Sloboda tlače v USA ohrozená
Republikánsky zjazd, ktorý v roku 2004 potvrdil druhú kandidatúru Georga W. Busha na post prezidenta, sprevádzali protesty. Na rok 2008 rôzne občianske skupiny pripravili protesty znovu. V St. Paul ohlásili demonštrácie, pochody a koncerty. Väčšina z nich bola namierená proti vojne. Tradičný republikánsky predvolebný zjazd sa tento rok uskutočnil v prvých septembrových dňoch v meste St. Paul v Minnesote. Začal sa hneď po ukončení rovnakého zjazdu Demokratickej strany. Predvolebné zjazdy strán v USA trvajú vždy niekoľko dní. Počas nich strany slávnostne potvrdia svojich prezidentských kandidátov a odštartujú tak poslednú fázu predvolebného boja. Preventívne razie Úlohou miestnej polície je zachovávať poriadok, a tak sa na protesty, ktoré s predvolebnou fázou boja súvisia, pripravila. V uliciach mesta bolo možné nepretržite vidieť obrovské množstvo „ťažkoodencov“. Priestor, kde sa republikánsky zjazd odohrával, bol hermeticky uzavretý. Samotná demonštrácia sily však polícii nestačila. V predvečer kongresu prebehlo niekoľko „preventívnych“ razií, ktoré ukázali, že polícia sa na potenciálnych demonštrantov pripravovala dlhodobo. Bohužiaľ sa však ukázalo, že polícia nedokáže (alebo nemá záujem) rozlišovať medzi jednotlivými skupinami protestujúcich. A tak sa spolu s radikálmi zo skupiny Uvítací výbor republikánskeho zjazdu, ktorí niekedy pri protestoch používajú násilie a ničia majetok, ocitli medzi zadržanými aj zástupcovia omnoho väčšej skupiny občanov – mieroví a občianski aktivisti, ktorí násilie odmietajú a novinári, ktorí sa snažia pripravovať nezávislé spravodajstvo. Členovia skupiny I – Witness Video ohlásili svoju účasť na predvolebných straníckych zjazdoch už na začiatku augusta. Skupina sa zaoberá dokumentovaním konfliktných udalostí, ktoré môžu byť spojené s policajnou brutalitou alebo neodôvodneným zadržiavaním demonštrantov. V roku 2004 zatkla polícia počas republikánskeho zjazdu v New Yorku až 1 800 ľudí. Prokuratúra musela na základe videonahrávok I – Witness v 400 prípadoch stiahnuť falošné policajné obvinenia a nespravodlivo zadržaných prepustiť. Podobnými aktivitami sa zrejme I – Witness zaradili medzi nebezpečné teroristické organizácie. Šerif Bob Fletcher, ktorý preventívne razie viedol, sa o aktivistoch vyjadril ako o „kriminálnych anarchistoch, ktorých zámerom je páchať kriminálne činy pred a počas republikánskeho zjazdu“. Razie prebehli minimálne na šiestich rôznych miestach v St. Paul a ich cieľom boli „nebezpečné“ organizácie ako Jedlo namiesto zbraní, I – Witness alebo Verejnosť proti policajnej brutalite. Fletcher už dávnejšie pred republikánskym zjazdom žiadal, aby sa polícia do aktivistických skupín infiltrovala a sledovala ich ako teroristické organizácie. Amy Goodmanová a Democracy Now! priebeh preventívnych razií a zadržaní, demonštrácií a koncertov sledovali celý týždeň trvania zjazdu. Zdokumentovali raziu v dome, kde sa dočasne usídlili I – Witness. Tridsiati po zuby ozbrojení policajti vtrhli do domu, všetkým prítomným prikázali ľahnúť si na zem a potom ich spútali. Polícia pri razii nikomu neoznámila dôvod zadržania, dokonca nikomu ani neoznámila, aké má práva. Podľa protiteroristickej legislatívy môže polícia bez udania dôvodu kohokoľvek zadržiavať 36 hodín. Väčšinu zadržaných aktivistov však polícia prepustila už po pár hodinách, zrejme aj preto, lebo o raziách informovali viaceré nezávislé médiá. Razia však nezostala bez následkov. Polícia systematicky prehľadala dokumenty organizácie – texty, fotografie a videozáznamy – a časť z nich zabavila alebo zničila. A podobne postupovala aj aj pri členoch ostatných aktivistických skupín. Keď sa Amy Goodmanová opýtala prítomných policajných dôstojníkov na dôvod zadržania aktivistov, nevedeli jej odpovedať. Polícia v predvečer zjazdu nakoniec zadržala na dlhší čas asi piatich ľudí. Podobné scény sa v St. Paul odohrávali celý týždeň. Represívna úloha polície Po preventívnych akciách prišiel prvý deň zjazdu a s ním aj prvé protesty. Polícia potvrdila nastúpený trend a vyrovnala sa s nimi nekompromisne – policajné obťažovanie a policajná brutalita sa stali bežnou súčasťou jej práce. Policajti zatýkali ľudí bez zjavného dôvodu a všetkých bez rozdielu. Ľudia v uliciach St. Paul boli svedkami veľkého množstva prípadov zatýkania mierumilovných demonštrantov. Nezávislé médiá zaznamenali prípad, keď polícia nasmerovala pokojný dav, v ktorom sa nachádzalo asi tristo ľudí, na most, ktorý potom uzavrela a začala všetkých spútavať. Okrem demonštrantov však policajti neváhali zakročiť aj proti novinárom, ktorí sa snažili prinášať informácie o protestoch. V priebehu štyroch dní zadržali približne osemsto ľudí a asi päťdesiati z nich boli novinári, vo väčšine prípadov z nezávislých médií. Novinári mohli bez najmenších problémov prinášať informácie o všetkom, čo sa udialo na straníckom zjazde, v zlatej klietke, do ktorej ste sa mohli dostať po prechode cez sedem detektorov kovu. Keď sa však pokúšali priniesť aktuálne spravodajstvo z ulíc mesta St. Paul, mohli sa ľahko stať obeťou policajnej represie. Problémom sa nevyhli ani redaktori spravodajstva Democracy Now! Producentka programu Nicole Salazarová nakrúcala v uliciach pokojné protesty. Potom sa so svojím kolegom Sharifom Abdelom Kouddousom oddelili od pokojnej demonštrácie a chystali sa vo svojej kancelárii digitalizovať nahrávky, ktoré cez deň urobili. Vtedy Nicole zbadala väčšiu skupinu policajtov a vybrala sa za nimi. Dostala sa na križovatku, na ktorú z troch strán prichádzala polícia. Jeden z policajtov ju vyzval, aby odišla. Nicole však nevedela, ktorým smerom sa má vybrať, ustavične opakovala, že je novinárka a prosila policajtov, aby ju nechali prejsť. Napriek tomu k nej pristúpili dvaja z nich a narazili ju na auto, ktoré za ňou stálo. Povedali jej, aby si ľahla tvárou na zem. Nicole stále opakovala, že je novinárka a snažila sa im ukázať svoj novinársky preukaz. Policajti ju zrazili k zemi a spútali. Na pomoc jej pribehol Sharif, ktorý držal v ruke novinársky preukaz a okrem neho aj oficiálnu akreditáciu na republikánsky zjazd. Chcel, aby jeho kolegyňu prepustili. Namiesto toho však zadržali aj jeho. Oboch obvinili z podnecovania nepokojov. Keď sa Amy Goodmanová dozvedela, že jej kolegov zadržali, bola práve priamo na zjazde. Hneď sa im vybrala na pomoc. Žiadala policajtov, aby jej zavolali veliaceho dôstojníka. Žiadala prepustenie svojich kolegov. Nikto ju však nebol ochotný vypočuť a po chvíli skončila rovnako ako jej kolegovia – s putami na rukách. Všetkých troch potom polícia odviezla do väzenia. Nikomu z nich nepomohla ani oficiálna novinárska akreditácia, ani priepustka priamo na republikánsky zjazd. Všetkých prepustili až po niekoľkých hodinách a po niekoľkých dňoch stiahol miestny prokurátor obvinenia vznesené na všetkých novinárov, ktorých zadržali počas štyroch dní zjazdu. Policajný štát? Väčšinové médiá o udalostiach v uliciach príliš neinformovali, a to napriek tomu, že medzi zadržanými novinármi sa objavili aj niekoľkí redaktori veľkých korporátnych médií ako AP alebo ABC. Zjavné porušenie slobody tlače komentovali s tradičným dešpektom k akémukoľvek ľudovému odporu proti elite: zlých násilníckych demonštrantov zadržali dobrí ochrancovia poriadku. Nijaké rozhorčenie pre preventívne razie, nijaká profesijná solidarita s bezdôvodne zadržanými novinármi. Naomi Wolf začína článok, ktorý napísala týždeň po ukončení republikánskeho zjazdu slovami: „Pochopte prosím, na čo sa pozeráte, keď vidíte Sarah „Evitu“ Palinovú. Pozeráte sa na vymenovanú múzu prichádzajúceho amerického policajného štátu.“ Nové prvky v legislatíve a práci polície ukazujú rastúcu represiu. V USA je však veľmi silná občianska spoločnosť a veľká časť z nej proti republikánskemu vnímaniu bezpečnosti intenzívne protestuje. Uvidíme, či sa jej podarí ukončiť nebezpečnú cestu americkej elity k úlohe policajta, ktorého moc nič neobmedzuje.
