Politické nakupovanie
Ekonomická kríza pokračuje ďalej, analytici sa snažia vyveštiť, ako to dopadne a nevedia sa dohodnúť. Blíži sa koniec roka a s ním aj advent a Vianoce. To znamená, že sa blíži aj každoročná nákupná horúčka. Ešte pred jej odštartovaním sa odohrá iná udalosť. Dvadsiateho deviateho novembra bude Medzinárodný deň nenakupovania. A tak máme dosť dôvodov zamyslieť sa nad užitočnosťou a zmysluplnosťou súčasnej podoby ekonomiky a našej účasti v nej – tentoraz z pozície konzumenta. Multinational Monitor, ktorý vychádza už od roku 1978 zverejnil tento rok dvadsiaty raz zoznam desiatich najhorších korporácií sveta. Pozrime sa na zopár kritizovaných príkladov ich správania. Citibank a Travelers Group sa spojili v roku 1998, čo bolo v tom čase protizákonné – banky sa totiž nemohli spájať s investičnými bankami. „Disidentské“ korporácie dostali výnimku na základe predpokladu, že neskôr budú schopné presadiť príslušné zmeny právnych predpisov. Pomohol im vtedajší americký mini-ster financií Robert Rubin a v roku 1999 príslušnú dereguláciu legalizovali zákonom. Rubin neskôr dostal dobré miesto v Citygroup, ktorá vznikla zlúčením spomínaných korporácií. Hospodárenie Citygroup sa v tomto roku skončilo katastrofou a už druhý raz ju bude zachraňovať štát. Druhý príklad je z Ekvádoru. Spoločnosť Chevron vedie spor, v ktorom občania Ekvádoru žiadajú odškodnenie za zničené polia a poškodené zdravie. Obrátili sa na americký súd, ktorý rozhodol, že o odškodnom by mal rozhodovať súd v Ekvádore. Keďže súd sa vyvíjal v neprospech Chevronu, jeho zástupcovia začali lobovať za zavedenie obchodných sankcií USA proti Ekvádoru. „Nemôžeme dovoliť malým krajinám, aby vydierali veľké spoločnosti, ako je táto – spoločnosti, ktoré investovali veľké prostriedky po celom svete.“ povedal lobista Chevronu v auguste pre Newsweek. Bolo to síce len „prerieknutie“ – lobista okamžite prišiel o miesto – no usilovne zneviditeľňovaný nositeľ politickej moci sa k nej aj takto sám prihlasuje. Korporácie ovplyvňujú politické rozhodnutia. Prvý príklad ukazuje, že dokážu meniť zákony vo veľkých a mocných štátoch, druhý, že malé štáty môžu byť ľahko vystavené vydieraniu. Do politického rozhodovania teda zasahuje nedemokratický a nelegitímny prvok. V mene ideológie voľného trhu bojujú korporácie za svoju slobodu. V prvom prípade za slobodu riskantne investovať, v druhom za slobodu beztrestne ničiť životné prostredie, zdravie a majetok. Svojich politikov si volíme vo voľbách. Rovnako si však volíme aj vlastné korporácie – ako konzumenti ich tovarov a služieb. A svojimi nákupnými rozhodnutiami im dávame moc. Medzinárodný deň nenakupovania je dobrou príležitosťou aspoň jeden deň neposilňovať moc korporácií. V prvom rade je cieľom tohto dňa poukázať na nezmyselnosť konzumerizmu. Napriek tomu, že naša spotreba ustavične rastie, neprispieva to k nášmu šťastiu, i keď korporátna propaganda (reklama) sa nám snaží nahovoriť niečo iné. Depresií a neuróz ľuďom v konzumných rajoch neubúda. Pripomína to šialenstvo. Vyrábame stále viac, aby sme mohli stále viac nakupovať. Ekonomický rast je každodennou mantrou. Celý konzumný kolotoč ešte zrýchľujú propagandou vytvárané módne vlny. Efemérnosť sa cení, trvalosť prestáva byť hodnotou. A otázka, ako je možné pokúšať sa o nekonečný rast na konečnej planéte akoby nikoho nezaujímala. Prejavy ekologickej krízy sú jednoznačné, šialenstvo konzumerizmu sa však nedarí zastaviť. Okrem kvantity nášho konzumu by nás mala zaujímať aj jeho kvalita. Nemyslím tým, že by sme si mali dávať pozor na kvalitu služieb a tovarov, ktoré spotrebúvame. To nepochybne áno, ale malo by nás zaujímať aký svet svojou voľbou podporujeme. Či svojimi rozhodnutiami nedávame priestor utrpeniu alebo otroctvu. Či nepodporujeme hladomory, vojny alebo korupciu. Niekedy je ťažké získať presné informácie o činnosti korporácií. Ak však chceme brániť slobode korporácií tam, kde sa dostáva do konfliktu s ľudskou slobodou, či inými hodnotami, nič iné nám nezostáva. Spotrebiteľský aktivizmus má svoje obmedzenia, dokázal však donútiť korporácie, ktoré nedokázala alebo nechcela skrotiť ani politická moc, aby od neželaného konania ustúpili. A každá zmena k lepšiemu sa počíta. Aj keby bola akokoľvek maličká.
