Dozrievame?
Pred vstupom SR do NATO zostali informácie o neúspešných a nelegálnych operáciách aliancie, o tom, že tento spolok nie je garanciou bezpečnosti, ale skôr opak je pravdou, visieť v NR SR vo vzduchoprázdne. Rozhodlo vopred vypovedané „áno“ a spochybňovanie nášho vstupu sa považovalo div nie za protištátny čin. Podobná situácia sa v slovenskom parlamente opakovala pri povoľovaní preletov amerických lietadiel cez naše územie, aby mali kratšiu cestu k bombovým útokom na Juhosláviu, pri prerokúvaní nášho prístupu k Schengenskej zmluve, či hyperrýchlom schvaľovaní Zmluvy o Európskej únii. Fakt, že text ani jednej z nich mnohí poslanci parlamentu nepoznali (a zrejme nepoznajú dodnes), im nijako neprekážal, aby schválili „štátnické rozhodnutie“ vlády a prezidenta. Rozbiť, aby bolo čo stavať Pred začiatkom americkej invázie do Iraku pri rozhodovaní o vyslaní našich vojakov, teda o vstupe Slovenska do vojny, minister zahraničných vecí v NR SR zdôvodňoval našu povinnosť v rámci zmluvných záväzkov voči NATO (hoci akciu viedli Spojené štáty americké) okrem iného aj získaním exkluzivity pri budúcich zákazkách na obnovu inváziou zničeného štátu, obete agresie. Amorálnosť týchto argumentov nepotrebuje komentár. Reči o tom, že operácia sa začne po schválení v Bezpečnostnou radou OSN, boli vedomou či nevedomou fikciou, takisto ako hrozba útoku zbraňami hromadného ničenia zo strany Iraku. V rozprave k prerokúvanému som uviedla informácie zo všeobecne dostupných zdrojov: že dislokácia amerických zbraňových systémov a vojenského personálu okolo Iraku čaká iba na rozkaz k útoku, nie na rokovanie BR OSN. Na mori, leteckých základniach i v pozemných zoskupeniach boli všetci v strehu a štartovacia pištoľ bola výlučne v rukách vojenského velenia USA. Informácie o počtoch a druhoch zbraní, ktoré som citovala, nebral nik vážne a falošné tóny propagandy prehlušili zdravý rozum. Skôr ako bude Národná rada Slovenskej republiky hlasovať o vstupe Gruzínska do EÚ (vstup Turecka bol zamietnutý) alebo do NATO (každý súdny človek vie, aký cieľ by jeho vstup mal) alebo, nedajbože, o tom, že podľa vzoru najmodernejších vojnových lodí USA (budeme ich musieť kúpiť!) poskytneme Gruzínsku „humanitárnu pomoc“ je užitočné upozorniť na aktuálne informácie. Kto všetko si brúsi zuby na Gruzínsko Prvé víkendové septembrové vydanie The Financial Times priznáva, že gruzínsku armádu na vpád do Osetska pripravovali americkí inštruktori. Izraelské noviny Yediot Ahronot odvolávajúc sa na ministra reintegrácie Gruzínska Timura Jakobašviliho oznámili, že gruzínske oddiely útočiace na Cchinvali cvičili izraelskí vojenskí poradcovia podľa vzoru izraelskej Armády obrany. V novinách Haaretz títo poradcovia priznávajú, že útok nebol neočakávaný – vedeli o ňom hneď po príchode do Gruzínska. V zostave jednotného štábu, ktorý velil gruzínskym vojskám, bolo už v roku 2004 jedenásť pracovníkov CIA , dôstojníci americkej armády, americké posádky vrtuľníkov, jednotkám gruzínskej armády velili vojenskí inštruktori USA. Spojené štáty americké povolili gruzínskej vláde využívať tzv. nedotknuteľné rezervy USA v hodnote 1,2 mil. dolárov. Za posledné roky na účet „nekomerčného fondu rozvoja gruzínskej armády“ (Sakartvelos Jaris Ganvitarebis Fondi Angarishis nomeri: 140070276 for USD Transfer: INTERMEDIARY. CITIBANK N.A.111) bolo z USA prevedených asi 93 miliónov dolárov. Zoznam americkej „humanitárnej pomoci“ obsahuje zbrane a muníciu, sú v ňom vrtuľníky, automobily, automaty COLT M-16, guľomety M240 a Browning, snajperské pušky M82A a BCC, reaktívne granátomety Mk 153 atď. Medzi „pomocníkmi a podporovateľmi gruzínskej demokracie“ sú okrem USA i Veľká Británia, Turecko, Bulharsko, Nemecko, Maďarsko, Grécko, Poľsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Francúzsko, Fínsko, Švajčiarsko, Izrael, Bosna a Hercegovina, Srbsko, Ukrajina i Česká republika. V úplnom zozname prvkov „humanitnej pomoci“ sú aj dobrovoľníci, rakety rôznych druhov a kalibrov, z Česka napríklad 12 bojových lietadiel, 60 tankov, 36 húfnic, 40 mínometov, tony munície rôznych druhov a kalibrov. Rastieme, ale nedozrievame Peter Jakovlevič Čaadajev, ruský mysliteľ a publicista, člen Severnej skupiny dekabristov vo svojom Filozofickom liste v časopise Teleskop v roku 1836 napísal: „Vnútorného rozvoja, skutočného pokroku u nás niet, minulé idey sa vymetajú novými, ktoré prichádzajú odkiaľsi zvonku. Rastieme, ale nedozrievame.“ Za tieto a podobné myšlienky ho vyhlásili za blázna. Možno by podobne pochodil i dnes. Mali by sme však prerušiť tradíciu šablónovitého myslenia a poníženého plazenia pred „jedinými pravdami“, ktoré nám vnucujú cudzí „proroci“, mali by sme sa prestať báť myslieť. A rovnako, ako by hlavnou metódou akceptovaného boja o prežitie nemali byť zbrane, ale slová a argumenty, malo by každému závažnému rozhodovaniu o našich osudoch predchádzať zvažovanie konkrétnych údajov. Redakčne spracované a krátené
