Neandertálec pomáha spoznať človeka

Kosť starú 38 000 rokov našli v Chorvátsku v jaskyni Vindija a stala sa centrom výnimočného projektu – pokusu o rozlúštenie genetickej informácie starého ľudského druhu. Vedci veria, že im to pomôže odhaliť, ako a prečo sa stal moderný človek dominantným druhom na našej planéte. Výskumníci na Inštitúte Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v nemeckom Lipsku čítajú kompletnú sekvenciu DNA zachovanú v mitochondriách. Mitochondrie sa dedia len po línii matky, takže môžu byť využité na vystopovanie pravekej „Evy“ – matky všetkých neandertálcov. Tím preskúmal DNA z 13 génov a zistil, že sa od ľudských podstatne líšia. To naznačuje, že sa neandertálci nikdy, alebo takmer nikdy s Homo sapiens sapiens nekrížili. Genetický materiál tiež naznačuje, že neandertálska „Eva“ žila asi pred 660 000 rokmi, keď tento živočíšny druh zdieľal naposledy spoločného predka s moderným človekom. Ďalšie testy ukázali prekvapivo malé evolučné zmeny počas trvania druhu. Príčinou môže byť, že neandertálcov na zemi nikdy neexistovalo naraz viac ako 10 000. „To má vplyv na náš obraz neandertálcov a možno aj ich príčiny vyhynutia. Ak populácia prežívala na hrane stovky tisíc rokov, dôvody vyhynutia vyzerajú inak, ako keby ich žili milióny“, vraví Adrian Briggs, spoluautor správy o výsledkoch skúmania, zverejnenej v časopise Cell. Vyhynutie neandertálcov sa vysvetľovalo viacerými teóriami – od neschopnosti prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam prostredia, až po genocídu moderným človekom. Druh vymrel v Európe asi pred 30 000 rokmi, krátko po príchode moderných ľudí. Neandertálci boli malí a robustní, dobre prispôsobení na chladné prostredie. Najvyšší muž, nájdený vo Francúzsku, meral 1,71 metra. Napriek vystupujúcim lícnym kostiam, silným nadočnicovým oblúkom a malej ustupujúcej brade, čím sa podobali tvárou viac na opice, bol ich mozog priemerne väčší, než u moderného človeka. Niektoré pozostatky naznačujú, že boli občas kanibalmi, väčšinou však lovili veľké zvieratá, napríklad mamutov. Pozostatky staré až 400 000 rokov naznačujú, že používali nástroje a zbrane a svojich mŕtvych pochovávali. Poslední vymizli spolu s príchodom Homo sapiens sapiens. Tím v Lipsku doteraz rozlúštil štyri percentá celého genetického kódu neandertálca, plnú sekvenciu by mal dokončiť do konca tohto roka. Porovnanie genómu neandertálca s ľudským môže vrhnúť viac svetla na jemné genetické rozdiely, ktoré nám však pomôžu presnejšie povedať, čo to z biologického pohľadu znamená „byť človekom“. Článok bol uverejnený v denníku The Guardian Redakčne upravené