ČO SA KDE DEJE

Šesť krajín odmieta podpísať zmluvu o zákaze kazetových bômb. Ide o mimoriadne nebezpečný typ munície, ktorá po explózii nad zemou rozseje po širokom okolí veľké množstvo menších bômb.
Počet zobrazení: 1480

Šesť krajín odmieta podpísať zmluvu o zákaze kazetových bômb. Ide o mimoriadne nebezpečný typ munície, ktorá po explózii nad zemou rozseje po širokom okolí veľké množstvo menších bômb. Táto munícia je ničivá predovšetkým pre civilné obyvateľstvo, keďže bola použitá v bojoch v husto osídlených mestských oblastiach. Dohoda, ktorú medzinárodná ľudsko-právna organizácia Human Rights Watch označila za najvýznamnejšiu humanitárnu dohodu o kontrole zbraní za posledných desať rokov, zakazuje hromadenie a používanie kazetových zbraní. Signatári sa tiež zaväzujú do desiatich rokov zlikvidovať nevybuchnuté bomby, ktoré v bývalých konfliktných zónach vytvárajú rozsiahle mínové polia. Prvou krajinou, ktorá zmluvu podpísala, bolo Nórsko. Hneď po ňom nasledoval Laos a Libanon – obe krajiny majú s týmto typom munície vlastné tragické skúsenosti. Pod zákaz sa však odmietli podpísať USA, Čína, Rusko, Izrael, India a Pakistan. Spojené štáty americké a Rusko argumentujú tým, že kazetové bomby majú legitímne vojenské využitie. Obe krajiny tento svoj postoj „potvrdili“ aj v reálnych konfliktoch – Rusko využilo kazetové bomby v Čečensku a údajne aj v Gruzínsku, Spojené štáty americké zas v Iraku. Podľa štatistík tvoria 98 percent obetí kazetových bômb civilisti, z toho 27 percent sú deti. *** Časť podporovateľov nastupujúceho amerického prezidenta Baracka Obamu pobúril jeho výber zahranično-bezpečnostných špičiek do budúcej administratívy. Ministerkou zahraničných vecí bude jeho bývalá rivalka Hillary Clintonová. Na jednej strane si tým môže nakloniť to krídlo Demokratickej strany, ktoré chcelo vidieť na mieste prezidentskej kandidátky práve ju. Na druhej strane, ľavicoví aktivisti, ktorí podporili Obamu, Clintonovej vyčítajú napríklad jej postoj voči vojne v Iraku. Prezidentským poradcom pre oblasť národnej bezpečnosti sa stane penzionovaný generál James Jones. Bývalý najvyšší spojenecký veliteľ NATO sedí dnes v správnej rade ropnej spoločnosti Chevron a je výkonným riaditeľom Amerického inštitútu pre energiu 21. storočia. Environmentalisti tento inštitút kritizujú za propagáciu okamžitého zvýšenia produkcie ropy a zemného plynu a vydávanie správy popierajúcej potrebu boja proti globálnemu otepľovaniu či cielenému znižovaniu emisií z fosílnych palív. Asi najvýraznejším znakom kontinuity je zachovanie Roberta Gatesa na poste ministra obrany. Nastúpil naň koncom roku 2006, keď nahradil Donalda Rumsfelda kritizovaného za spôsob, akým viedol irackú vojnu. Gates slúžil predtým ako riaditeľ CIA pod Georgeom Bushom starším. Kritizovali ho za účasť v škandále Irán-Contras, v ktorom bola CIA zapojená do dodávok zbraní Iránu i extrémistickým skupinám v Nikarague. Bol tiež zapojený do dodávok amerických zbraní režimu Saddáma Husajna v 80-tych rokoch. *** Indická vláda oznámila balíček stimulov, ktorý má ekonomike pomôcť prečkať globálnu ekonomickú krízu. Sústredila sa na daňové opatrenia. V nedeľu Dillí vyhlásilo, že s okamžitou platnosťou znižuje spotrebné dane o štyri percentá, aby stimulovalo dopyt po lacných autách, spotrebných tovaroch, oceli, cemente a ďalších výrobkoch. Boli tiež ohlásené daňové podpory pre export, najmä pre oceliarne a železiarne. Nafta dovážaná na výrobu elektrickej energie má byť úplne oslobodená od cla. Opatrenia majú ostať v platnosti zatiaľ do marca 2009. Podľa niektorých expertov má India šancu prežiť ekonomickú krízu lepšie než iné krajiny. HDP je tvorené vývozom len na asi 30 percent, takže pre indický výrobný sektor bude rozhodujúc domáci dopyt. Hoci sa predpovede rastu HDP na tento a budúci rok znížili, stále sa pohybujú okolo slušných 6 – 7 percent. Zahraniční investori hľadajúci perspektívny trh môžu byť prilákaní práve Indiou. Neznámou zatiaľ ostáva vplyv bezpečnostného faktora. India sa zmieta vo vlne teroristických útokov, najvážnejší sa odohral len nedávno v Mumbaí (Bombaj). Pozorovatelia varujú, že negatívne nemusí byť postihnutý iba turistický ruch, ktorý tvorí asi 7 percent indického HDP, ale aj širšia ekonomika v prípade, že sa zahraniční investori kvôli obavám o bezpečnosť rozhodnú odísť inam.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984