Priveľké sústo

Asi len málokto čakal v amerických prezidentských voľbách také jednoznačné a také rýchle víťazstvo – a už vôbec nie natoľko zdrvujúce a bleskové. Takýto nástup môže Barackovi Obamovi závidieť každý politik, ale to je asi tak všetko. Čaká ho totiž nemožné. Prastará úloha byť bosý aj obutý je zrejme oproti tomu, čo má pred sebou, malina. Zladiť záujmy tých, ktorí ho volili a tých, ktorí mu umožnili stať sa jedným z dvoch vyvolených kandidátov, by bolo priveľké sústo aj pre deda vševeda s hrivou metalovej hviezdy. Jedna aj druhá skupina má veľké očakávania, či skôr – vzhľadom na skutočnosť zrejme aj priveľké. Ekonomická situácia v USA začína byť neúnosná. Hospodárenie štátu pripomína príslovie „po mne potopa“. Neuveriteľný dlh, ktorý rastie každým dňom a stúpajúce výdavky na zbrojenie, o ktorých však v Spojených štátoch amerických azda nikto neuvažuje inak ako nutnej obrane, predstavujú neriešiteľnú situáciu, teda aspoň v americkom kontexte. Zbrojiť sa musí. Nie pre ideológiu, ktorá vyvoláva paranoidný pocit ohrozenia pod heslom „Amerika je vo vojne“. Príčiny sú omnoho prozaickejšie, a o to komplikovanejšie. Zbrane sú totiž najlepším vývozným artiklom. Len pred pár dňami USA zablokovalo v OSN hlasovanie, ktorého cieľom bolo zabezpečenie väčšieho prehľadu v obchode so zbraňami. Proti boli len dva štáty – USA a Zimbabwe, ktorému vládne diktátor Mugabe. Prestanú počas Obamovho prezidentovania takéto bizarné, no bežné spojenectvá USA pri hlasovaniach v OSN? Asi sotva, ak si chce táto krajina zachovať pozíciu neohrozeného impéria. A to je jedna z mála vecí, na ktorých sa zhodnú aj voliči, aj záujmové skupiny, ktoré platili predvolebnú kampaň. Obama nemá na výber. Môže síce zmeniť stratégiu a začať väčšmi spolupracovať trebárs s Európskou úniou, môže vycúvať z Iraku, ale len aby posilnil jednotky v Afganistane. To všetko môže byť aj istým prínosom, ale „vojna s terorizmom“ svoju podobu nezmení. Spojené štáty americké budú naďalej porušovať medzinárodné právo a bez akýchkoľvek zábran zaútočia na kohokoľvek – bez vyhlásenia vojny, ako prednedávnom na Sýriu alebo čoraz častejšie na Pakistan. Sociálna situácia je v USA neúnosná už dlhé roky – teda aspoň z pohľadu Európana, ale platí to aj pre čoraz väčší počet Američanov. Takmer štvrtina obyvateľstva je bez zdravotného poistenia. V počte úmrtí novorodencov, v počte chudobných detí odsúdených na kariéru delikventov alebo vojakov, v počte bezdomovcov a ďalších podobných kategóriách Spojené štáty americké poráža v rámci OECD len Mexiko. Dokáže Barack Obama zmeniť tieto skutočnosti? Sľúbil, že áno. Ak sa však bližšie pozrieme len na jeho sľuby, aj tu sa objavia prvé trhliny. To, čo sľuboval na začiatku svojej kampane pred primárkami v súboji s Hillary Clintonovou, sa postupne menilo, a jeho program strácal na „radikálnosti“. Nakoniec sa zdá, že zostala len nádej na zmenu, personifikovaná do samotného Obamu. Kto je teda pán Nádej? Prvý černoch v BIELOM dome – hurá. Nepochybne dobrá správa, ale zmení to situáciu černochov, ktorí ešte stále ťahajú za výrazne kratší koniec? Umožní im nový prezident prístup k zdravotnej starostlivosti alebo ku kvalitnému vzdelaniu? Je to po dlhom čase prezident, ktorý číta knihy a vie, kde leží trebárs Nemecko - hurá. Zmení sa americká zahraničná politika? Zmení sa systém vzdelávania? Možno namietať, že požadovať takéto veľké veci od jediného človeka, hoci aj prezidenta, je predsa len priveľa. Možno aj áno, v každom prípade budú prezidentské právomoci asi prvým skúšobným kameňom nového prezidenta. George Bush totiž nenápadne odstavil Kongres aj Snemovňu a väčšina dôležitých zákonov bola prijatá dekrétmi a proti vôli uvedených inštitúcií. Druhá dôležitá skúška – a možno ešte dôležitejšia, ako tá prvá, sa bude týkať záchranného balíka pre finančný svet vytvoreného súčasnou vládou. Zatiaľ je to jedna z najväčších krádeží v dejinách, keď sa väčšina, ktorá má stále menej, skladá na tých, ktorí majú čoraz viac - a to za veľmi pochybných, či skôr neexistujúcich podmienok. Práve v tomto bode sa záujmy dvoch skupín, ktoré Obamu dostali do prezidentského kresla rozchádzajú asi najväčšmi. A nádeje oboch táborov sú naozaj veľké. Obama totiž dokázal pritiahnuť k volebným urnám neuveriteľný počet voličov. Zároveň sa mu však podarilo vyzbierať na svoju kampaň najviac peňazí v dejinách. A táto suma je taktiež neuveriteľná. Zladiť záujmy jedných aj druhých, čo i len v tomto prípade, je možné v rozprávkach, ktoré nám dlhé roky rozprávali neoliberáli a neokonzervatívci. Obama sa k nim zatiaľ otvorene neprihlásil. Lenže prestať okupovať Irak a viesť ďalšie vojny za účelom získania nerastných surovín, neťažiť z vlastných zdrojov, ktoré sa nachádzajú na území chránených prírodných oblastí a zároveň udržať cenu benzínu na takej nízkej úrovni ako doteraz – to sa nedá už ani v rámci neoliberálnej ideológie. Bude si musieť vybrať alebo vymyslieť novú rozprávku.