Krátke správy

Mierové člny sa vrátili z Gazy Na Cyprus sa vrátili člny, ktorým sa minulý týždeň podarilo prejsť izraelskou blokádou a dopraviť humanitárnu pomoc do Gazy. Izraelská vláda pôvodne hrozila, že im zabráni priplávať k palestínskym brehom, no pre veľkú medzinárodnú pozornosť ich nakoniec nechala prejsť. Člny viezli humanitárnu pomoc a boli prvé, ktorým sa podarilo do Gazy prejsť bez izraelskej inšpekcie po tom, ako Tel Aviv pred asi rokom sprísnil bezpečnostné opatrenia. Medzi pasažiermi bola aj švagriná bývalého britského premiéra a vyslanca pre Blízky východ Tonyho Blaira a izraelský občan, aktivista Jeff Harper. Toho po návrate domov zatkli za porušenie zákona, ktorý občanom Izraela návštevu Gazy zakazuje. Na spiatočnej ceste sa na člne plavili aj siedmi Palestínčania – malý chlapec, ktorý potreboval lekársku pomoc v zahraničí a šesť študentov univerzity na Cypre, ktorým izraelská vláda odmietla žiadosť na vycestovanie. Aktivisti, ktorí člny vypravili, vyhlásili, že chcú cestu o mesiac uskutočniť opäť. Moskva aj Tbilisi použili klastrové bomby Ruská aj gruzínska armáda použili v nedávnom konflikte nebezpečné klastrové bomby. Táto špeciálna munícia sa pred dopadom na zem rozptýli na množstvo menších bômb, ktorých výbuchy ničia všetko v širokom okruhu. Klastrová bomba je nebezpečná, najmä keď sa použije v obývaných oblastiach; obeťami sú často civili. O použití bômb informovala medzinárodná ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch, podľa ktorej tieto zbrane porušujú medzinárodné humanitárne zákony. Tbilisi ich použitie priznalo, Moskva to popiera, Rusko však podobné bomby použilo napríklad aj v čečenskom konflikte. Gruzínske ozbrojené sily zas boli vyzbrojené s pomocou USA; klastrové bomby už použila aj americká armáda. Latinskoamerická ekonomická alternatíva Najnovším členom medzinárodnej obchodnej organizácie ALBA (Bolívarská alternatíva pre Latinskú Ameriku) sa stal Honduras. ALBA vznikla ako protiváha k ekonomickej integrácii, ktorú sa snaží v regióne presadzovať Washington. Iniciovala ju vláda Hugo Chaveza. Predstavitelia Hondurasu tvrdia, že zakladateľ ALBA Venezuela im ponúkol zdvojnásobenie zahraničnej pomoci, čím výrazne prekonal ponuky z USA či Európy. Pripojenie Hondurasu k organizácii, ktorej politickým cieľom je oslabenie vplyvu USA v Latinskej Amerike, má značný symbolický význam. V 80. rokoch bol Honduras hlavnou základňou amerických spravodajských síl a nimi podporovaných „contras“ v boji proti ľavicovej vláde Sandinistov v Nikarague. Honduraská vláda bola úzkym spojencom USA v Strednej Amerike. Teraz sa spojila do jednej organizácie s Venezuelou, Nikaraguou, Kubou a Dominikánskou republikou. Prichudobní na zdravotnú starostlivosť Viac ako tretina dospelej populácie, 79 miliónov ľudí, má problémy pri platení účtov za zdravotnú starostlivosť alebo splácajú pôžičky, ktoré si na ňu museli zobrať. Až 116 miliónov – takmer dve tretiny dospelej populácie – neboli minulý rok poistení vôbec, alebo boli poistení len niekoľko mesiacov v roku, a tak nemali minimálne raz za rok prístup k potrebnej zdravotnej starostlivosti pre jej privysokú cenu. Takto odhaduje neradostný stav zdravotníctva v Spojených štátoch amerických organizácia Commonwealth Fund. V USA neexistuje systém všeobecného zdravotného poistenia poskytujú ho komerčné poisťovne, alebo ho zabezpečujú firmy svojim zamestnancom. Sociálna situácia je jedným z hlavných bodov kampane pred americkými prezidentskými voľbami. Vytvorenie systému všeobecného zdravotného poistenia však navrhujú len dvaja kandidáti – „notorický“ uchádzač o prezidentský post, nezávislý Ralph Nader, a kandidátka zelených Cynthia McKinney. USA zostanú v Iraku do roku 2011. A aj potom... Americkí a irackí vyjednávači sa dohodli o možnom odchode amerických vojsk z Iraku do konca roku 2011. Od konca budúceho roku by sa mala obmedziť ich prítomnosť vo väčších mestách. Dohoda je súčasťou americko-irackej bezpečnostnej zmluvy, ktorú Washington potrebuje, pretože v decembri vyprší mandát OSN, a tak by ostali americké ozbrojené sily v krajine v právnom vákuu. Problém však je, že nejde o pevný dátum. Povedané slovami Bushovej administratívy, rok 2011 je skôr „nádejný cieľ“, než pevný dátum. Okrem toho dohoda umožní desiatkam tisícov amerických vojakov ostať v Iraku aj po 2011 ako „mierové jednotky“. Tie majú zabezpečovať „podporu“ a výcvik domácim ozbrojeným silám. Americký útok v Pakistane Spojené štáty americké využili prvý raz pozemný útok v Pakistane, v regióne pri afganskej hranici. Pri útoku mali byť použité americké helikoptéry, ktoré sú v Afganistane v rámci misie NATO. Tie podľa svedkov vysadili vojakov v pakistanskej severozápadnej hraničnej provincii, kde zaútočili na niekoľko domov. USA a ich spojenci v Afganistane tvrdia, že je severozápad Pakistanu útočiskom pre afganských bojovníkov, vrátane znovuzrodeného Talibanu. Faktom je, že regióny na oboch stranách hranice prepájajú kmeňové, etnické i kultúrne väzby a afganské povstalecké skupiny majú na pakistanskej strane hranice podporu. Ústredná vláda v Islamabáde, oficiálne americký spojenec, má v regióne obmedzenú moc, reálne v ňom rozhodujú miestni lídri. Guvernér provincie označil útok za „urážku pakistanskej suverenity prekračujúcu všetky medze“. Spracované podľa informácií alternatívneho spravodajského servisu Akt-info