoniec je potrebné člena opätovne „zmraziť“ – teda upevniť zmenu, aby sa stal nemysliacou a poslušnou bytosťou v rukách vodcu nebezpečného spoločenstva. Manipulácia je taká mocná, že ľudia pod jej vplyvom môžu naletieť aj takým spolkom, o ktorých by si asi normálne veľa dobrého nemysleli. Typickým príkladom môže byť aj medzi mládežou čoraz populárnejší satanizmus. Ten má svoje korene v morbídnych obradoch a čiernej mágii dávno v histórii, postupne však začal prenikať aj do súčasnosti. Jeho popularitu dokazuje aj fakt, že iba v Spojených štátoch pôsobí okolo päťsto satanských spolkov, svoje základne však už majú aj u nás či v Prahe a v Brne. Pri satanistoch by som sa rád na chvíľu zastavil. Sám ste spomenuli, že je čoraz populárnejší medzi mládežou. To je veľmi nebezpečné a v takých prípadoch bývajú rodiny dosť zúfalé, lebo sa zdá, že sú bezmocné... – A podľa toho, čo som počul od odborníkov, to je do značnej miery aj pravda. Ak sa mladý člen rodiny dostane do područia takejto mládežníckej sekty, zväčša mu je iba mimoriadne ťažké nejako pomôcť. Aj tu sú techniky manipulácie natoľko mocné, že im iba ťažko utečie. Práve preto je dobré poznať fázy zmeny ľudskej identity, vrátane jej opätovného zamrazenia. Tie sa dajú využiť na to, aby sme človeka dostali späť do normálneho života. Môžete poradiť, čo môžu zúfalí rodičia urobiť, ak zistia, že ich syn alebo dcéra vážne podľahli kultu satanizmu? – Rodina by v takýchto prípadoch určite nemala kritizovať jeho názory, presvedčenie, životný štýl, a najmä nie združenie a jeho vodcu. Aj keď si zväčša ľudia myslia, že práve takto svojho blízkeho zo sekty dostanú, je to presne naopak. Kritikou sa od neho ešte viac vzdialia a takýto postoj môže vyústiť až do úteku od rodiny. Dobré je preto zaujať skôr neutrálny postoj a snažiť sa pochopiť skutočné dôvody konania člena deštrukčného kultu. Rodičia by sa tiež mali usilovať vyvolať u svojho dieťaťa aspoň niečo z jeho pôvodnej identity. Pôvodné ja totiž v človeku nikdy nezanikne úplne, novo nadobudnuté ego ho iba prekryje. Prakticky sa na to dá ísť napríklad tak, že si so svojím blízkym večer na chvíľu sadnete a pri rozhovore si spoločne pozriete fotky z dovolenky, z obdobia pred jeho vstupom do sekty. Spomínate na spoločné zážitky, zábavné chvíle, čas vzájomného oddychu. Naozaj to pomôže? – Je takmer isté, že v blízkom sa oživia aj ďalšie fakty a možno sa k týmto zážitkom vráti aj neskôr. Napríklad v snoch, keď spí. Tak postupne začnete oživovať jeho pôvodnú identitu. Často sa však stáva, že po vstupe do sekty sa človek tak zmení, že rodina už nemá síl, aby ho dokázala udržať pri sebe. Aby sa to nestalo, je podľa expertov dobré, ak rodičia už pri prvých nezvyčajných zmenách začnú dieťa pozornejšie sledovať. Mali by zistiť, kam chodí, čo číta, a najmä aké akcie navštevuje. A o združení, ktoré ich organizuje, vyhľadať čo najviac informácií. Ak dieťa do sekty už vstúpi, je mimoriadne dôležité, aby mu oči otvárala celá rodina a ostatní blízki, ktorí sú pre neho prirodzenou autoritou. Najlepšie však je, keď človek na deštrukčný vplyv sekty príde sám. Vtedy experti radia dať mu prečítať brožúrku o psychickej manipulácii, v ktorej si bude značiť, s čím všetkým, čo sa v nej píše, sa už stretol, čo obdobné v sekte už zažil. Keď ju takto postihnutý človek dočíta, v praxi býva brožúrka celá popísaná jeho značkami. Vtedy mu dôjde, že v jeho spolku sa psychicky manipuluje. Jedna vec je dostať niekoho konkrétneho z rúk sekty, iná vec je poraziť sekty ako také. Ak je to prvé skôr individuálnou záležitosťou alebo záležitosťou malej skupiny – rodiny a kamarátov – nemalo by byť to druhé záležitosťou spoločnosti či štátu? – Jednotlivci, ba ani občianske skupiny, sekty poraziť nedokážu. V tomto smere by mal byť naozaj aktívnejší štát. Slovensko zatiaľ proti sektám viditeľne nebojuje, neusiluje sa ani len sťažovať im pôsobenie. Naša legislatíva nemyslí na tento, možno zatiaľ nie veľmi zreteľne viditeľný problém, ktorý však skutočným problémom už je. Preto by podľa odborníkov práve zákonodarcovia mali brať do úvahy pri rozhodovaní o jednotlivých zákonoch aj tento uhol pohľadu. V praxi to však nezriedka vyzerá práve naopak. Môžete povedať nejaký príklad? – Dobrý príkladom je nový školský zákon. Ten podľa viacerých expertov liberalizáciou školstva vytvára priestor, aby učitelia uvoľnili výchovno-vzdelávací proces do takej miery, že ho môžu poľahky zneužiť niektoré nebezpečné spoločenstvá. Hlavný problém je však v tom, že naše zákony dodnes vôbec nepoznajú pojem sekta. Takže takéto spoločenstvo sa u nás nedá postaviť mimo zákon. Potrestať teda možno iba konkrétnu fyzickú osobu, a nie sektu ako celok. Podľa oslovených odborníkov je aj preto potrebné čo najskôr určiť výstižný termín a správne ho definovať. A majú tí odborníci už aj nejaký návrhy? – Napríklad Miroslav Lojda navrhuje pojem nebezpečné spoločenstvo. To by sa, podľa neho, malo vyznačovať praktikami psychickej manipulácie, uctievaním vodcu alebo vedenia a ekonomickým, fyzickým, psychickým alebo sexuálnym zneužívaním svojich členov. O takéto spoločenstvo by išlo, ak by navyše narúšalo integritu osobnosti, poškodzovalo zdravie, ohrozovalo život. Malo by niesť niektoré znaky, ako sú napríklad uzavretosť, konfliktnosť či selekcia informácií. Právnička Margita Čeplíková navyše upozorňuje, že keďže sú podmienky registrácie cirkví u nás pomerne náročné, niektoré nové náboženské spoločenstvá sa uchádzajú o registráciu ako občianske združenia, často sa organizujú aj vo forme neziskových organizácií. Miroslav Lojda si však myslí, že treba skomplikovať aj systém registrácie cirkví prijatím zákona o dvojstupňovej registrácií cirkví a náboženských spoločností, podobne ako je to napríklad v Česku či v Rakúsku. Mohli by sme v Európe nájsť nejakú užitočnú inšpiráciu aj v prípade osobitnej legislatívy na potlačenie siekt? – Dobrým príkladom je Francúzsko, kde v roku 2001 prijali špeciálny zákon o zintenzívnení prevencie a potlačenia sektárskych hnutí. V ňom sú zakotvené ustanovenia o občianskoprávnom zrušení siekt ako právnických osôb, články týkajúce sa obmedzenia propagácie sektárskych hnutí či ustanovenia, súvisiace s podvodným zneužitím stavu nevedomosti alebo slabosti. Kompetentné represívne a analytické zložky by mali už konečne disponovať ucelenou koncepciou postupu proti tomuto šíriacemu sa fenoménu a tiež patrične vzdelanými odborníkmi. Mali by si uvedomiť, že tu nejde len o tzv. náboženské sekty, ale najmä rôzne terapeutické a komerčné skupiny, ktoré prenikajú do rôznych oblastí nášho života. Ako zvlášť nebezpečná je ich snaha etablovať sa vo výchovno-vzdelávacom procese.